27.3.2010
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 80/10
Odvolanie podané 23. decembra 2009: Bank Melli Iran proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) zo 14. októbra 2009 vo veci T-390/08, Bank Melli Iran/Rada
(Vec C-548/09 P)
2010/C 80/17
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľka: Bank Melli Iran (v zastúpení: L. Defalque, advokát)
Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Francúzska republika, Európska komisia
Návrhy odvolateľky
—
zrušiť rozsudok vyhlásený 14. októbra 2009 druhou komorou Súdu prvého stupňa vo veci T-390/08, Bank Melli Iran/Rada a oznámený žalobkyni 15. októbra 2009,
—
vyhovieť návrhom odvolateľky podaným na Súde prvého stupňa,
—
zaviazať odporkyňu na náhradu trov konania na oboch stupňoch.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľka na podporu svojho odvolania uvádza tri hlavné a tri subsidiárne odvolacie dôvody.
Prvým odvolacím dôvodom uplatňuje, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nepovažoval povinnosť individuálneho oznámenia stanovenú v článku 15 ods. 3 nariadenia 423/2007 (1) za podstatnú formálnu náležitosť, ktorej nedodržanie má za následok zrušenie aktu. Oznámenie rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov parížskej pobočke odvolateľky prostredníctvom francúzskej Bankovej komisie, a nie prostredníctvom Rady, totiž nespĺňa požiadavku oznámenia stanovenú v nariadení a predstavuje porušenie pravidla verejného poriadku Spoločenstva.
Odvolateľka svojim druhým odvolacím dôvodom tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade právneho základu nariadenia 423/2007. Tým, že pripustil, aby uvedené nariadenie, ako aj napadnuté rozhodnutie, boli prijaté kvalifikovanou väčšinou len na základe článku 60 ES a článku 301 ES, porušil podstatné formálne náležitosti Zmluvy. Keďže sú totiž toto nariadenie a toto rozhodnutie určené subjektom, ktoré sa podieľajú na šírení jadrových zbraní, sú s ním priamo spojené alebo ho podporujú, vychádzajú tieto texty z pôsobnosti článku 60 ES a článku 301 ES a mali by sa taktiež zakladať na článku 308 ES vyžadujúcom jednomyseľné rozhodnutie.
Bank Melli Iran svojim tretím odvolacím dôvodom uplatňuje, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade konceptu práv obrany a zásady účinnej súdnej ochrany, keď sa považoval za dostatočne informovaný na účely výkonu svojho preskúmania bez toho, aby mu bol zo strany Rady predložený dôkaz na podporu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to ani pred ani po podaní žaloby.
Odvolateľka subsidiárne po prvé vytýka Súdu prvého stupňa, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia skutkových okolností tým, že dospel k záveru, že Rada má podľa článku 7 ods. 2 nariadenia 423/2007 právomoc samostatného posúdenia, pričom táto inštitúcia má právomoc viazanú na prijatie obmedzujúcich opatrení Bezpečnostnou radou OSN.
Po druhé odvolateľka uvádza, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s jej právom vlastniť majetok tým, že rozhodol, že význam cieľov sledovaných sporným ustanovením, totiž zachovanie mieru a medzinárodnej bezpečnosti, odôvodňuje obmedzenie základných práv, ako sú právo vlastniť majetok a právo na výkon hospodárskej činnosti.
Odvolateľka napokon tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností tým, že ju zaradil do zoznamu subjektov, ktorých aktíva majú byť zmrazené, hoci sa odvolateľka nepodieľala na iránskom jadrovom programe a nie je spojená so subjektami, ktoré sa na ňom podieľali.
(1) Nariadenie Rady (ES) č. 423/2007 z 19. apríla 2007, o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 103, s. 1).
Full & Egal Universal Law Academy