18.4.2009
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 90/37
Žaloba podaná 26. februára 2009 – Kadi/Komisia
(Vec T-85/09)
2009/C 90/56
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobca: Yassin Abdullah Kadi (v zastúpení: D. Anderson, QC, M. Lester, barrister, G. Martin, solicitor)
Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy žalobcu
—
zrušiť nariadenie č. 1190/2008 v rozsahu, v ktorom sa týka žalobcu,
—
zaviazať Komisiu na náhradu trov, ktoré žalobcovi v tomto konaní vzniknú.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
V prejednávanej veci žalobca žiada čiastočné zrušenie nariadenia Komisie č. 1190/2008 z 28. novembra 2008, ktorým sa stoprvýkrát mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám a subjektom spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou al Káida a Talibanom (1), v rozsahu, v ktorom je žalobca zaradený do zoznamu fyzických a právnických osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov podľa tohto predpisu. Nariadenie č. 881/2002 bolo zrušené rozsudkom Súdneho dvora v spojených veciach C-402/05 a C-415/05, Kadi a al Barakaat/Rada a Komisia (2).
Na podporu svojich návrhov žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.
Po prvé žalobca tvrdí, že napadnuté nariadenie nemá dostatočný právny základ, pretože sa zdá, že mení a dopĺňa nariadenie 881/2002 bez relevantného rozhodnutia Organizácie Spojených národov, ktoré je podľa žalobcu predpokladom pre zmenu a doplnenie tohto nariadenia.
Po druhé žalobca tvrdí, že napadnuté nariadenie porušuje jeho práva na obranu, právo na účinné vypočutie a právo na účinnú súdnu ochranu a nestanovuje nápravu porušení týchto práv, ako o tom Súdny dvor rozhodol v rozsudkoch C-402/05 a C-415/05. Ďalej tvrdí, že napadnuté nariadenie nestanovuje spôsob, ktorým sa žalobcovi oznamuje dôkaz, z ktorého vychádza rozhodnutie o zmrazení majetku alebo ktorý by mu umožňoval sa k tomuto dôkazu účinne vyjadriť.
Po tretie žalobca tvrdí, že Komisia neposkytla presvedčivé dôkazy nato, aby majetok žalobcu zostal aj naďalej zmrazený, a tým porušila svoju povinnosť podľa článku 253 ES.
Po štvrté tvrdí, že Komisia neposúdila všetky relevantné skutočnosti a okolnosti pri svojom rozhodovaní o prijatí napadnutého nariadenia, a preto sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.
Po piate žalobca tvrdí, že napadnuté nariadenie predstavuje bezdôvodné a neprimerané obmedzenie jeho vlastníckeho práva, ktoré nie je odôvodnené presvedčivými dôkazmi.
(1) Ú. v. EÚ L 322, s. 25.
(2) Zatiaľ neuverejnený v Zbierke.
Full & Egal Universal Law Academy