21.11.2009
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 282/59
Žaloba podaná 24. septembra 2009 — Taliansko/Komisia
(Vec T-379/09)
2009/C 282/110
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: F. Arena, avvocato dello Stato)
Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy žalobkyne
—
zrušiť rozhodnutie Komisie K(2009) 5497 z 13. júla 2009, ktoré sa týka režimov štátnej pomoci č. C 6/2004 (ex NN 70/01) a C 5/2005 (ex NN 71/04), ktoré vykonalo Taliansko v prospech pestovateľov skleníkových kultúr (oslobodenie paliva používaného na vykurovanie skleníkov od spotrebnej dane),
—
zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Talianska vláda napadla na Súde prvého stupňa Európskych spoločenstiev rozhodnutie Komisie K(2009) 5497 z 13. júla 2009, ktoré sa týka režimov štátnej pomoci č. C 6/2004 (ex NN 70/01) a C 5/2005 (ex NN 71/04), ktoré vykonalo Taliansko v prospech pestovateľov skleníkových kultúr (oslobodenie paliva používaného na vykurovanie skleníkov od spotrebnej dane).
Žaloba je založená na piatich dôvodoch.
Prvý dôvod žalobkyňa zakladá na tom, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 87 ods. 1 Zmluvy ES, pretože právne predpisy považované za štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom nemajú selektívny charakter, a to jednak z dôvodu, že akýkoľvek subjekt v poľnohospodárskom odvetví si môže uplatniť zvýhodnenú sadzbu na spotrebnú daň z paliva určeného na vykurovanie skleníkov, a jednak z dôvodu, že existuje podstatný rozdiel medzi skleníkovými kultúrami a voľnými kultúrami, kde náklady na palivo určené na vykurovanie neexistujú.
Druhý dôvod žalobkyňa zakladá na porušení článku 87 ods. 1 Zmluvy ES, pričom tvrdí, že nedošlo k nijakému narušeniu hospodárskej súťaže, ktorú mali spôsobiť predmetné právne predpisy. Na podporu svojho tvrdenia uvádza zásady Spoločenstva v poľnohospodárskom a lesníckom odvetví 2007 — 2013, v ktorých sa v bode 167 výslovne uvádza, že úplné alebo čiastočné oslobodenie od dane z palív určené k primárnej poľnohospodárskej činnosti nemôžu vytvárať narušenie hospodárskej súťaže z dôvodu malého rozmeru štruktúr poľnohospodárskych podnikov v Európskej únii.
V treťom dôvode žalobkyňa namieta nedostatok odôvodnenia tiež v súvislosti s údajným narušením hospodárskej súťaže.
Štvrtý odvolací dôvod spočíva podľa žalobkyne na porušení článku 8 smernice 92/81/ES (1), článku 15 smernice 2003/96/ES (2), ako aj článkov 33, 36 a 87 Zmluvy ES. Konkrétne tvrdí, že oslobodenie od dane bolo výslovne povolené uvedenými smernicami a v každom prípade pri posúdení zlučiteľnosti s právom Spoločenstva sa musia vziať do úvahy nielen pravidlá o hospodárskej súťaži, ale predovšetkým predpisy o spoločnej poľnohospodárskej politike. Žalobkyňa tvrdí, že z tohto hľadiska spoločná poľnohospodárska politika má prednosť pred pravidlami o hospodárskej súťaži. Z uvedeného vyplýva, že keďže napadnuté opatrenia sú v súlade s cieľmi uvedenými v článku 33 Zmluvy ES, neexistuje nijaký priestor na možnú aplikáciu predpisov v oblasti štátnej pomoci.
Piaty a posledný dôvod žalobkyňa zakladá na tom, že došlo k porušeniu článku 87 ods. 3 Zmluvy ES, pričom tvrdí, že výnimka z uvedeného predpisu sa uplatní vzhľadom na osobitný odkaz na použiteľnosť výnimky z dôvodu ochrany životného prostredia stanovenej v bode 3.5. zásad Spoločenstva o štátnej pomoci v poľnohospodárskom odvetví v roku 2000.
(1) Smernice Rady 92/81/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní z minerálnych olejov (Ú. v. ES L 316, 31.10.1992, s. 12).
(2) Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51; Mim. vyd. 09/001, s. 405).
Full & Egal Universal Law Academy