7.5.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 139/10
Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 10. marca 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo — Španielsko) — Telefónica Móviles España, SA/Administración del Estado, Secretaría de Estado de Telecomunicaciones
(Vec C-85/10) (1)
(Telekomunikačné služby - Smernica 97/13/ES - Všeobecné oprávnenia a individuálne licencie - Poplatky a úhrady uplatniteľné na podniky, ktoré sú držiteľmi individuálnych licencií - Článok 11 ods. 2 - Výklad - Vnútroštátna právna úprava, ktorá nestanovuje osobitné určenie poplatku - Zvýšenie poplatku za digitálne systémy bez toho, aby bol zmenený poplatok za analógové systémy prvej generácie - Zlučiteľnosť)
2011/C 139/16
Jazyk konania: španielčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Tribunal Supremo
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Telefónica Móviles España, SA
Žalované: Administración del Estado, Secretaría de Estado de Telecomunicaciones
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Tribunal Supremo — Výklad článku 11 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/13/ES z 10. apríla 1997 o spoločnom rámci pre všeobecné oprávnenia a individuálne licencie v odvetví telekomunikačných služieb (Ú. v. ES L 117, s. 15) — Poplatky a úhrady podnikov, ktorým boli udelené individuálne licencie — Uloženie finančných povinností, ktoré idú nad rámec dovolený smernicou a ktoré slúžia cieľu, ktorý smernica neupravuje — Znevýhodňovanie novej technológie vo vzťahu k zastaralej technológii
Výrok rozsudku
Požiadavky stanovené v článku 11 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/13/ES z 10. apríla 1997 o spoločnom rámci pre všeobecné oprávnenia a individuálne licencie v odvetví telekomunikačných služieb, podľa ktorých úhrada uložená poskytovateľom telekomunikačných služieb za využívanie obmedzených zdrojov musí sledovať cieľ spočívajúci v zabezpečení optimálneho využívania týchto zdrojov a musí zohľadňovať potrebu rozvoja inovačných služieb a hospodárskej súťaže, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá poskytovateľom telekomunikačných služieb, ktorí sú držiteľmi individuálnych licencií na používanie rádiových frekvencií, stanovuje povinnosť úhrady bez toho, aby stanovila osobitné určenie príjmov získaných na základe tejto úhrady, a ktorá vo významnom rozsahu zvyšuje výšku tejto úhrady za určitú technológiu bez toho, aby ju zmenila v prípade inej.
(1) Ú. v. EÚ C 134, 22.5.2010.
Full & Egal Universal Law Academy