10.3.2012
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 73/2
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 24. januára 2012 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation — Francúzsko) — Maribel Dominguez/Centre informatique du Centre Ouest Atlantique, Préfet de la région Centre
(Vec C-282/10) (1)
(Sociálna politika - Smernica 2003/88/ES - Článok 7 - Právo na platenú ročnú dovolenku - Podmienka vzniku nároku stanovená vnútroštátnou právnou úpravou - Neprítomnosť pracovníka - Dĺžka trvania práva na dovolenku v závislosti od povahy neprítomnosti - Vnútroštátna právna úprava odporujúca smernici 2003/88 - Úloha vnútroštátneho súdu)
2012/C 73/03
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Cour de cassation
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Odvolateľka: Maribel Dominguez
Odporcovia: Centre informatique du Centre Ouest Atlantique, Préfet de la région Centre
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Cour de cassation (Francúzsko) — Výklad článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381) — Platená ročná dovolenka pracovníkov — Vznik nároku na dovolenku nezávisle od povahy neprítomnosti pracovníka a dĺžky jej trvania — Vnútroštátna právna úprava podmieňujúca poskytnutie dovolenky skutočným výkonom práce v minimálnej dĺžke desať dní v priebehu referenčného roku — Povinnosť vnútroštátneho súdu neuplatniť vnútroštátne ustanovenia, ktoré sú v rozpore s právom Únie
Výrok rozsudku
1.
Článok 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym ustanoveniam alebo vnútroštátnej praxi, podľa ktorých právo na platenú ročnú dovolenku podlieha podmienke skutočného výkonu práce v minimálnej dĺžke desať dní alebo jeden mesiac počas referenčného obdobia.
2.
Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či môže dospieť k výkladu vnútroštátneho práva, ktorý umožňuje zahrnúť neprítomnosť pracovníka na pracovisku z dôvodu úrazu na ceste do práce pod niektorý z prípadov spomínaných v článku L. 223-4 Zákonníka práce, pričom zohľadní vnútroštátne právo ako celok, predovšetkým uvedený článok Zákonníka práce, a uplatní výkladové metódy, ktoré toto právo uznáva, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť smernice 2003/88 a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným touto smernicou.
V prípade, že taký výklad nie je možný, vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či sa vzhľadom na právnu povahu žalovaných vo veci samej voči nim možno dovolávať priameho účinku článku 7 ods. 1 smernice 2003/88.
V prípade, že vnútroštátny súd nedospeje k riešeniu stanovenému v článku 7 smernice 2003/88, sa však účastník konania, ktorý bol poškodený nesúladom vnútroštátneho práva s právom Únie, môže odvolať na rozsudok z 19. novembra 1991, Francovich a i. (C-6/90 a C-9/90), aby mu prípadne bola priznaná náhrada utrpenej škody.
3.
Článok 7 ods. 1 smernice 2003/88 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré v závislosti od príčiny neprítomnosti pracovníka čerpajúceho nemocenskú dovolenku stanovuje dĺžku platenej ročnej dovolenky, ktorá prekračuje minimálnu dĺžku štyroch týždňov, ktorú zaručuje táto smernica, alebo sa jej rovná.
(1) Ú. v. EÚ C 234, 28.8.2010.
Full & Egal Universal Law Academy