22.9.2012
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 287/2
Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 5. júla 2012 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation — Belgicko) — Société d’investissement pour l’agriculture tropicale SA (SIAT)/Belgické kráľovstvo
(Vec C-318/10) (1)
(Slobodné poskytovanie služieb - Daňová právna úprava - Odpočet nákladov vynaložených na odmenu za poskytnutie služieb ako prevádzkových nákladov - Náklady vynaložené na poskytovateľa služieb usadeného v inom členskom štáte, v ktorom nepodlieha dani z príjmov alebo v ktorom podlieha systému zdanenia, ktorý je výrazne výhodnejší - Odpočítateľnosť podliehajúca povinnosti preukázať skutočnú a pravdivú povahu plnenia a obvyklú povahu príslušnej odmeny - Prekážka - Odôvodnenie - Boj proti daňovým podvodom a únikom - Účinnosť daňových kontrol - Vyvážené rozdelenie daňovej právomoci medzi členskými štátmi - Proporcionalita)
2012/C 287/03
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Cour de cassation
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Société d’investissement pour l’agriculture tropicale SA (SIAT)
Žalovaný: Belgické kráľovstvo
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Cour de cassation — Výklad článku 49 ES — Daňová právna úprava umožňujúca odpočítanie prevádzkových nákladov, ktoré vznikli daňovníkovi rezidentovi, ale neumožňujúca odpočítanie týchto nákladov, pokiaľ má daňovník sídlo alebo podnik v inom členskom štáte, v ktorom buď nepodlieha dani z príjmu alebo v ňom podlieha zjavne výhodnejšiemu daňovému režimu — Prekážka slobodného poskytovania služieb
Výrok rozsudku
Článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej právnej úprave členského štátu, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, podľa ktorej sa odmeny za plnenia alebo služby zaplatené daňovníkom rezidentom spoločnosti nerezidentovi nepovažujú za odpočítateľné prevádzkové náklady, ak spoločnosť nerezident nepodlieha v členskom štáte, kde má sídlo, dani z príjmov alebo tam v súvislosti s týmito príjmami podlieha daňovému režimu, ktorý je výrazne výhodnejší než daňový režim, ktorému tieto príjmy podliehajú v prvom členskom štáte, pokiaľ daňovník všetkými právne relevantnými spôsobmi nepreukáže, že tieto odmeny zodpovedajú skutočným a pravdivým operáciám a neprekračujú bežný rozsah, zatiaľ čo podľa všeobecného pravidla sú takéto odmeny odpočítateľné ako prevádzkové náklady, pokiaľ sú nevyhnutné na dosiahnutie alebo udržanie zdaniteľných príjmov, ktorých pravosť a sumu daňovník preukáže.
(1) Ú. v. EÚ C 246, 11.9.2010.
Full & Egal Universal Law Academy