11.2.2012
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 39/4
Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 15. decembra 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van Cassatie van België — Belgicko) — Jan Voogsgeerd/Navimer SA
(Vec C-384/10) (1)
(Rímsky dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky - Pracovná zmluva - Voľba zmluvných strán - Kogentné ustanovenia právneho poriadku uplatniteľného pri absencii voľby - Určenie tohto právneho poriadku - Zamestnanec, ktorý vykonáva prácu vo viac ako jednom zmluvnom štáte)
2012/C 39/06
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Hof van Cassatie van België
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Jan Voogsgeerd
Žalovaná: Navimer SA
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Hof van Cassatie van België — Výklad článku 6 ods. 2 písm. b) Rímskeho dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvoreného na podpis v Ríme 19. júna 1980 (Ú. v. ES L 266, s. 1, Ú. v. EÚ C 169, s. 10) — Rozhodné právo pri absencii voľby — Pracovná zmluva — Zamestnanec, ktorý zvyčajne nevykonáva prácu v jednom a tom istom štáte — Prvý strojvodca na lodi
Výrok rozsudku
1.
Článok 6 ods. 2 dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvoreného na podpis v Ríme 19. júna 1980, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý vo veci rozhoduje, musí najprv preskúmať, či zamestnanec pri plnení zmluvy obvykle vykonáva svoju prácu v rovnakom štáte, ako je štát, v ktorom alebo z ktorého vzhľadom na všetky okolnosti, ktorými sa vyznačuje táto činnosť, zamestnanec plní podstatnú časť svojich povinností voči svojmu zamestnávateľovi.
2.
Za predpokladu, že vnútroštátny súd dospeje k záveru, že vzhľadom na článok 6 ods. 2 písm. a) tohto dohovoru nemôže rozhodovať o spore, ktorý mu bol predložený, článok 6 ods. 2 písm. b) tohto dohovoru sa má vykladať takto:
—
pojem „prevádzkareň zamestnávateľa, ktorá zamestnanca najala“ sa má chápať v tom zmysle, že odkazuje výlučne na prevádzkareň, ktorá najala zamestnanca, a nie na prevádzkareň, s ktorou má väzbu pri skutočnom výkone svojej práce,
—
právna subjektivita nepredstavuje požiadavku, ktorej musí vyhovovať prevádzkareň zamestnávateľa v zmysle tohto ustanovenia,
—
prevádzkareň iného podniku, ako je ten, ktorý je formálne uvedený ako zamestnávateľ, s ktorým má tento podnik väzby, možno považovať za „prevádzkareň“ v zmysle článku 6 ods. 2 písm. b) tohto dohovoru vtedy, ak objektívne okolnosti umožňujú preukázať existenciu reálnej situácie, ktorá sa odlišuje od situácie vyplývajúcej z ustanovení zmluvy, a to aj vtedy, ak na tento druhý podnik nebola formálne prevedená riadiaca právomoc.
(1) Ú. v. EÚ C 317, 20.11.2010.
Full & Egal Universal Law Academy