19.2.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 55/17
Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 22. decembra 2010 [návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) — Spojené kráľovstvo] — Barbara Mercredi/Richard Chaffe
(Vec C-497/10 PPU) (1)
(Súdna spolupráca v občianskych veciach - Nariadenie (ES) č. 2201/2003 - Manželské veci a rodičovské práva a povinnosti - Dieťa rodičov, ktorí nie sú manželia - Pojem „obvyklý pobyt“ dojčaťa - Pojem „opatrovnícke právo“)
2011/C 55/30
Jazyk konania: angličtina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division)
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Barbara Mercredi
Žalovaný: Richard Chaffe
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) — Výklad článkov 8 a 10 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. EÚ L 338, s. 1; Mim. vyd. 19/06, s. 243) — Pojem obvyklý pobyt — Dieťa narodené v Spojenom kráľovstve britskému otcovi a francúzskej matke, ktoré má štátnu príslušnosť matky, pričom rodičia nie sú manželia — Dieťa premiestnené matkou na Réunion — Premiestnenie oprávnené v okamihu, keď k nemu došlo, pretože v danom okamihu bola matka jediným nositeľom rodičovských práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu — Následné žiadosti o priznanie rodičovských práv a povinností, o spoločné bydlisko a o právo styku podané otcom na britské súdy — Uznesenie High Court nariaďujúce vrátenie dieťaťa do Spojeného kráľovstva — Uznesenie napadnuté matkou z dôvodu, že dieťa v čase podania návrhu na súd už nemalo obvyklý pobyt v Spojenom kráľovstve
Výrok rozsudku
1.
Pojem „obvyklý pobyt“ v zmysle článkov 8 a 10 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel a v prípade, keď ide o situáciu dojčaťa, ktoré býva so svojou matkou iba niekoľko dní v inom členskom štáte, ako je štát jeho obvyklého pobytu, do ktorého bolo premiestnené, treba vziať do úvahy najmä na jednej strane trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území tohto členského štátu a dôvody presťahovania matky do tohto štátu a na druhej strane, najmä z dôvodu veku dieťaťa, geografický a rodinný pôvod matky, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré matka a dieťa udržiavajú v tom istom členskom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.
Za predpokladu, že by uplatnenie vyššie uvedených kritérií viedlo vo veci samej k záveru, že obvyklý pobyt dieťaťa nemožno určiť, určenie príslušného súdu musí byť vykonané na základe kritéria „prítomnosti dieťaťa“ v zmysle článku 13 nariadenia.
2.
Rozhodnutia súdu členského štátu zamietajúce podľa Haagskeho dohovoru z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí návrh na okamžité vrátenie dieťaťa na územie, kde je daná miestna príslušnosť súdu iného členského štátu a týkajúce sa rodičovských práv a povinností vo vzťahu k tomuto dieťaťu nemajú vplyv na rozhodnutia, ktoré sa majú vydať v tomto inom členskom štáte o návrhoch týkajúcich sa rodičovských práv a povinností, ktoré boli podané skôr a o ktorých sa stále koná.
(1) Ú. v. EÚ C 328, 4.12.2010.
Full & Egal Universal Law Academy