22.9.2012
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 287/6
Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 12. júla 2012 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Judecătoria Călărași — Rumunsko) — SC Volksbank România SA/Autoritatea Națională pentru Protecția Consumatorilor — Comisariatul Județean pentru Protecția Consumatorilor Călărași (CJPC)
(Vec C-602/10) (1)
(Ochrana spotrebiteľa - Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - Smernica 2008/48/ES - Články 22, 24 a 30 - Vnútroštátna právna úprava preberajúca túto smernicu - Uplatniteľnosť na zmluvy nezahrnuté do vecnej a časovej pôsobnosti uvedenej smernice - Povinnosti nestanovené tou istou smernicou - Obmedzenie bankových poplatkov, ktoré môže vyberať veriteľ - Články 56 ZFEÚ, 58 ZFEÚ a 63 ZFEÚ - Povinnosť zaviesť do vnútroštátneho práva primerané a účinné postupy mimosúdneho riešenia sporov)
2012/C 287/09
Jazyk konania: rumunčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Judecătoria Călărași
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: SC Volksbank România SA
Žalovaný: Autoritatea Națională pentru Protecția Consumatorilor — Comisariatul Județean pentru Protecția Consumatorilor Călărași (CJPC)
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Judecătoria Călărași — Výklad článku 22 ods. 1, článku 24 ods. 1 a článku 30 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, s. 66) — Výklad článkov 56 a 58 a článku 63 ods. 1 ZFEÚ — Uplatnenie preberajúcej vnútroštátnej právnej úpravy z hľadiska rationae temporis — Nedodržanie povinnosti zavedenia primeraných a účinných konaní na mimosúdne vyriešenie sporov — Uplatnenie preberajúcej vnútroštátnej právnej úpravy z hľadiska rationae materiae — Dodatočné povinnosti, ktoré majú úverové inštitúcie, neupravené v smernici
Výrok rozsudku
1.
Článok 22 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že nie je s ním v rozpore vnútroštátne opatrenie preberajúce túto smernicu do vnútroštátneho práva, ktoré zahrnulo do svojej vecnej pôsobnosti úverové zmluvy, akými sú tie, o ktoré ide vo veci samej, ktorých cieľom je poskytnutie úveru zaručeného nehnuteľnosťou, hoci takéto zmluvy sú výslovne z vecnej pôsobnosti uvedenej smernice podľa článku 2 ods. 2 písm. a) tejto smernice vylúčené.
2.
Článok 30 ods. 1 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je s ním v rozpore vnútroštátne opatrenie, ktorého cieľom je prebrať túto smernicu do vnútroštátneho práva, ktoré definuje svoju časovú pôsobnosť takým spôsobom, že toto opatrenie sa vzťahuje aj na úverové zmluvy, akými sú tie, o ktoré ide vo veci samej, ktoré sú vylúčené z vecnej pôsobnosti tejto smernice a sú platné k dátumu nadobudnutia účinnosti uvedeného vnútroštátneho opatrenia.
3.
Článok 22 ods. 1 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je s ním v rozpore vnútroštátne opatrenie, ktorého cieľom je prebrať túto smernicu do vnútroštátneho práva, ktoré ukladá povinnosti nestanovené uvedenou smernicou úverovým inštitúciám, pokiaľ ide o druhy poplatkov, ktoré tieto inštitúcie môžu vyberať v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere patriacej do pôsobnosti tohto opatrenia.
4.
Pravidlá Zmluvy o fungovaní Európskej únie v oblasti slobodného poskytovania služieb sa majú vykladať v tom zmysle, že ustanovenie vnútroštátneho práva zakazujúce úverovým inštitúciám vyberať niektoré bankové poplatky s nimi nie je v rozpore.
5.
Článok 24 ods. 1 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je s ním v rozpore pravidlo, ktoré je súčasťou vnútroštátneho opatrenia preberajúceho túto smernicu, ktoré v oblasti sporov týkajúcich sa spotrebiteľských úverov umožňuje spotrebiteľom obrátiť sa priamo na orgán ochrany spotrebiteľov, ktorý môže následne uložiť sankcie úverovým inštitúciám za porušenie tohto vnútroštátneho pravidla bez toho, aby predtým musel použiť postup mimosúdneho riešenia stanovený vnútroštátnou právnou úpravou pre takéto spory.
(1) Ú. v. EÚ C 89, 19.3.2011.
Full & Egal Universal Law Academy