16.7.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 211/7
Uznesenie Súdneho dvora (šiesta komora) zo 7. apríla 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Arbeidshof te Antwerpen — Belgicko) — Dai Cugini NV/Rijksdienst voor Sociale Zekerheid
(Vec C-151/10) (1)
(Článok 104 ods. 3 prvý pododsek rokovacieho poriadku - Smernica 97/811/ES - Rovnaké zaobchádzanie so zamestnancami zamestnanými na plný pracovný úväzok a na kratší pracovný čas - Diskriminácia - Administratívna prekážka, ktorá je spôsobilá obmedziť možnosti pracovať na kratší pracovný čas - Povinné oznamovanie a uchovávanie zmlúv a plánov pracovného času)
2011/C 211/12
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Arbeidshof te Antwerpen
Účastníci konania
Žalobca a odporca v odvolacom konaní: Rijksdienst voor Sociale Zekerheid
Žalovaná a odvolateľka: Dai Cugini NV
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Arbeidshof to Antwerpen (Afdeling Hasselt) — Výklad smernice Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (Ú. v. ES L 14, s. 9; Mim. vyd. 05/003, s. 267) — Vnútroštátne predpisy upravujúce systém oznamovania a kontroly pracovného času pracovníkov zamestnaných na kratší pracovný čas, podľa ktorých musí byť pod hrozbou trestno-právnych alebo správnych sankcií vytvorená a uchovávaná dokumentácia s presnými údajmi o pracovnom čase každého zamestnanca
Výrok
Doložka č. 4 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorá tvorí prílohu smernice Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC, sa má vykladať tak, že jej neodporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá zamestnávateľom ukladá povinnosť uchovávať a oznamovať zmluvy a plány pracovného času pracovníkov zamestnaných na kratší pracovný úväzok, ak je preukázané, že táto právna úprava nevedie k menej priaznivejšiemu zaobchádzaniu s týmito pracovníkmi ako s pracovníkmi zamestnanými na plný pracovný úväzok, ktorí sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, alebo ak takýto rozdiel v zaobchádzaní existuje, ak je preukázané, že je odôvodnená objektívnymi dôvodmi a nejde nad rámec toho, čo je na dosiahnutie sledovaných cieľov nevyhnutné.
Je vecou vnútroštátneho súdu, aby posúdil skutkový a právny stav, čo je nevyhnutné najmä podľa platného vnútroštátneho práva na účely zistenia, či je to tak v prípade, o ktorom rozhoduje.
Ak by vnútroštátny súd dospel k záveru, že dotknutá vnútroštátna právna úprava vo veci samej je v rozpore s doložkou č. 4 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorá tvorí prílohu smernice Rady 97/81, bude potrebné vykladať jej doložku 5 bod 1 v tom zmysle, že jej takáto právna úprava rovnako odporuje.
(1) Ú. v. EÚ C 161, 19.6.2010.
Full & Egal Universal Law Academy