26.5.2012
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 151/9
Uznesenie Súdneho dvora (ôsma komora) zo 16. februára 2012 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio — Taliansko) — Emanuele Ferazzoli a i./Ministero dell’Interno
(Spojené veci C-164/10 až 176/10) (1)
(Článok 104 ods. 3 prvý pododsek rokovacieho poriadku - Sloboda usadiť sa - Slobodné poskytovanie služieb - Hazardné hry - Zber stávok na športové podujatia - Požiadavka koncesie - Dôsledky, ktoré sa majú vyvodiť z porušenia práva Únie v oblasti udeľovania koncesií - Udelenie 16 300 dodatočných koncesií - Zásada rovnosti zaobchádzania a povinnosť transparentnosti - Zásada právnej istoty - Ochrana držiteľov skorších koncesií - Vnútroštátna právna úprava - Povinná minimálna vzdialenosť medzi zbernými miestami stávok - Prípustnosť - Cezhraničné činnosti porovnateľné s činnosťami, ktoré sú predmetom koncesie - Zákaz podľa vnútroštátnej právnej úpravy - Prípustnosť)
2012/C 151/16
Jazyk konania: taliančina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio
Účastníci konania
Žalobcovia: Emanuele Ferazzoli (C-164/10), Cosima Barberio (C-165/10), Patrizia Banchetti (C-166/10), Andrea Palomba (C-167/10), Michele Fanelli (C-168/10), Sandra Castronovo (C-169/10), Mirko De Filippo (C-170/10), Andrea Sacripanti (C-171/10), Emiliano Orru’ (C-172/10), Fabrizio Cariulo (C-173/10), Paola Tonachella (C-174/10), Pietro Calogero (C-175/10), Danilo Spina (C-176/10)
Žalovaný: Ministero dell’Interno
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio — Voľný pohyb osôb — Sloboda usadiť sa — Slobodné poskytovanie služieb — Činnosť zberu stávok — Vnútroštátna právna úprava vyhradzujúca výkon činnosti zberu stávok vnútroštátnymi prevádzkovateľmi, ktorí získali koncesiu — Obmedzenia otvorenia nových zberných miest stávok pre držiteľov nových koncesií — Strata koncesií v prípade cezhraničného organizovania hier podobných hrám, ktoré sa považujú za „verejné“ — Zlučiteľnosť s článkami 43 ES a 49 ES
Výrok
1.
Články 43 ES a 49 ES, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania a efektivity, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby členský štát, ktorý v rozpore s právom Únie vylúčil jeden druh prevádzkovateľov z udeľovania koncesií na výkon podnikateľskej činnosti a snaží sa napraviť toto porušenie zavedením výberových konaní na veľký počet nových koncesií, chránil obchodné postavenie nadobudnuté existujúcimi prevádzkovateľmi stanovením najmä minimálnych vzdialeností medzi zariadeniami nových koncesionárov a zariadeniami existujúcich prevádzkovateľov.
2.
Články 43 ES a 49 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby sa za výkon organizovanej činnosti zberu stávok bez koncesie alebo bez povolenia od polície uplatňovali sankcie na osoby spojené s prevádzkovateľom, ktorý bol vylúčený z verejného obstarávania v rozpore s právom Únie, aj po novom verejnom obstarávaní určenom na nápravu tohto porušenia práva Únie, pokiaľ toto verejné obstarávanie a následné udelenie nových koncesií v skutočnosti nenapravilo protiprávne vylúčenie uvedeného prevádzkovateľa zo skoršieho verejného obstarávania.
3.
Z článkov 43 ES a 49 ES, zo zásady rovnosti zaobchádzania, z povinnosti transparentnosti, ako aj zo zásady právnej istoty vyplýva, že podmienky a podrobnosti verejného obstarávania, ako je to, o ktoré ide v konaní vo veci samej, a predovšetkým ustanovenia upravujúce skončenie platnosti koncesií udelených počas takéhoto verejného obstarávania, ako sú tie uvedené v článku 23 ods. 2 písm. a) a článku 23 ods. 3 návrhu dohody medzi autonómnou správou štátnych monopolov a vydražiteľom koncesie týkajúce sa hazardných hier spojených s inými podujatiami, ako sú konské dostihy, musia byť formulované jasne, presne a jednoznačne, čoho preverenie prislúcha vnútroštátnemu súdu.
(1) Ú. v. EÚ C 161, 19.6.2010.
Full & Egal Universal Law Academy