NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
VERICA TRSTENJAK
prednesené 6. júna 2012 ( 1 )
Spojené veci C-539/10 P a C-550/10 P
Stichting Al-AqsaprotiRade Európskej únie
a
Holandské kráľovstvoproti
Stichting Al-Aqsa
„Odvolanie — Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika — Obmedzujúce opatrenia prijaté proti určitým osobám a subjektom v rámci boja proti terorizmu — Zmrazenie aktív — Spoločná pozícia 2001/931/SZBP — Článok 1 ods. 4 a 6 — Nariadenie (ES) č. 2580/2001 — Článok 2 ods. 3 — Podmienky zachovania osoby alebo organizácie na zozname subjektov, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie aktív — Rozhodnutie príslušného vnútroštátneho orgánu — Zrušenie vnútroštátneho opatrenia“
I – Úvod
1.
Predmetom tohto odvolacieho konania je zmrazenie aktív Stichting Al-Aqsa v rámci opatrení Únie na boj proti terorizmu.
2.
Hrozby vyplývajúce z terorizmu boli pre Organizáciu Spojených národov, Európsku úniu a jej členské štáty dôvodom prijatia obmedzujúcich opatrení. Cieľ týchto opatrení spočíva v tom, aby sa osobám a organizáciám, o ktorých sa predpokladá, že prispievajú na terorizmus, zmrazením ich aktív odňali finančné možnosti.
3.
Podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1373 (2001) z 28. septembra 2001 ( 2 ) stanovila Rada Európskej únie vo svojej spoločnej pozícii 2001/931/SZBP ( 3 ) zásady uplatňovania systému opatrení na boj proti terorizmu.
4.
Podľa tohto systému sa príslušný subjekt, ak má Únia k dispozícii informácie, z ktorých vyplýva, že orgán vydal uznesenie o začatí vyšetrovania alebo trestného stíhania za teroristický čin, zaradí do zoznamu osôb a subjektov, ktorých finančné prostriedky budú zmrazené. ( 4 ) Prvý taký zoznam už tvoril prílohu uvedenej spoločnej pozície.
5.
Na uvedený systém, ktorý bol načrtnutý v spoločnej pozícii 2001/931, obsahovo nadväzuje nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu ( 5 ). Považuje sa za opatrenie, ktoré je na úrovni Únie nevyhnutné na ďalšie uplatňovanie cieľov spoločnej pozície 2001/931 a má doplniť správne a súdne konania týkajúce sa teroristických organizácií v Európskej únii a v tretích krajinách. ( 6 ) Na základe toho má Rada podľa článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 právomoc, aby podľa kritérií uvedených v spoločnej pozícii 2001/931 ( 7 ) zostavila zoznam osôb a organizácií, ktorých aktíva treba zmraziť, a aby tento zoznam preskúmala a prípadne zmenila. Svoj prvý zoznam podľa článku 2 nariadenia č. 2580/2001 predložila Rada už 27. decembra 2001, teda súčasne s uvedeným nariadením.
6.
V rámci pravidelného preskúmavania tohto zoznamu je Rada povinná potvrdiť, či je uvedenie príslušných osôb a organizácií na zozname a zmrazenie ich aktív naďalej odôvodnené. Ak uvedený dôvod zanikol, treba zoznam zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Pri plnení tejto úlohy vydáva Rada v pravidelných intervaloch právne akty na vykonanie nariadenia č. 2580/2001, ktorými po posúdení nahradí dovtedy platný zoznam novým zoznamom.
7.
Preskúmanie a prípadná zmena uvedených zoznamov predstavuje základ prejednávaných spojených vecí. Konkrétne ide predovšetkým o otázku, do akej miery musí Rada zohľadniť skutkový a právny stav v členskom štáte a jeho vývoj v prípade, ak rozhoduje o tom, či sa má osoba alebo organizácia naďalej uvádzať na zozname a či majú byť jej aktíva naďalej zmrazené.
II – Právny rámec
A – Spoločná pozícia 2001/931
8.
Článok 1 uvedenej spoločnej pozície stanovuje:
„…
4. Zoznam v prílohe sa vypracuje na základe presných informácií alebo materiálu v príslušnom spise, ktoré uvádzajú, že príslušný orgán prijal rozhodnutie vo vzťahu k dotknutým osobám, skupinám a subjektom bez ohľadu na to, či sa týka podnetu na vyšetrovanie alebo trestné stíhanie za teroristický čin alebo pokus o spáchanie, účasť alebo napomáhanie takéhoto činu, ktoré je založené na závažných dôkazoch alebo záchytných bodoch alebo odsúdení za takéto skutky. Do tohto zoznamu sa môžu zaradiť osoby, skupiny a subjekty, ktoré Bezpečnostná rada OSN identifikovala ako prepojené s terorizmom a proti ktorým nariadila sankcie.
Na účely tohto odseku ‚príslušný orgán‘ znamená súdny orgán, alebo tam, kde súdne orgány nemajú právomoc v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento odsek, ekvivalentný orgán príslušný pre túto oblasť.
5. …
6. Mená osôb a subjektov na zozname v prílohe sa budú v pravidelných intervaloch a najmenej raz za šesť mesiacov revidovať, aby sa zabezpečilo, že existujú dôvody pre ich zachovanie na tomto zozname.“
B – Nariadenie č. 2580/2001
9.
Článok 2 nariadenia č. 2580/2001 ( 8 ) stanovuje:
„1. S výnimkou toho, čo je povolené podľa článkov 5 a 6:
a)
všetky fondy [prostriedky – neoficiálny preklad], iné finančné aktíva a ekonomické zdroje, ktoré vlastní alebo má v držbe právnická osoba, skupina alebo subjekt, zaradené do zoznamu uvedeného v odseku 3 sa zmrazia;
b)
…
2. …
3. Rada konajúc jednomyseľne ustanoví, preskúma a zmení a doplní zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa podľa ustanovení stanovených v článku 1 ods. 4, 5 a 6 spoločnej pozície 2001/931/SZBP vzťahuje toto nariadenie; takýto zoznam bude pozostávať z:
i)
fyzických osôb, ktoré páchajú, pokúšajú sa o spáchanie, zúčastňujú sa alebo napomáhajú spáchaniu ktoréhokoľvek teroristického činu;
ii)
právnických osôb, skupín alebo subjektov, ktoré páchajú, pokúšajú sa o spáchanie, zúčastňujú sa alebo napomáhajú spáchaniu ktoréhokoľvek teroristického činu;
iii)
právnických osôb, skupín alebo subjektov, ktoré vlastní alebo riadi jedna alebo niekoľko fyzických alebo právnických osôb, skupín alebo subjektov uvedených v bodoch i) a ii) alebo
iv)
fyzických alebo právnických osôb, skupín alebo subjektov, ktoré konajú v mene alebo riadia jednu alebo niekoľko fyzických alebo právnických osôb, skupín alebo subjektov uvedených v bodoch i) a ii).“
10.
Podstatou výnimiek uvedených v článku 2 ods. 1 je, že zmrazené aktíva sa môžu sprístupniť v prípade, ak sú potrebné na pokrytie základných potrieb príslušných osôb alebo ich rodinných príslušníkov ( 9 ), a že za určitých podmienok možno udeliť ďalšie špecifické oprávnenia na ich sprístupnenie ( 10 ).
III – Okolnosti predchádzajúce sporu
11.
Stichting Al-Aqsa (ďalej len „Al-Aqsa“) sa od roku 2003 pred súdmi ( 11 ) bráni proti zmrazeniu svojich finančných prostriedkov a proti viacerým opatreniam Rady, ktoré sa jej týkajú a z časového hľadiska na seba nadväzujú, na základe ktorých bola zaradená do príslušných zoznamov Rady, resp. v nich ostala uvedená.
12.
Opatrenia Rady však nadväzujú na holandské ministerské nariadenie zo 7. apríla 2003, a to na Sanctieregeling terrorisme 2003 ( 12 ), z ktorého treba vychádzať v prvom rade pre jeho rozhodujúci význam pre zmrazenie aktív Al-Aqsa.
13.
Sanctieregeling terrorisme 2003 bolo prijaté na základe holandského Sanctiewet 1977 s odkazom na rezolúciu OSN uvedenú vyššie. Na základe tohto ministerského nariadenia boli, podobne ako na základe dočasného opatrenia ( 13 ), do nadobudnutia účinnosti príslušného právneho aktu Únie zmrazené aktíva Al-Aqsa ( 14 ), pretože poskytuje prostriedky organizácii, ktorá podporuje terorizmus ( 15 ).
14.
Al-Aqsa v konaní o nariadení predbežného opatrenia v Holandsku žiadala, aby súd odložil vykonateľnosť uvedeného ministerského nariadenia. Rechtbank te ‘s-Gravenhage rozhodnutím z 3. júna 2003 ( 16 ) po nahliadnutí do dôverných podkladov holandskej tajnej služby (Algemene veiligheids- en inlichtingendiensten) dospel k záveru, že existuje dostatok dôvodov domnievať sa, že Al-Aqsa, ako bolo uvedené v odôvodnení Sanctieregeling terrorisme 2003, podporuje svojimi finančnými prostriedkami teroristickú organizáciu ( 17 ), a preto návrhu Al-Aqsa na odloženie vykonateľnosti opatrenia o zmrazení aktív nemožno vyhovieť.
15.
Sanctieregeling terrorisme 2003 však už bolo s účinnosťou od 3. augusta 2003 znovu zrušené ( 18 ) a na odôvodnenie sa uviedlo, že po schválení rozhodnutia Rady z 27. júna 2003, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 ( 19 ), bolo „prekonané“, pretože Al-Aqsa už bola zaradená do zoznamu Rady na účely zmrazenia aktív.
16.
Po zrušení holandského ministerského nariadenia ostala Al-Aqsa na uvedenom zozname Rady a na nasledujúcich zoznamoch aj naďalej, pretože podľa Rady neexistoval dôvod na zmenu, ktorá by sa týkala Al-Aqsa.
17.
Listom z 23. apríla 2007 a opätovne listom z 29. júna 2007, ktorý sa týkal rozhodnutia Rady 2007/445/ES ( 20 ), Rada v záujme splnenia si povinnosti týkajúcej sa odôvodnenia ďalšieho zachovania Al-Aqsa na zozname uviedla tieto dôvody ( 21 ): „… [Holandský] minister zahraničných vecí a minister financií rozhodli… zmraziť všetky aktíva [Al-Aqsa]. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom z 3. júna 2003, ktorý vydal predseda Oddelenia pre občianske právo Rechtbank te ‘s-Gravenhage. V tomto rozsudku sa konštatuje, že [Al-Aqsa] treba považovať za organizáciu podporujúcu Hamas, ktorá mu umožňuje páchanie teroristických činov alebo napomáhanie ich páchania. Rozhodnutie voči [Al-Aqsa] bolo teda prijaté príslušným orgánom… Rada je presvedčená, že dôvody, ktoré viedli k zaradeniu [Al-Aqsa] do [sporného zoznamu], zostávajú platné.“ ( 22 )
IV – Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok
18.
Odôvodnenie Rady, ktoré je uvedené v bode 17, Al-Aqsa nepovažovala za presvedčivé a na Súde prvého stupňa podala žalobu proti Rade, v ktorej žiadala, aby Súd prvého stupňa zrušil päť opatrení Rady na ďalšie zmrazenie aktív (ďalej len „napadnuté opatrenia“) ( 23 ), ktoré z časového hľadiska nasledovali po sebe a obsahovo boli rovnako odôvodnené, pokiaľ sa ide o Al-Aqsa, aby vyhlásil, že nariadenie č. 2580/2001 sa vo vzťahu k nej neuplatní, a zaviazal Radu na náhradu trov konania.
19.
V napadnutom rozsudku sa v súvislosti s tretím žalobným dôvodom Al-Aqsa uvádzalo v podstate toto ( 24 ):
„164
Súd prvého stupňa… zdôraznil, že Rada… nemôže ignorovať neskorší vývoj tohto vyšetrovania alebo trestného stíhania…
…
168
V rozsudku Sison II[ ( 25 )] Súd prvého stupňa… zvažoval možnosť, že vyšetrovanie polície alebo informačnej služby sa uzavrie bez toho, aby bolo predmetom súdneho konania, pretože nebolo možné získať dostatok dôkazov… Súd prvého stupňa zdôraznil, že by nebolo prípustné, aby Rada nezohľadnila také poznatky, ktoré sú súčasťou všetkých relevantných údajov, ktoré treba pri posudzovaní tejto situácie zohľadniť… Ak by sa rozhodlo inak, znamenalo by to poskytnúť Rade a členským štátom mimoriadnu právomoc zmraziť finančné prostriedky dotknutej osoby na dobu neurčitú bez akéhokoľvek súdneho preskúmania a bez ohľadu na výsledok prípadných vykonaných súdnych konaní.
169
Rovnaké úvahy treba použiť, pokiaľ je vnútroštátne správne opatrenie, ktoré smeruje k zmrazeniu aktív alebo zákazu organizácie, ktorá je považovaná za teroristickú, stiahnuté jeho autorom alebo zrušené súdnym rozhodnutím…
170
V prejednávanej veci je pritom nesporné, že Sanctieregeling bolo zrušené 3. augusta 2003, teda takmer ihneď po nadobudnutí účinnosti pôvodného opatrenia Spoločenstva o zmrazení finančných prostriedkov žalobkyne 28. júna 2003.
171
V tomto ohľade je pravda, že napadnuté rozhodnutie[ ( 26 )] vzbudzuje dojem, že sa nezakladá na Sanctieregeling, ale len na rozhodnutí o nariadení predbežného opatrenia… v prejednávanej veci však nie je možné zohľadniť rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia izolovane a bez súčasného prihliadnutia na Sanctieregeling.
172
Treba preto uznať, že od zrušenia Sanctieregeling v holandskom právnom poriadku nemôže už rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia, ktoré, ako bolo práve pripomenuté, tvorí s týmto nariadením neoddeliteľný celok, platne slúžiť ako základ opatrenia Spoločenstva o zmrazení finančných prostriedkov žalobkyne.
173
Sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia totiž týmto rozhodnutím jednoducho odmietol predbežne pozastaviť účinky Sanctieregeling. Sanctieregeling pritom prestalo definitívne vyvolávať akýkoľvek právny účinok okamihom svojho zrušenia. V dôsledku toho musí to isté nevyhnutne platiť pre právne účinky rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia, keďže toto rozhodnutie obsahuje len predbežné posúdenie, bez toho, aby bolo dotknuté konanie, v ktorom sa bude rozhodovať vo veci samej.
174
Všeobecný súd sa v tomto ohľade ďalej domnieva, že rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia nemôže vyvolávať právne účinky oddeliteľné od právnych účinkov Sanctieregeling výhradne na účely výkonu nariadenia č. 2580/2001, teda účinkov, ktoré by v prejednávanej veci pretrvávali napriek zrušeniu Sanctieregeling v holandskom práve. S celkovou štruktúrou tohto nariadenia, ktorá sa vyznačuje prevahou, ktorú musia mať prvky vnútroštátneho konania pri posúdení Rady, by okrem toho bolo nezlučiteľné, aby Sanctieregeling, ktoré už nevyvoláva nijaký účinok v holandskom právnom poriadku, naďalej vyvolávalo nepriamo a natrvalo právne účinky v právnom poriadku Spoločenstva, a to prostredníctvom rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia.
175
To platí tým skôr, že rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia vydané na základe návrhu žalobkyne predstavuje náhodnú udalosť vo vzťahu k Sanctieregeling. Z odôvodnenia Sanctieregeling totiž vyplýva, že bolo prijaté ‚za predpokladu prijatia rozhodnutia Spoločenstva‘ a že malo byť zrušené ‚nadobudnutím účinnosti takého rozhodnutia‘… Podľa vysvetlení podaných Holandským kráľovstvom na pojednávaní vychádzalo toto zrušenie výlučne zo snahy holandskej vlády vyvarovať sa prekrývania vnútroštátneho opatrenia a opatrenia Spoločenstva týkajúceho sa zmrazenia finančných prostriedkov žalobkyne. Z toho vyplýva, že Sanctieregeling bolo v každom prípade zrušené bezprostredne po prijatí pôvodného opatrenia Spoločenstva o zmrazení finančných prostriedkov žalobkyne bez ohľadu na to, či posledná uvedená podala alebo nepodala návrh na začatie konania o nariadení predbežného opatrenia alebo konania vo veci samej.
176
Taký mechanizmus tiež nezohľadňuje celkovú štruktúru nariadenia č. 2580/2001, ktoré podmieňuje prijatie opatrenia Spoločenstva na zmrazenie finančných prostriedkov buď začatím a aktívnym pokračovaním vnútroštátneho konania týkajúceho sa priamo a predovšetkým uloženia preventívneho alebo represívneho opatrenia voči dotknutej osobe na základe boja proti terorizmu a z dôvodu jej účasti na terorizme…, alebo vydaním a vykonaním rozhodnutia o odsúdení dotknutej osoby za také činy.
177
V uvedenom prípade je pritom rozhodnutie o zmrazení finančných prostriedkov prijaté najskôr na vnútroštátnej úrovni odôvodnené ‚do prijatia rozhodnutia Spoločenstva‘ a opatrenie Spoločenstva je odôvodnené prijatím vnútroštátneho rozhodnutia, ktoré je ihneď zrušené. Taký mechanizmus sa nevyhnutne pohybuje v bludnom kruhu.
178
Bez toho, aby sa Rada mohla naďalej opierať o rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia, musela vyvodiť logický dôsledok zo zrušenia vnútroštátneho opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov tým, že konštatovala, že vo vnútroštátnom práve už neexistuje ‚základ’, ktorý z právneho hľadiska dostatočne odôvodňuje zachovanie rovnocenného opatrenia Spoločenstva, a to bez ohľadu na prípadné súdne žaloby podané proti zrušenému vnútroštátnemu opatreniu.
…
180
Za okolností prejednávanej veci, ktoré sa vyznačujú predovšetkým zrušením Sanctieregeling, treba naopak uznať, že Rada pri pravidelnom preskúmaní situácie osoby na základe článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931 a článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 prekračuje medze svojej voľnej úvahy, keď s konečnou platnosťou ponecháva žalobkyňu na spornom zozname len z dôvodu, že rozhodnutie sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežného opatrenia nie je v holandskom súdnictve spochybnené v súdnom odvolacom konaní o predbežnom opatrení alebo v súdnom konaní vo veci samej, zatiaľ čo správne rozhodnutie, o pozastavenie ktorého účinkov bol medzitým tento sudca požiadaný, jeho autor zrušil.
181
To platí tým skôr, že ako uviedla žalobkyňa na pojednávaní bez toho, aby tomu ostatní účastníci konania odporovali, od zrušenia Sanctieregeling a okrem vykonania napadnutého rozhodnutia vo vnútroštátnom práve už príslušné holandské orgány, správne či súdne, nepodnikli nijaké kroky smerujúce k uloženiu trestnej alebo hospodárskej sankcie žalobkyni na základe boja proti terorizmu a z dôvodu jej účasti na terorizme.
…
184
Za týchto okolností nie je potrebné rozhodnúť o návrhu na určenie protiprávnosti nariadenia č. 2580/2001 podanom na základe článku 241 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Al-Aqsa [I], body 66 a 67; pozri tiež rozsudok Súdneho dvora z 20. mája 2008, Komisia/Rada, C-91/05, Zb. s. I-3651, bod 111).“
20.
Výrok napadnutého rozsudku znel na základe uvedených skutočností takto:
„1.
Rozhodnutie… 2007/445/ES…, rozhodnutie… 2007/868/ES…, rozhodnutie… 2008/583/ES…., rozhodnutie… 2009/62/ES… a nariadenie… č. 501/2009… sa zrušujú v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú [Al-Aqsa].
2.
V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3.
Rada… znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila [Al-Aqsa].
4.
Holandské kráľovstvo a Európska komisia znášajú vlastné trovy konania.“
V – Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy a hlavné tvrdenia účastníkov odvolacieho konania
21.
Proti napadnutému rozsudku podali Al-Aqsa (vec C-539/10 P) a Holandské kráľovstvo (vec C-550/10 P) odvolanie. Uznesením predsedu Súdneho dvora zo 4. februára 2011 sa obidve veci spojili na účely písomného a ústneho konania, ako aj rozhodnutia.
A – Vec C-539/10 P
22.
V odvolacom konaní Al-Aqsa vo veci C-539/10 P Súdnemu dvoru navrhuje, aby:
—
zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa odôvodnenie tohto rozsudku líši od odvolacích dôvodov a argumentov, ktoré uviedla, a prijal nové rozhodnutie vo veci, v ktorom vyhovie návrhom podaným v prvostupňovom konaní,
—
zaviazal Radu na náhradu trov konania na oboch stupňoch.
23.
Al-Aqsa na odôvodnenie svojich návrhov uvádza predovšetkým to, že Všeobecný súd do svojho rozsudku prevzal právne úvahy, v ktorých sa žalobné dôvody vyhlásili za nedôvodné. Všeobecný súd tak napríklad usúdil, že Sanctieregeling, pokiaľ bolo platné, spĺňalo v súvislosti s rozhodnutím v konaní o nariadení predbežného opatrenia podmienky spoločnej pozície 2001/931 na zmrazenie finančných prostriedkov. ( 27 ) Al-Aqsa s týmito úvahami nesúhlasí a obáva sa, že pokiaľ by napadnutý rozsudok nadobudol účinnosť spolu s nezmeneným odôvodnením, viedlo by to v jej prípade k negatívnym dôsledkom, pretože na základe úvah Všeobecného súdu treba počítať s novými právnymi aktmi, ktoré môže Rada použiť na to, aby prijala opatrenia na zmrazenie jej aktív. Všeobecný súd v prvom rade prekročil svoje kontrolné právomoci, pretože sám stanovil, ktorý dôkazný prostriedok možno považovať za „rozhodnutie“ v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931. Ďalej Všeobecný súd neprávom rozhodol, že Sanctieregeling, či už spolu s rozhodnutím v konaní o nariadení predbežného opatrenia alebo nie, sa môže považovať za rozhodnutie v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931. Napokon Všeobecný súd prekročil svoje právomoci tým, že sám vykonal výklad rozsudku; pri výklade rozsudku sa totiž v každom prípade dopustil zjavne nesprávneho posúdenia. V dôsledku toho treba zrušiť napadnuté opatrenia a zlepšiť odôvodnenie, na ktorom je založený napadnutý rozsudok.
24.
Podstatou návrhu Rady Európskej únie, Európskej komisie a Holandského kráľovstva je zamietnuť odvolanie Al-Aqsa ako neprípustné, pretože nesmeruje proti výroku napadnutého rozsudku a požaduje len zmenu odôvodnenia rozsudku. V kontexte článku 56 Štatútu Súdneho dvora, podľa ktorého môže odvolanie podať účastník, ktorý so svojimi podaniami nebol úspešný vôbec alebo čiastočne, je preto odvolanie neprípustné.
25.
Al-Aqsa vo svojom stanovisku v tejto súvislosti zastáva názor, že v prvostupňovom konaní nebola úspešná ani v jednom zo svojich návrhov, pretože sa nevyhovelo jej návrhu, aby nariadenie č. 2580/2001 vo vzťahu k nej nebolo uplatniteľné. Článok 56 štatútu preto nepredstavuje prekážku jej odvolania. Pokiaľ nariadenie č. 2580/2001 vo vzťahu k nej nebolo vyhlásené za neuplatniteľné, musí neustále počítať s novými opatreniami Rady, ktoré budú zamerané proti nej.
B – Vec C-550/10 P
26.
Holandské kráľovstvo, pričom k jeho návrhu sa v podstate pripája Komisia, Súdnemu dvoru navrhuje, aby:
—
zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec Všeobecnému súdu,
—
zaviazal Al-Aqsa na náhradu trov konania.
27.
Holandské kráľovstvo uvádza na odôvodnenie predovšetkým to, že Všeobecný súd vykonal nesprávny výklad článku 1 spoločnej pozície 2001/931 a článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001, keďže rozhodol, že rozhodnutie v konaní o nariadení predbežného opatrenia po zrušení Sanctieregeling už nemôže predstavovať základ na zachovanie Al-Aqsa na zozname EÚ na účely zmrazenia aktív. Rada v tejto súvislosti nepodáva formálny návrh, výslovne však uvádza, že svojím vyjadrením k odvolaniu nechce odporovať návrhom Holandska.
28.
Al-Aqsa navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zároveň uložil povinnosť nahradiť trovy konania, a ďalej opakuje návrhy, ktoré už boli predložené vo veci C-539/10 P.
VI – Právne posúdenie
A – Vec C-539/10 P
1. Neprípustnosť odvolania
29.
Odvolanie Al-Aqsa považujem za neprípustné.
a) Neprípustný odvolací návrh
30.
Ako sa dá usudzovať na základe podania odvolania, odvolanie Al-Aqsa smeruje „proti odôvodneniu [napadnutého] rozsudku“ a jeho cieľom je „zlepšiť odôvodnenie, na ktorom je napadnutý rozsudok založený“.
31.
Taký návrh nespĺňa podmienky článku 113 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ( 28 ), podľa ktorého sa v odvolaní musí navrhnúť buď čiastočné, alebo úplné zrušenie rozhodnutia Všeobecného súdu, to znamená jeho výroku a hlavných dôvodov.
32.
Uvedené odvolacie dôvody smerujú proti žalobným dôvodom, s ktorými Al-Aqsa nemala úspech v prvostupňovom konaní. Al-Aqsa však v konečnom dôsledku úspešná bola, pretože napadnutý rozsudok bol v súlade s tretím žalobným dôvodom, a preto na základe neho došlo k zrušeniu napadnutých opatrení v rozsahu, v akom sa vzťahujú na Al-Aqsa. Odvolanie smerujúce len proti časti odôvodnenia rozsudku, ktoré by navyše nebolo rozhodujúce, je však neprípustné. ( 29 )
b) Nijaký právom chránený záujem: neexistencia negatívnych dôsledkov pre Al-Aqsa v prípade účinnosti napadnutého rozsudku
33.
Ak by mal napadnutý rozsudok nadobudnúť právoplatnosť, nie sú navyše zrejmé nijaké negatívne dôsledky, ktoré by z toho vyplývali pre Al-Aqsa. Tvrdenia, ktoré Al-Aqsa v tejto súvislosti uvádza, nie sú presvedčivé.
34.
Al-Aqsa by totiž v prípadnom konaní vo veci možného nového opatrenia na účely zmrazenia jej aktív aj naďalej mala možnosť zopakovať tie žalobné dôvody, s ktorými v prvostupňovom konaní nebola úspešná, a to bez toho, aby voči nej v tejto súvislosti bolo možné uplatniť výhradu právnej účinnosti napadnutého rozsudku.
35.
Účinnosť sa totiž vzťahuje len na skutkové a právne otázky, ktoré boli skutočne alebo nevyhnutne predmetom príslušného súdneho rozhodnutia ( 30 ), a teda v prejednávanom prípade len na tvrdenia v súvislosti s tretím žalobným dôvodom, ktorý bol napokon úspešný. Prípadná žaloba proti novému opatreniu Rady voči Al-Aqsa by navyše neplatila ani pre rovnaký skutkový stav, ani pre rovnaký predmet, ale pre úplne iný predmet sporu, ktorý by bol výrazne ovplyvnený novým opatrením. Neexistuje preto dôvod na obavy z blokujúceho účinku vyvolaného právnou účinnosťou.
c) Neexistencia prípustného odvolacieho dôvodu v súvislosti s návrhom, aby bolo rozhodnutie č. 2580/2001 zrušené v rozsahu, v akom sa vzťahuje na Al-Aqsa
i) Absencia príslušného odvolacieho návrhu
36.
Nie je preto potrebné ďalej skúmať, či Al-Aqsa, ako uvádza vo svojej odpovedi, mohla podať odvolanie, pretože Všeobecný súd nevyhovel jej návrhu na zrušenie nariadenia č. 2580/2001 vo vzťahu k nej. Tento aspekt sa totiž po prvé vyskytol až v jej odpovedi a po druhé nie je v nijakom zreteľnom vzťahu k odvolaniu, ktoré Al-Aqsa konkrétne podala, a k jeho odôvodneniu.
ii) Neexistencia „neúspešnosti“ v zmysle článku 56 štatútu
37.
Kvôli úplnosti však treba upozorniť na to, že úspech takého odvolania sa ani nedal predpokladať. Nemožno hovoriť o „neúspechu“ Al-Aqsa v zmysle článku 56 Štatútu Súdneho dvora. Ako totiž vyplýva z bodu 184 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd nezamietol námietku protiprávnosti, ktorú Al-Aqsa podala proti uvedenému nariadeniu, ale v tejto súvislosti vôbec nepreskúmal, či bolo napriek tomu nutné napadnuté opatrenia zrušiť v rozsahu, v akom sa vzťahovali na Al-Aqsa.
38.
Vzhľadom na to, že táto právna otázka nemala pre rozhodnutie nijaký význam, voči postupu Všeobecného súdu sa nedá nič namietať. Výrok rozsudku je síce zavádzajúci v tom zmysle, že vyvoláva dojem čiastočného neúspechu Al-Aqsa. Pri posúdení výroku v kontexte bodu 184 napadnutého rozsudku sa však bez ťažkostí dá dospieť k záveru, že sa tým myslelo iba to, čo je uvedené v bode 66 rozsudku Al-Aqsa I, na ktorý sa navyše výslovne odkazuje, a to, čo je uvedené v jeho výroku, konkrétne že námietka protiprávnosti mohla ostať vo vzťahu k nariadeniu č. 2580/2001 nepreskúmaná.
2. Predbežný záver
39.
Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že odvolanie Al-Aqsa treba zamietnuť.
B – Vec C-550/10 P
40.
Odvolanie Holandského kráľovstva, ktorým sa žiada o zrušenie napadnutého rozsudku, považujem za prípustné, ale nedôvodné.
41.
Ak sa má skutočnosť, že Al-Aqsa vo veci C-550/10 zopakovala svoje návrhy, ktoré už predložila vo veci C-539/10 P, klasifikovať ako vzájomné odvolanie, treba ho zamietnuť ako neprípustné z rovnakých dôvodov ako vo veci C-539/10 P.
1. Nedôvodnosť odvolania Holandska
42.
V prípade tvrdení v napadnutom rozsudku, ktoré sa týkajú tretieho odvolacieho dôvodu a proti ktorým boli podané námietky, nemožno určiť nijaké právne pochybenie. V bode 178 napadnutého rozsudku sa totiž oprávnene upozorňuje na to, že Rada „bez toho, aby sa mohla naďalej opierať o rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia, musela… vyvodiť logický dôsledok zo zrušenia vnútroštátneho opatrenia o zmrazení aktív a konštatovala, že vo vnútroštátnom práve už neexistuje ‚základ’, ktorý z právneho hľadiska dostatočne odôvodňuje zachovanie rovnocenného opatrenia Spoločenstva.“
43.
To, že ide o presvedčivé posúdenie Všeobecného súdu, je zrejmé z pohľadu na systematiku opatrení na účely boja proti terorizmu, ktorá vyplýva z právnych aktov Únie, a z jej porovnania so skutkovým a s právnym stavom napadnutého rozsudku.
a) Systematika obmedzujúcich opatrení na boj proti terorizmu
44.
Na úvod je dôležité uviesť, že sporné opatrenia Únie na boj proti terorizmu nepatria do voľnej úvahy Rady, ale úzko súvisia s vnútroštátnym právnym stavom v členských štátoch.
45.
Opatrenia Rady na zmrazenie aktív sa pritom podľa článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 v spojení s článkom 1 spoločnej pozície 2001/931 realizujú v dvoch krokoch.
46.
To, aby Rada vôbec mohla byť aktívna, si podľa článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 v spojení s článkom 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931 najprv vyžaduje existenciu rozhodnutia príslušného orgánu členského štátu o podnete na „na vyšetrovanie alebo trestné stíhanie za teroristický čin“, ktoré je založené na závažných a presvedčivých dôkazoch (ďalej len „rozhodnutie o začatí stíhania“).
47.
Len na základe takého rozhodnutia o začatí stíhania – alebo a fortiori na základe odsúdenia za príslušný čin – môže byť Rada aktívna a musí, ak bola osoba zaradená do jej zoznamu, v rámci druhého kroku – podľa článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 v spojení s článkom 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931 – pravidelným revidovaním overiť, či „existujú dôvody na zachovanie [uvedenej osoby] na zozname“.
48.
Aj pri tomto posúdení má Rada priestor na hodnotenie. Vzhľadom na systematickú väzbu medzi obmedzujúcimi opatreniami Rady a rozhodnutím príslušného orgánu členského štátu o začatí stíhania je predsa jasné, odkedy musí Rada obligatórne vychádzať z toho, že už neexistujú dôvody na zachovanie dotknutého subjektu na zozname, a to odvtedy, keď sa s ohľadom na skutkový a právny stav v štáte, v ktorom sa nachádza príslušný orgán, už nedá vychádzať z toho, že dotknutá osoba, ktorá ešte nebola odsúdená, je aj naďalej predmetom vyšetrovania. V konečnom dôsledku totiž iba vyšetrovanie predstavuje odôvodnenie pre opatrenie Rady.
49.
Podľa systematiky článku 1 spoločnej pozície 2001/931, ktorá súvisí s nariadením č. 2580/2001, je však Rada povinná prijať rozhodnutie o stave vyšetrovania na základe uplatnenia určujúceho formalizovaného kritéria. Na jednej strane musí zvážiť, či treba aj naďalej vychádzať z právoplatnej existencie rozhodnutia príslušného orgánu, založeného na závažných a presvedčivých dôkazoch, a na druhej strane posúdiť, či sa toto rozhodnutie aj naďalej realizuje v praxi, t. j. či aj naďalej prebiehajú vyšetrovacie úkony, ktoré sa opierajú o toto rozhodnutie.
50.
V tejto súvislosti pravidelné revidovanie zoznamu, ktoré vykonáva Rada, chráni dotknutý subjekt pred dvoma rizikami, ktoré z hľadiska štátneho práva nemožno akceptovať: po prvé pred tým, aby sa naďalej uvádzal na zozname, hoci vyšetrovacie úkony, ktoré sa naň vzťahovali, sa zastavili, boli neúspešné alebo zanikli bez toho, aby sa odrazili v príslušnom rozhodnutí o zastavení stíhania, na základe ktorého by došlo k jeho zbaveniu viny, a po druhé pred tým, aby bol aj naďalej uvedený na zozname, hoci na základe actus contraris príslušného orgánu alebo na základe súdneho rozhodnutia došlo k zrušeniu rozhodnutia o začatí stíhania. V druhom prípade je Rada povinná vykonať úpravu zoznamu.
51.
Podľa zmyslu a účelu spoločnej pozície 2001/931, na ktorú odkazuje nariadenie č. 2580/2001 a ktorá uvádza ako podmienku rozhodnutie príslušného orgánu založené na závažných a presvedčivých dôkazoch, totiž po zániku uvedeného rozhodnutia už nemožno hovoriť o existencii prípadného odôvodnenia obmedzujúcich opatrení Rady.
52.
Vzhľadom na uvedené úvahy je zrejmé, že na rozdiel od tvrdení Holandska nemožno odôvodniť, že Al-Aqsa bude na zozname Rady aj naďalej uvedená.
b) Absencia rozhodnutia v zmysle článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 v spojení s článkom 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931
53.
Po zrušení ministerského nariadenia ostalo rozhodnutie v konaní o nariadení predbežného opatrenia ako jediný možný referenčný bod Rady bez opory a samotné neobsahovalo nijaký výrok o začatí vyšetrovania Al-Aqsa, a teda nemohlo predstavovať „rozhodnutie“ v zmysle článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 v spojení s článkom 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931.
i) Neexistujúci charakter rozsudku ako „rozhodnutia“ po zrušení ministerského nariadenia
54.
Ani v prípade, ak by sa Rade poskytol veľký priestor na voľné úvahy, totiž nemožno súhlasiť s tým, že holandské rozhodnutie v konaní o nariadení predbežného opatrenia by sa malo pri samostatnom posúdení po zániku ministerského nariadenia ešte v zmysle článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 v spojení s článkom 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931 považovať za „rozhodnutie…, ktoré sa týka podnetu na vyšetrovanie alebo trestné stíhanie za teroristický čin“.
55.
Hodnotenia a tvrdenia uvedené v ministerskom nariadení na jednej strane už nemožno pripočítať k rozsudku po tom, ako uvedené nariadenie stratilo platnosť. V tejto súvislosti stratil rozsudok zároveň svoj základ.
56.
Po posúdení spisov síce holandský rozsudok vychádzal z toho, že v roku 2003 existovali kontakty medzi Al-Aqsa a teroristickými zoskupeniami, ktoré nedávali dôvod na zrušenie vykonateľnosti ministerského nariadenia. Toto súdne posúdenie skutkového stavu za rok 2003, ktoré navyše neuvádzalo nič konkrétne o prípadnom stave vyšetrovania alebo o stave rozhodnutia, však nemožno považovať za rozhodnutie na účely začatia vyšetrovania v zmysle spoločnej pozície 2001/931 a nariadenia č. 2580/2001.
57.
Pri samostatnom pohľade je tiež rovnako málo možné považovať konanie, ktoré viedlo k holandskému rozhodnutiu, za súčasť konania, ktoré je priamo a vo veci samej zamerané na to, aby sa v rámci boja proti terorizmu a zapojenia sa do teroristických aktivít, pokiaľ ide o dotknutú osobu, uložilo preventívne alebo represívne opatrenie. Účelom konania, o ktoré sa Al-Aqsa usilovala pred holandským súdom, bol z izolovaného hľadiska práve opak.
58.
Z holandského rozsudku na druhej strane nemožno odvodiť ani nijaký odkaz na rozhodnutie o stíhaní Al-Aqsa v Holandsku, ktoré by bolo napríklad nezávislé od ministerského nariadenia a existovalo by aj naďalej. Naopak: vyšetrovanie Al-Aqsa zjavne ani po niekoľkých rokoch nedospelo v Holandsku k záveru, ktorý by si zaslúžil pozornosť. ( 31 )
59.
Samotný rozsudok tak nespĺňa požiadavky, ktoré nariadenie č. 2580/2001 a spoločná pozícia 2001/931 kladú na rozhodnutie o začatí stíhania. Aj po zohľadnení ministerského nariadenia bolo len ťažko možné zahrnúť ho pod pojem „rozhodnutie“ v zmysle spoločnej pozície 2001/931 a v súčasnosti sa to zdá nemožné.
ii) Minimálne požiadavky na pojem „rozhodnutie“ v zmysle nariadenia č. 2580/2001 a spoločnej pozície 2001/931
60.
Aj pri celkovom pohľade na (vtedy ešte účinné) ministerské nariadenie a rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia bolo veľmi náročné, aby sa po vylúčení formálno-právnych pochybností vylúčila interakcia medzi holandským rozsudkom a ministerským nariadením ako „rozhodnutím“ v zmysle uvedenej úpravy Únie.
61.
O „začatí vyšetrovania alebo trestnom stíhaní za teroristický čin“ vo vlastnom zmysle sa totiž nedalo hovoriť už ani v prípade ministerského nariadenia, ktoré bolo svojou podstatou opatrením na zmrazenie aktív, ani v prípade rozhodnutia v konaní o nariadení predbežného opatrenia, pri ktorom nešlo o začatie vyšetrovania, ale o návrh na prerušenie vykonateľnosti zmrazenia prostriedkov v zmysle ministerského nariadenia.
62.
Rada však vo svojom odôvodnení zachovania Al-Aqsa na zozname zohľadnila len tieto dva holandské právne akty. Napadnutý rozsudok preto situáciu vo veci rozhodnutia v Holandsku právom označuje ako „kontingentnú“ ( 32 ), „v bludnom kruhu“ a „nesprávnu“ ( 33 ).
iii) Predbežný záver
63.
Po zániku holandského ministerského nariadenia chýba v prejednávanom prípade jednoznačné vnútroštátne rozhodnutie o začatí stíhania, ktoré na to, aby ho Rada mohla účinne uplatniť ako základ, musí byť vydané vo vnútroštátnom konaní, kde sa priamo a vo veci samej vzťahuje na to, aby sa voči dotknutej osobe v rámci boja proti terorizmu a z dôvodu jej účasti na teroristických aktivitách uložilo preventívne alebo represívne opatrenie.
64.
To, či v Holandsku vôbec prebehlo alebo prebieha konanie o uložení preventívnych alebo represívnych opatrení v rozsahu, ktorý by stál za zmienku, sa po tom, ako bola Al-Aqsa zaradená do zoznamu Rady a ministerské rozhodnutie sa označilo za „prekonané“ a bolo zrušené, na základe skutkového a právneho stavu v čase, ktorý je relevantný pre rozhodnutie, javí ako sporné a Rada ho v každom prípade pri úsudku nemohla uplatniť bez pochybenia.
c) Dôsledky chýbajúceho rozhodnutia podľa článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931
65.
Po strate účinnosti ministerského nariadenia by bolo vhodné nové dôkladné posúdenie opatrenia, ktoré voči Al-Aqsa uložila Rada, s cieľom uviesť rozhodnutie v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931, ktoré by aj naďalej mohlo odôvodniť zachovanie Al-Aqsa na spornom zozname. Nič také sa však nestalo.
66.
Keďže rozvinutie existujúceho odôvodnenia zo strany Rady, ktoré sa teraz mohlo výlučne a samostatne oprieť o holandský rozsudok, už nemohlo byť dostatočné, dopustila sa Rada pochybenia pri posúdení tým, že Al-Aqsa naďalej ponechala na zozname, čo by muselo viesť k zrušeniu napadnutých opatrení v rozsahu, v akom to Al-Aqsa požadovala.
67.
Vzhľadom na neexistenciu rozhodnutia príslušného orgánu, ktoré má dostatočnú výpovednú hodnotu, nemožno ponechať v platnosti rozhodnutie Rady o zachovaní Al-Aqsa na zozname s nezmeneným odôvodnením vzhľadom na článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 v spojení s článkom 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931. ( 34 )
d) Úvahy o základných právach
68.
Tento záver sa javí ako správny aj s ohľadom na základné práva Al-Aqsa.
69.
Chartu základných práv síce ratione temporis nemožno uplatniť na skutkové stavy v prejednávaných veciach tak, aby sa dalo odkázať na zakotvenie základných práv ako všeobecných právnych zásad práva Únie.
70.
Vzhľadom na závažnosť obmedzenia vlastníckeho práva, ktorému je dotknutá osoba podľa svojho názoru vystavená v prípade, že sa jej aktíva zmrazia už len z dôvodu podozrivých momentov a vyšetrovacích úkonov, ktoré sa na ňu vzťahujú, sa však zdá určujúce, že na to, aby bol taký zásah vôbec odôvodnený, musí spĺňať veľmi prísne podmienky. ( 35 )
71.
V záujme primeraného rešpektovania povinnosti zabezpečiť vlastníctvo, ktorá je vyjadrená v základných právach, je Rada povinná svedomito posúdiť existenciu rozhodnutia o zmrazení a ďalšiu existenciu tejto podmienky a napríklad v prípade zániku pôvodného rozhodnutia podmieniť zachovanie dotknutej osoby na zozname existenciou novšieho rozhodnutia, ktoré je tiež dôvodom zmrazenia. V tomto prípade, na rozdiel napríklad od veci C-27/09 P ( 36 ), to tak však nebolo.
2. Predbežný záver
72.
Odvolanie Holandska sa preto musí tiež zamietnuť.
VII – O trovách
73.
Keďže odvolatelia vo svojich návrhoch neboli úspešní, podľa článku 69 ods. 3 bodu 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý sa na odvolacie konanie uplatní na základe jeho článku 118, sa zdá primerané, aby každý účastník znášal vlastné trovy konania.
VIII – Návrh
74.
Vzhľadom na uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:
1.
Odvolania sa zamietajú.
2.
Stichting Al-Aqsa, Holandské kráľovstvo, Rada Európskej únie a Európska komisia znášajú vlastné trovy konania.
( 1 ) Jazyk prednesu: nemčina.
Jazyk konania: holandčina.
( 2 ) Dostupná na
( 3 ) Spoločná pozícia Rady z 27. decembra 2001 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom (Ú. v. ES L 344, s. 93; Mim. vyd. 18/001, s. 217; ďalej len „spoločná pozícia 2001/931“).
( 4 ) Článok 1 ods. 4 a článok 2 spoločnej pozície 2001/931.
( 5 ) Ú. v. ES L 344, s. 70; Mim. vyd. 18/001, s. 207. „Rozdelený právny režim“ (pozri OHLER, C., in STREINZ, R.: EUV/AEUV. 2. vyd., Verlag C. H. Beck, München 2011, komentár článku 75 ZFEÚ, bod 5) s paralelnou existenciou opatrení proti terorizmu na základe spoločnej pozície na jednej strane a nariadenia na strane druhej sa vysvetľuje tým, že podľa Maastrichtskej zmluvy stanovovali pôvodná ZEÚ a ZES paralelné právne základy.
( 6 ) V tejto súvislosti pozri odôvodnenia 5 a 6 nariadenia č. 2580/2001, ako aj bod 8 rozsudku Súdu prvého stupňa z 11. júla 2007, Al-Aqsa/Rada (T-327/03, neuverejnený v Zbierke, ďalej len „Al-Aqsa I“).
( 7 ) Článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 odkazuje na článok 1 ods. 4, 5 a 6 spoločnej pozície 2001/931.
( 8 ) Uvedené nariadenie bolo niekoľkokrát zmenené a doplnené a v súčasnosti platí v znení, ktoré bolo zmenené a doplnené vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 610/2010 z 12. júla 2010, (Ú. v. EÚ L 178, s. 1).
( 9 ) Pozri článok 5 nariadenia č. 2580/2001.
( 10 ) Pozri článok 6 nariadenia č. 2580/2001.
( 11 ) Pozri okrem iného rozsudok Al-Aqsa I a rozsudok Všeobecného súdu z 9. septembra 2010, Al-Aqsa/Rada (T-348/07, Zb. s. I-2341, ďalej len „napadnutý rozsudok“).
( 12 ) Staatscourant zo 7. apríla 2003, bod 68, s. 11; v súvislosti s detailmi pozri rozsudok Al-Aqsa I, body 16 až 21.
( 13 ) Pozri odôvodnenie ministerského nariadenia; bod 17 rozsudku Al-Aqsa I a bod 175 napadnutého rozsudku.
( 14 ) Článok 2 Sanctieregeling terrorisme 2003.
( 15 ) V dôvodovej správe holandského ministerského nariadenia sa hovorí o organizáciách, ktoré podporujú terorizmus na „Midden-Oosten“. V tejto súvislosti je dôležité upozorniť na to, že holandský pojem „Midden-Oosten“ zahŕňa oproti nemeckému pojmu „Mittlerer Osten“ („Stredný východ“) aj krajiny, ktoré sú podľa nemeckej jazykovej praxe súčasťou „Naher Osten“ („Blízky východ“).
( 16 ) Časti tohto rozhodnutia sú uvedené v bode 125 napadnutého rozsudku.
( 17 ) Pozri body 18 až 21 rozsudku Al-Aqsa I.
( 18 ) V súvislosti s „Intrekking Sanctieregeling terrorisme 2003“ pozri Staatscourant z 1. augusta 2003, č. 146, s. 9, a bod 170 napadnutého rozsudku.
( 19 ) Ú. v. ES L 160, s. 81.
( 20 ) Rozhodnutie Rady 2007/445/ES z 28. júna 2007, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2006/379/ES a 2006/1008/ES (Ú. v. EÚ L 169, s. 58).
( 21 ) Toto odôvodnenie bolo uvedené aj v prípade ďalších opatrení, ktoré Al-Aqsa napadla vo veci T-348/07, v tejto súvislosti pozri bod 46 napadnutého rozsudku.
( 22 ) Pozri body 4 a 10 napadnutého rozsudku.
( 23 ) Konkrétne išlo po prvé o rozhodnutie Rady 2007/445, po druhé o rozhodnutie Rady 2007/868/ES z 20. decembra 2007, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 zrušuje sa rozhodnutie 2007/445 (Ú. v. EÚ L 340, s. 100), po tretie o rozhodnutie Rady 2008/583/ES z 15. júla 2008, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 zrušuje sa rozhodnutie 2007/868 (Ú. v. EÚ L 188, s. 21), a po štvrté o rozhodnutie Rady 2009/62/ES z 26. januára 2009, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 zrušuje sa rozhodnutie 2008/583 (Ú. v. EÚ L 23, s. 25), ako aj o nariadenie Rady (ES) č. 501/2009 z 15. júna 2009, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 zrušuje sa rozhodnutie 2009/62 (Ú. v. EÚ L 151, s. 14).
( 24 ) Pozri body 164 až 181 napadnutého rozsudku.
( 25 ) Rozsudok Všeobecného súdu z 30. septembra 2009, Sison/Rada (T-341/07, Zb. s. II-3625).
( 26 ) Myslí sa tým rozhodnutie 2007/445, čiže prvé z napadnutých opatrení.
( 27 ) Pozri najmä body 63 až 69, 85 až 90 a 102 až 106 napadnutého rozsudku.
( 28 ) V tejto súvislosti pozri rozsudok Súdneho dvora z 5. júla 2011, Edwin/HABM (C-263/09 P, Zb. s. I-5853, body 81 až 85).
( 29 ) Uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Emesa Sugar/Rada [C-363/98 P(R), Zb. s. I-8787, body 44 až 46]; pozri aj WÄGENBAUR, B.: EuGH VerfO, Satzung und Verfahrensordnungen EuGH/EuG. Verlag C. H. Beck, München 2008, článok 56 Štatútu Súdneho dvora EÚ, bod 6.
( 30 ) Uznesenie Súdneho dvora z 28. novembra 1996, Lenz/Komisia (C-277/95 P, Zb. s. I-6109, bod 50).
( 31 ) Pozri bod 181 napadnutého rozsudku.
( 32 ) Pozri bod 175 napadnutého rozsudku.
( 33 ) Pozri bod 177 napadnutého rozsudku.
( 34 ) Pozri body 159 až 165 napadnutého rozsudku.
( 35 ) V súvislosti s významom posúdenia proporcionality pri zásahoch na základe opatrení na zabránenie nukleárnej proliferácii pozri rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2012, Melli Bank/Rada (C-380/09 P, bod 44 a nasl.).
( 36 ) V tejto súvislosti pozri rozsudok Súdneho dvora z 21. decembra 2011, Francúzsko/People’s Mojahedin Organization of Iran (C-27/09 P, Zb. s. I-13427, bod 20).
Full & Egal Universal Law Academy