Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 29. septembra 2011 – Komisia/Rakúsko
(vec C‑387/10)
„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Slobodné poskytovanie služieb – Právna úprava členského štátu týkajúca sa investičných fondov a investičných fondov pôsobiacich v oblasti obchodovania s nehnuteľnosťami – Preukazovanie príjmov považovaných za vyplatené – Dôkaz predložený prostredníctvom daňového zástupcu – ‚Vnútroštátne‘ úverové a správcovské inštitúcie v postavení daňového zástupcu“
Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej môžu investičné fondy a fondy pôsobiace v oblasti obchodovania s nehnuteľnosťami zastupovať v daňových veciach len vnútroštátne úverové a správcovské inštitúcie – Neprípustnosť – Odôvodnenie verejným záujmom – Neexistencia (článok 49 ES; Dohoda o EHP, článok 36) (pozri body 25, 31 – 34 a výrok)
Predmet
Nesplnenie povinnosti členským štátom – Porušenie článku 49 ES a článku 36 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3) – Právna úprava členského štátu, podľa ktorej môžu investičné fondy a fondy pôsobiace v oblasti obchodovania s nehnuteľnosťami zastupovať v daňových veciach len vnútroštátne správcovské a úverové inštitúcie
Výrok
1.
Rakúska republika si tým, že prijala a ponechala v platnosti ustanovenia, podľa ktorých môžu investičné fondy a fondy pôsobiace v oblasti obchodovania s nehnuteľnosťami zastupovať v daňových veciach len vnútroštátne úverové a správcovské inštitúcie, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 49 ES a článku 36 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992.
2.
Rakúska republika je povinná nahradiť trovy konania.
Full & Egal Universal Law Academy