19.6.2010
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 161/16
Odvolanie podané 8. marca 2010: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) z 15. decembra 2009 vo veci T-156/04, Électricité de France (EDF)/Komisia
(Vec C-124/10 P)
2010/C 161/23
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: E. Gippini Fournier, B. Stromsky a D. Grespan, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastníci konania: Électricité de France (EDF), Francúzska republika, Iberdrola SA
Návrhy odvolateľky
—
zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie (tretia komora) z 15. decembra 2009, doručené Komisii 16. decembra 2009, vo veci T-156/04, EDF/Komisia, v rozsahu, v akom tento rozsudok:
—
zrušil články 3 a 4 rozhodnutia Komisie (K 2003/4637) zo 16. decembra 2003, týkajúceho sa opatrení v súvislosti s pomocou poskytnutou v prospech EDF a odvetvia elektrického a plynárenského priemyslu (C 68/2002, N 504/2003 a C 25/2003),
—
zaviazal Komisiu na náhradu jej vlastných trov konania, ako aj trov konania Électricité de France (EDF),
—
vrátiť vec späť Všeobecnému súdu na nové preskúmanie,
—
rozhodnúť o trovách tohto konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Európska komisia na podporu svojho odvolania uvádza dva odvolacie dôvody.
Svojim prvým odvolacím dôvodom tvrdí, že Všeobecný súd skreslil okolnosti, ktoré predchádzali sporu. V rozpore s tým čo uvádza napadnutý rozsudok, Francúzska republika totiž neuskutočnila konverziu daňovej pohľadávky na základné imanie, ale len udelila EDF pomoc vo forme oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb. Rekapitalizácia EDF v rámci nej nebola zrušeným rozhodnutím chápaná ako štátna pomoc, keďže len jej daňový vplyv bol takto Komisiou kvalifikovaný.
Svojim druhým odvolacím dôvodom, ktorý zahŕňa štyri časti, žalobkyňa tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď považoval konanie francúzskej vlády v predmetnej veci za konanie obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve.
Po prvé žalobkyňa spochybňuje posúdenie Všeobecného súdu spočívajúce v tom, že rozdiel medzi štátom akcionárom a štátom vykonávajúcim verejnú moc závisí najmä od cieľa, ktorý štát sleduje — v predmetnej veci rekapitalizácia EDF — a nie od objektívnych a overiteľných skutočností. Na jednej strane Súdny dvor totiž opätovne pripomenul, že článok 87 ods. 1 ES nerozlišuje podľa príčin a cieľov štátnych zásahov. Na druhej strane kritérium spočívajúce na úmysle štátu je zvlášť nevhodné na posúdenie existencie štátnej pomoci, lebo toto kritérium je svojou povahou subjektívne a vyžaduje výklad.
Po druhé Komisia Všeobecnému súdu vytýka, že nezaložil svoju analýzu na komparatívnej štúdii, jednak konania, ktoré by prijal na rovnakých okolností obozretný súkromný prevádzkovateľ nepožívajúci výsad a jednak konania Francúzska v predmetnej veci, ktoré požíva výsady verejnej moci.
Po tretie žalobkyňa tvrdí, že napadnutý rozsudok porušil zásadu rovnosti zaobchádzania medzi štátnymi a súkromnými podnikmi tým, že umožňuje výhodnejšie daňové zaobchádzanie štátu, vrátane spoločností, v ktorých štát nie je jediným akcionárom.
Nakoniec podľa Komisie Všeobecný súd porušil pravidlá rozdelenia dôkazného bremena, pokiaľ ide o uplatnenie zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve a súčasne zohľadnil skutočnosti, ktoré vyšli najavo po prijatí zrušeného rozhodnutia.
Full & Egal Universal Law Academy