19.6.2010
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 161/20
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van Beroep te Brussel 29. marca 2010 — Express Line NV/Belgisch Instituut voor Postdiensten en Telecommunicatie
(Vec C-148/10)
2010/C 161/29
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Hof van Beroep te Brussel
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Express Line NV
Žalovaný: Belgisch Instituut voor Postdiensten en Telecommunicatie
Prejudiciálne otázky
1.
Majú sa ustanovenia smernice 97/67/ES (1) z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb zmenenej a doplnenej smernicou 2002/39/ES (2) a najmä, ale nie výlučne, ich článok 19, aj pri zohľadnení zmien a doplnkov prijatých smernicou 2008/6/ES (3), ktoré sa majú prebrať do vnútroštátneho práva najneskôr do 31. decembra 2010, chápať a vykladať v tom zmysle, že členské štáty nemajú oprávnenie povinne nariadiť poskytovateľom poštových služieb, ktoré nepatria medzi univerzálne služby, externý postup na vybavovanie sťažností, pretože:
i)
smernica je úplnou harmonizáciou týkajúcou sa uplatniteľných postupov na vybavovanie sťažností na ochranu užívateľov poštových služieb, alebo
ii)
túto povinnosť ukladá smernica 2002/39/ES len poskytovateľom univerzálnej poštovej služby a od prijatia smernice 2008/6/ES všetkým poskytovateľom univerzálnej služby (4), pričom členské štáty môžu podľa znenia článku 19 ods. 1 druhého pododseku smernice 2008/6/ES len povzbudzovať vytvorenie nezávislých systémov na riešenie sporov medzi poskytovateľmi poštových služieb, ktoré nie sú univerzálnymi službami, a koncovými užívateľmi, avšak ich nesmú nariaďovať.
2.
V prípade odpovede na prvú otázku v tom zmysle, že poštová smernica ako taká nebráni tomu, aby členské štáty povinne nariadili externý postup na vybavovanie sťažností, ako je uvedený v článku 19 ods. 2 prvom pododseku pre poskytovateľov univerzálnych služieb, aj pre poskytovateľov poštových služieb, ktoré nepatria medzi univerzálne služby, majú sa zásady slobodného poskytovania služieb (článok 49 a nasl. ES, teraz článok 56 a nasl. ZFEÚ) vykladať v tom zmysle, že obmedzenia slobodného poskytovania služieb zavedené členským štátom z dôvodov verejného záujmu na ochrane spotrebiteľov, na základe ktorých sa externý postup na vybavovanie sťažností stanovený v článku 19 ods. 2 prvom pododseku pre poskytovateľov univerzálnych služieb povinne vzťahuje aj na poskytovateľov poštových služieb, ktoré nepatria medzi univerzálne služby, sú v súlade so ZFEÚ aj vtedy, keď sa pri uplatňovaní daného postupu na vybavovanie sťažností nerobia rozdiely medzi sťažnosťami spotrebiteľov a sťažnosťami iných koncových užívateľov, hoci títo užívatelia uvedenej služby (v danom prípade expresnej a kuriérskej služby) sú v prevažnej miere profesionálni užívatelia?
(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Ú. v. ES L 15, s. 14; Mim. vyd. 06/003, s. 71).
(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Ú. v. ES L 176, s. 21; Mim. vyd. 06/004, s. 316).
(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES s ohľadom na úplné dokončenie vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 52, s. 3).
(4) Poznámka prekladateľa: V článku 19 ods. 1 sa uvádza „všetci poskytovatelia poštových služieb“.
Full & Egal Universal Law Academy