17.7.2010
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 195/9
Odvolanie podané 3. marca 2010: Artegodan GmbH proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) zo 7. mája 2010 vo veci T-429/05, Artegodan GmbH/Európska komisia, Spolková republika Nemecko
(Vec C-221/10 P)
2010/C 195/14
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Artegodan GmbH (v zastúpení: U. Reese a A. Meyer-Sandrock, Rechtsanwälte)
Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Spolková republika Nemecko
Návrhy odvolateľky
—
zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 3. marca 2010 vo veci T-429/05,
—
zaviazať žalovanú, aby zaplatila žalobkyni sumu vo výške 1 430 821,36 eur vrátane úrokov vo výške paušálnej sadzby 8 % za čas od vyhlásenia rozsudku až do úplného zaplatenia; subsidiárne spor ohľadom rozhodnutia o výške nároku vrátiť Všeobecného súdu Európskej únie,
—
určiť, že žalovaná je povinná uhradiť žalobkyni akúkoľvek ujmu, ktorá jej ešte v budúcnosti vznikne v dôsledku marketingových nákladov potrebných na to, aby liek Tenuate retard znovu získal také postavenie na trhu, aké mal pred zrušením povolenia,
—
zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Rozsudkom z 3. marca 2010 Všeobecný súd Európskej únie zamietol žalobu odvolateľky týkajúcu sa náhrady škody z dôvodu protiprávneho odňatia povolenia na liek. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že Komisia sa nedopustila závažného porušenia predpisov práva Spoločenstva. Porušenie pravidla právomoci nemôže viesť k vzniku zodpovednosti, lebo cieľom pravidiel právomoci nie je chrániť hospodárske záujmy podnikov. Navyše relevantná právna úprava v článku 11 smernice 65/65 je nepresná. Okrem toho doteraz neexistuje precedens. To by mohlo logicky vysvetliť nesprávne právne posúdenie, ktorého sa Komisia dopustila. Ďalej by musela byť zohľadnená zložitosť preskúmania medicínskeho posudku. Celkovo boli skutkové a právne posúdenia natoľko komplikované, že porušenie článku 11 smernice 65/65 nebolo možné považovať za dostatočne závažné.
V odvolaní odvolateľka uvádza, že cieľom pravidiel právomoci, ktoré obmedzujú právomoc európskych orgánov odňať existujúce právne postavenie, je chrániť práva občanov a podnikov. Porušenie pravidla právomoci by teda muselo byť podľa odvolateľky zohľadnené pri posúdení, či ide o dostatočne závažné porušenie.
Navyše treba zohľadniť, že Komisia nemá pri rozhodovaní možnosť voľnej úvahy. Okrem toho Komisia neprijala len abstraktnú právnu normu, ale na základe správneho konania vedome odňala odvolateľke právne postavenie. Ujma vzniknutá odvolateľke teda nie je len nepriamym alebo priamym dôsledkom abstraktnej právnej normy, ale sama je cieľom a obsahom správneho opatrenia. Podľa názoru odvolateľky bola Komisia povinná osobitne starostlivo skúmať, či existoval dostatočný dôvod na odňatie povolenia.
Tomu nebráni ani prednosť ochrany zdravia a osobitný význam zásady prevencie. Tieto zásady môžu síce podľa odvolateľky odôvodniť prijatie a aj vykonanie znevýhodňujúcich opatrení voči podnikom aj v prípade neurčitých skutkových okolností. Avšak na vytvorenie rovnováhy v právnom štáte a na zachovanie zásady proporcionality treba prostredníctvom sekundárneho práva umožniť primerané odškodnenie.
Súčasne nemožno poprieť, že vylúčenie ochrany je v sekundárnom práve nevyhnutné na to, aby sa mohla účinne uplatniť zásada prevencie. V predmetnom prípade však Komisia nemala možnosť voľnej úvahy. Za týchto okolností nehrozí nebezpečenstvo, že by mohlo byť zabránené uplatneniu zásady prevencie na základe možných následkov zodpovednosti za škodu.
Nepresnosť ustanovenia článku 11 smernice 65/65 však nemožno uvádzať pri odôvodňovaní vylúčenia nároku, ktorý vyplýva zo zodpovednosti. Podľa odvolateľky by za prípadnú nepresnosť neniesol zodpovednosť dotknutý podnik, ale samotné Spoločenstvo. Spoločenstvo sa pri odmietaní nárokov na náhradu škody nemôže odvolávať na to, že v rozpore so svojimi povinnosťami neprijalo dostatočne jasné a jednoznačné pravidlá.
Chýbajúci precedens takisto nemôže spôsobiť vylúčenie zodpovednosti. Orgánom Spoločenstva neprináleží privilégium v zmysle „práva na prvý omyl“. Navyše Všeobecný súd už právoplatne rozhodol, že rozhodnutie Komisie bolo z formálneho a vecného hľadiska protiprávne. V čase, keď sa vykonávalo rozhodnutie Komisie, už teda existoval precedens.
Ani zložitosť skutkového a právneho stavu sama o sebe nepostačuje na vylúčenie dostatočne závažného porušenia. To platí v každom prípade pre čisto správne konanie bez akejkoľvek možnosti posúdenia alebo voľnej úvahy, ktoré zámerne zasahuje do existujúcich právnych postavení a tým priamo a predvídateľne spôsobuje podstatné materiálne škody.
Okrem toho orgány, ktoré sú príslušné pre právne otázky vzťahujúce sa na lieky, majú potrebnú odbornú a právnu právomoc. Z tohto dôvodu ani priemerná zložitosť, ktorá je typická pre riešenie otázok týkajúcich sa bezpečnosti a účinnosti liekov, nemôže postačovať na to, aby sa vylúčilo dostatočne závažné porušenie.
Full & Egal Universal Law Academy