31.7.2010
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 209/16
Žaloba podaná 7. mája 2010 — Európska komisia/Estónska republika
(Vec C-227/10)
2010/C 209/24
Jazyk konania: estónčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: P. Oliver a J.-B. Laignelot, splnomocnení zástupcovia, a A. Salumets, vandeadvokaat)
Žalovaná: Estónska republika
Návrhy žalobkyne
—
určiť, že Estónska republika si tým, že neprijala právne predpisy potrebné na riadne prebratie článku 2 písm. a) a článku 6 ods. 1 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES (1) z 27. júla 2001 (o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie) do vnútroštátneho poriadku, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice,
—
zaviazať Estónsku republiku na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Neúplné prebratie článku 2 písm. a) prvej zarážky smernice
Komisia sa domnieva, že hoci definícia upravená v § 31 estónskeho zákona o posudzovaní účinkov určitých plánov a o manažmente životného prostredia (Keskkonnamõju hindamise ja keskkonnajuhtimise seadus, ďalej len „KeHJS“) je širšia než definícia v smernici, pokiaľ ide o jej článok 2 písm. a) druhú zarážku, je ale užšia pokiaľ ide o prvú zarážku toho istého ustanovenia, pretože sú z nej vyňaté tie plány a programy (s ich možnými účinkami na životné prostredie), ktoré vypracoval orgán, ale neboli prijaté na základe právneho aktu. Tým je podľa estónskeho vnútroštátneho zákona možné, že plány a programy, ktoré vyžadujú legislatívne, regulatívne alebo správne predpisy (hoci estónsky zákon túto podmienku stanovenú v smernici neobsahuje), nemusia podliehať povinnosti posudzovania ich účinkov na životné prostredie.
Nesprávne prebratie článku 6 ods. 1 smernice
Komisia sa domnieva, že požiadavka uvedená v § 37 ods. 2 bode 3 KeHJS, uverejniť buď návrh plánu alebo projektu alebo iba rámcové údaje, nie je v súlade so smernicou. Vo všeobecnosti sú rámcové údaje podľa Komisie pre strategické dokumenty plánovania príliš všeobecne formulované a nedovoľujú určenie a posúdenie všetkých účinkov na životné prostredie a ľudské zdravie.
Neúplné prebratie článku 6 ods. 3 smernice
V článku 6 ods. 3 smernice je jasne upravená povinnosť určiť orgány, ktoré by mohli byť pravdepodobne zainteresované v environmentálnych účinkoch vykonávania plánov a programov. Na toto ustanovenie sa poukazuje aj v článku 3 ods. 6, článku 5 ods. 4 a článku 6 ods. 1 a 2. V § 36 ods. 3 a v § 35 ods. 4 KeHJS sú vymenované tie isté orgány, ktoré je potrebné konzultovať (ministerstvo sociálnych vecí, ministerstvo kultúry, ministerstvo životného prostredia, úrad pre životné prostredie alebo orgán miestnej samosprávy), avšak v estónskom zákone sa nevyžaduje konzultácia iných orgánov. To znamená, že neexistuje žiadna všeobecná požiadavka konzultovať všetky orgány, ktoré sú z dôvodu svojej špecifickej environmentálnej zodpovednosti pravdepodobne zainteresované na environmentálnych účinkoch vykonávania plánov a programov. Okrem toho nie je podľa uvedených ustanovení KeHJS jasné, ktoré orgány sa majú dodatočne okrem už uvedených konzultovať. Podľa názoru Komisie je estónsky zákon nejasný a sloboda voľby je pri určení orgánov podľa článku 6 ods. 3 smernice príliš veľká. Je možné, že iné orgány môžu byť pravdepodobne tiež zainteresované na environmentálnych účinkoch vykonávania plánov a programov. Hoci estónsky zákon upravuje, že je možné konzultovať prípadne iné orgány, existuje možnosť že nebudú konzultované, keď by mohli byť pravdepodobne zainteresované na environmentálnych účinkoch vykonávania plánov a programov, pretože v takom prípade neexistuje povinnosť konzultácie.
(1) Ú. v. EÚ L 197, s. 30; Mim. vyd. 15/006, s. 157.
Full & Egal Universal Law Academy