20.11.2010
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 317/20
Odvolanie podané 15. septembra 2010: ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni SpA proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata komora) z 1. júla 2010 vo veci T-62/08, ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni/Komisia
(Vec C-448/10 P)
2010/C 317/36
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolateľ: ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni SpA (v zastúpení: T. Salonico, G. Barone a A. Marega, avvocati)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľa
Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil napadnutý rozsudok (1) a rozhodnutie (2) v rozsahu, v akom popierajú odškodňujúcu a kompenzačnú povahu sporného opatrenia a označujú ho naopak za štátnu pomoc, ktorá je nezákonná a nezlučiteľná a/alebo
—
zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom odmieta, že príkaz na vymáhanie pomoci uvedený v rozhodnutí je v rozpore so zásadou legitímnej dôvery a z toho dôvodu zrušil rozhodnutie v rozsahu, v akom Talianskej republike nariaďuje bezodkladne pristúpiť k vymáhaniu pomoci a úrokov a
—
zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľ sa domnieva, že napadnutý rozsudok je poznačený chybami a je preto potrebné ho zrušiť z nasledujúcich dôvodov:
—
porušenie článkov 107 a 108 ZFEÚ, kontradiktórne odôvodnenie a zjavné pochybenie z dôvodu skreslenia predložených dôkazov, keďže rozsudok vykladá sporné opatrenie ako štátnu pomoc a nie ako kompenzačné opatrenie v prospech odvolateľa. Všeobecný súd sa dopustil chyby keď pristúpil k doslovnému výkladu vnútroštátnej právnej úpravy a judikatúry, na ktoré poukazoval žalobca na prvom stupni a ktoré dokazujú, že sporné opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc, ale udržiava si odškodňujúcu povahu ako ju zamýšľal taliansky normotvorca v roku 1962 a ako ju uznala Komisia a Všeobecný súd,
—
porušenie článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (3), ako aj zásady kontradiktórnosti a nedostatočné odôvodnenie vzhľadom na to, že Všeobecný súd dospel k záveru, že príkaz na vymáhanie pomoci nie je v rozpore so zásadou legitímnej dôvery. Rozsudok Všeobecného súdu je poznačený chybami a nie je dostatočne odôvodnený, keďže popiera, že by dlhé mlčanie Komisie vo vzťahu k vysvetleniam predloženým talianskymi orgánmi na konci roka 1991 a týkajúcim sa skutočnosti, že prvé predĺženie tarify Terni si zachováva svoju pôvodnú odškodňujúcu povahu, predstavovalo okolnosť, ktorá u odvolateľa mohla vyvolať legitímnu dôveru, že predĺženia tarify Terni, medzi ktoré patrí aj sporné opatrenie, nepredstavujú štátnu pomoc.
(1) Rozsudok z 1. júla 2010, ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni/Komisia, T-62/08, zatiaľ neuverejnený v Zbierke.
(2) Rozhodnutie Komisie 2008/408/ES z 20. novembra 2007 o štátnej pomoci C 36/A/06 (ex NN 38/06), ktorú Taliansko poskytlo spoločnostiam ThyssenKrupp, Cementir a Nuova Terni Industrie Chimiche (Ú. v. EÚ L 144, s. 37).
(3) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).
Full & Egal Universal Law Academy