4.12.2010
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 328/22
Odvolanie podané 27. septembra 2010: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) zo 7. júla 2010 vo veci T-111/07, Agrofert Holding a.s./Európska komisia
(Vec C-477/10 P)
2010/C 328/39
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: B. Smulders, P. Costa de Oliveira, V. Bottka, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastníci konania: Agrofert Holding a.s., Švédske kráľovstvo, Fínska republika, Dánske kráľovstvo, Polski Koncern Naftowy Orlen SA
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka sa domáha, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu (prvá komora) zo 7. júla 2010 vo veci T-111/07, Agrofert Holding a.s./Komisia,
—
s konečnou platnosťou rozhodol o veciach, ktoré sú predmetom tohto odvolania a
—
zaviazal žalobcu vo veci T-111/07, aby nahradil trovy konania, ktoré Komisii vzniknú v tejto veci a v tomto odvolacom konaní.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Toto odvolanie sa týka výkladu výnimiek z práva na prístup k dokumentom súvisiacich s a) ochranou účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly (ďalej len „výnimka vyšetrovania“), b) ochranou obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby (ďalej len „výnimka obchodných záujmov“), c) ochranou rozhodovacieho procesu Komisie (ďalej len „výnimka rozhodovacieho procesu“) a d) ochranou právneho poradenstva (ďalej len „výnimka právneho poradenstva“). Tieto výnimky sú uvedené v článku 4 ods. 2 tretej zarážke, článku 4 ods. 2 prvej zarážke, článku 4 ods. 3 druhom pododseku a v článku 4 ods. 2 druhej zarážke nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (1) (ďalej len „nariadenie 1049/2001“).
Konkrétne sa toto odvolanie týka uplatnenia týchto výnimiek na dokumenty v spise Komisie týkajúcom sa kontroly fúzií podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (2) (ďalej len „nariadenie o fúziách“).
Komisia zastáva názor, že Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade uvedených výnimiek, keď neprihliadol na špecifické znaky postupov v práve hospodárskej súťaže a záruky, ktoré nariadenie o fúziách ponúka podnikom zúčastneným na konaní o fúzii. Všeobecný súd vo svojom rozsudku najmä nevytvoril skutočnú a harmonickú rovnováhu medzi dvoma právnymi režimami, ktoré sa mohli uplatniť v tejto veci. Namiesto toho nesprávne interpretoval pravidlá o prístupe k dokumentom, a tým znemožnil uplatnenie pravidiel fúzií.
Prvá otázka predložená Súdnemu dvoru sa týka rozsahu povinnosti služobného tajomstva stanovenej v nariadení o fúziách a článku 339 ZFEÚ na účely rozsahu výnimiek z práva na prístup, najmä výnimiek „vyšetrovania“ a „obchodných záujmov“.
Druhá otázka predložená Súdnemu dvoru sa týka záveru Všeobecného súdu, že v tejto veci neexistovali nijaké mimoriadne okolnosti, ktoré by viedli k odmietnutiu prístupu k dokumentom a že Komisia nebola povinná konkrétne a individuálne preskúmať každý požadovaný dokument a podrobne odôvodniť zamietnutie v súvislosti s obsahom každého požadovaného dokumentu.
Tretia otázka sa týka reštriktívneho výkladu výnimky „vyšetrovania“, podľa ktorého sa táto výnimka neuplatňuje po tom, čo Komisia prijme rozhodnutie o ukončení správneho konania o kontrole fúzií.
Štvrtá otázka predložená Súdnemu dvoru sa týka rozsahu povinnosti odôvodnenia na účely preukázania rizika zverejnenia najmä pri ochrane „obchodných záujmov“, „rozhodovacieho procesu“ a „právneho poradenstva“.
Piata a posledná otázka sa týka výkladu pravidiel týkajúcich sa čiastočného prístupu. Komisia zastáva názor, že na to, aby mohla efektívne viesť šetrenia v oblasti fúzií, musí dodržiavať povinnosti, ktoré jej ukladá nariadenie o fúziách, najmä povinnosti súvisiace so služobným tajomstvom, bez ohľadu na to, že jej rozhodnutie je konečné. Okrem toho podľa judikatúry, ak procesné predpisy upravujúce určitú oblasť činnosti poskytujú ochranu niektorým dokumentom, napríklad interným dokumentom Komisie, treba uznať, že na také dokumenty sa vzťahuje všeobecná domnienka zákazu prístupu podľa nariadenia 1049/2001. Rozsudok Všeobecného súdu spochybnil spôsobilosť Komisie viesť šetrenia v tento oblasti, ako aj práva jednotlivých účastníkov konania, ktorí jej predložili dokumenty a cieľom tohto odvolania je umožniť Súdnemu dvoru, aby objasnil správny prístup.
Komisia preto podáva toto odvolanie, aby Súdny dvor mal možnosť rozhodnúť o zásadných otázkach, ktoré rozsudok Všeobecného súdu vyvolal a aby prijal koherentný a jednotný výklad dvoch dotknutých právnych nástrojov.
(1) Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331.
(2) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40.)
Full & Egal Universal Law Academy