12.2.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 46/2
Odvolanie podané 22. novembra 2010: Stichting Al-Aqsa proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 9. septembra 2010 vo veci T-348/07, Al-Aqsa/Rada Európskej únie
(Vec C-539/10 P)
2011/C 46/03
Jazyk konania: holandčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Stichting Al-Aqsa (v zastúpení: A. M. van Eik a M. J. G. Uiterwaal, advokáti)
Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie, Holandské kráľovstvo, Európska komisia
Návrhy odvolateľky
—
zrušiť rozsudok súdu z 9. septembra 2010 vo veci T-348/07, v rozsahu, v akom odvolateľka uplatňuje dôvody odvolania a argumenty proti odôvodneniu tohto rozsudku, a spor opätovne rozhodnúť s tým, že sa vyhovie návrhom na opravu odôvodnenia, na ktorom sa zakladá napadnutý rozsudok, ktoré odvolateľka podala v prvostupňovom konaní,
—
zaviazať Radu Európskej únie na náhradu trov konania na oboch stupňoch.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
1.
Všeobecný súd konštatoval vo svojom rozsudku z 9. septembra 2010 (T-348/07), že z dôvodu že Sanctieregeling terrorisme 2003 (nariadenie o sankciách v oblasti terorizmu, ďalej len „Sanctieregeling“), ktoré bolo podkladom toho, že bola odvolateľka zahrnutá na zoznam, bol zrušený, nie je ani rozsudok v konaní o predbežnom opatrení dostatočným podkladom pre ponechanie odvolateľky na zozname. Odvolateľka (ďalej aj „Al-Aqsa“) sa stotožňuje s týmito úvahami Všeobecného súdu.
2.
Všeobecný súd však do svojho rozsudku zahrnul právne úvahy, ktorými vyhlásil žalobné dôvody Al-Aqsa za nedôvodné. Všeobecný súd v tejto súvislosti uviedol, že Sanctieregeling v spojení s rozsudkom v konaní o predbežnom opatrení možno považovať za rozhodnutie prijaté príslušným orgánom, ktoré vyhovuje definícii v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP. Ďalej konštatoval, že v prípade Al-Aqsa možno konštatovať „vedomie“ v zmysle článku 1 ods. 3 písm. k) spoločnej pozície, tak ako to vyžaduje článok 1 ods. 4 nariadenia č. 2580/2001 (1).
3.
Odvolateľka s týmito úvahami nesúhlasí a podáva proti nim opravný prostriedok. Pred uvedením svojich dôvodov odvolania sa zaoberá odôvodnením prípustnosti odvolania.
4.
Jej odôvodnenia odvolania možno zhrnúť takto. Všeobecný súd mal najskôr prekročiť svoje kontrolné právomoci tým, že sám stanovil ktorý dôkazný prvok sa má považovať za rozhodnutie v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície (odvolací dôvod č. 1).
5.
Ďalej mal Všeobecný súd nesprávne rozhodnúť, že Sanctieregeling, či už spolu s rozsudkom v konaní o predbežnom opatrení alebo nie, možno považovať za rozhodnutie v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície (odvolací dôvod č. 2).
6.
Všeobecný súd mal nakoniec prekročiť svoje právomoci tým, že sám vyložil uvedený rozsudok; v každom prípade sa pri jeho výklade dopustil zjavného pochybenia pri posudzovaní (odvolací dôvod č. 3).
7.
V dôsledku toho sa má vyhovieť žalobe Al-Aqsa, a napadnuté rozhodnutia sa majú zrušiť s tým, že sa opraví odôvodnenie, na ktorom sa napadnutý rozsudok zakladá.
(1) Nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (Ú. v. ES L 344, s. 70; Mim. vyd. 18/001, s. 207).
Full & Egal Universal Law Academy