26.2.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 63/19
Žaloba podaná 30. novembra 2010 — Európska komisia/Spolková republika Nemecko
(Vec C-562/10)
2011/C 63/37
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: F. W. Bulst a I. Rogalski, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Spolková republika Nemecko
Návrhy žalobkyne
Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:
—
určil, že Spolková republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 56 ZFEÚ tým, že
1.
nárok na opatrovné podľa § 34 ods. 1 bodu 1 SGB XI priznáva v prípade prechodného pobytu osoby odkázanej na starostlivosť v cudzej krajine EÚ iba na maximálne obdobie šiestich týždňov,
2.
pre služby súvisiace s opatrovaním, ktoré využívala osoba odkázaná na starostlivosť s prechodným pobytom v cudzej krajine EÚ a ktoré boli zabezpečené poskytovateľom služieb usadeným v cudzej krajine EÚ, nestanovuje náhradu nákladov vo výške vecných dávok poskytnutých v Nemecku, resp. ju prostredníctvom § 34 ods. 1 bodu 1 SGB XI vylučuje,
3.
nepriznáva náhradu za nájom zdravotníckych pomôcok v prípade prechodného pobytu osoby odkázanej na opatrovanie v cudzej krajine EÚ, resp. vylučuje náhradu nákladov prostredníctvom § 34 ods. 1 bodu 1 SGB XI aj vtedy, ak sú tieto náklady nahrádzané alebo zdravotnícke pomôcky poskytované v Nemecku a náhrada nemá za následok zdvojenie alebo iné zvýšenie dávok poskytovaných v Nemecku,
—
zaviazal Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Predmetom tejto žaloby je nemecká právna úprava poistenia nákladov na opatrovanie v starobe, podľa ktorej, osoby odkázané na starostlivosť, ktoré poberajú dávky zákonného (sociálneho) poistenia nákladov na opatrovanie v starobe, nemajú nárok na tieto dávky v rovnakom rozsahu, ak sa dočasne usadia v inom členskom štáte, a v tomto štáte budú poberať opatrovné alebo využívať služby súvisiace s opatrovaním. Pre prechodný pobyt v cudzej krajine EÚ sporné predpisy o službách súvisiacich s opatrovaním, o opatrovnom a o zdravotníckych pomôckach upravujú podstatne nižšie nároky ako v prípade opatrovania v Nemecku.
Komisia sa domnieva, že sporné predpisy nie sú zlučiteľné s článkom 56 ZFEÚ, keďže značne sťažujú využívanie služieb súvisiacich s opatrovaním v cudzom štáte EÚ a tento stav nie je odôvodnený naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, resp. nie sú nevyhnutné. Služby súvisiace s opatrovaním, ako aj prenájom pomôcok na opatrovanie sú služby poskytované za protihodnotu a teda predstavujú službu v zmysle článku 56 ZFEÚ. Patria teda do pôsobnosti ustanovení o slobodnom poskytovaní služieb. Súdny dvor vo svojej judikatúre týkajúcej sa náhrady nákladov na ošetrenie vynaložených v cudzom štáte EÚ zdôraznil, že členské štáty musia pri výkone svojej právomoci upravovať systémy sociálneho zabezpečenia a rešpektovať právo Spoločenstva. Skutočnosť, že právna úprava patrí do oblasti sociálneho zabezpečenia, preto nevylučuje uplatnenie článku 56 ZFEÚ.
Vo vzťahu k predpisom o opatrovnom (diskriminačné) obmedzenie spočíva v tom, že nárok na opatrovné poistenca, ktorý sa zdržiava v cudzine, existuje maximálne šesť týždňov. Tým je pre osobu odkázanú na starostlivosť sťažené využívanie služieb súvisiacich s opatrovaním v cudzine po uplynutí tohto obdobia.
Pokiaľ ide o právnu úpravu vecných dávok opatrovania (diskriminačné) obmedzenie spočíva v tom, že nestanovuje náhradu nákladov za služby súvisiace s opatrovaním, ktoré využívala osoba odkázaná na starostlivosť s prechodným pobytom v cudzej krajine EÚ a ktoré boli zabezpečené poskytovateľom dávok usadeným v cudzej krajine EÚ, resp. túto náhradu vylučuje. Skutočnosť, že ani v tuzemsku nie sú hradené náklady za služby zabezpečované organizáciami, s ktorými nemá poisťovňa uzatvorenú zmluvu, ako to spolková vláda namieta, nevedie k inému záveru. V Nemecku totiž existuje veľké množstvo poskytovateľov, ktorí takúto zmluvu uzatvorili. Podľa informácii Komisie naproti tomu v cudzom štáte EÚ takýto poskytovateľ vôbec neexistuje. V tomto smere je pre poistenca (resp. osobu odkázanú na starostlivosť) v zásade vylúčené, aby využíval služby súvisiace s opatrovaním podľa sociálneho poistenia v inom členskom štáte, zatiaľ čo v Nemecku — aj keď nie v prípade každého poskytovateľa — je to možné.
Napokon vo vzťahu k právnej úprave o poskytovaní zdravotníckych pomôcok spočíva (diskriminačné) obmedzenie v tom, že náklady na nájom (a používanie) takýchto pomôcok v cudzom štáte EÚ sa nenahrádzajú ani v prípadoch, v ktorých sa v súvislosti s opatrovaním nahrádzajú v Nemecku.
Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora slobodné poskytovanie služieb zaručené v článku 56 ZFEÚ vyžaduje nie len odstránenie akejkoľvek diskriminácie poskytovateľa služieb na základe štátnej príslušnosti, ale tiež vyžaduje zrušenie všetkých obmedzení — aj keď platia bez rozdielu tak pre domácich poskytovateľov ako aj pre poskytovateľov z iných členských štátov —, ktoré sú spôsobilé narušiť alebo obmedziť činnosť poskytovateľa služieb, ktorý je usadený v inom členskom štáte, kde legálne poskytuje podobné služby.
Odôvodňujúce skutočnosti, ktoré uviedla spolková vláda — ochrana verejného zdravia a finančnej rovnováhy systému poistenia nákladov na opatrovanie v starobe — sa nezdajú byť spôsobilé odôvodniť existujúce obmedzenie slobodného poskytovania služieb.
Na jednej strane obmedzujúce predpisy prekračujú rámec toho, čo sa na ochranu kvality sporných služieb alebo ochranu zdravia javí ako nevyhnutné. Náhrada nákladov vynaložených v cudzom štáte EÚ je v zásade a nezávisle od akéhokoľvek skúmania kvality vylúčená. Preto náklady nebudú nahradené ani vtedy, ak je zaručená dostatočná kvalita služieb súvisiacich s opatrovaním a vylúčené ohrozenie zdravia osoby odkázanej na starostlivosť.
Na druhej strane nemecké právne predpisy, ktoré vylučujú náhradu nákladov vynaložených v cudzine a v každom prípade priznávajú výrazne menej ako to, čo je vyplácané v Nemecku, nie sú nevyhnutné na vylúčenie značného ohrozenia finančnej rovnováhy systému sociálneho zabezpečenia. Náklady vynaložené pri využívaní služieb súvisiacich s opatrovaním v cudzine musia byť — aby sa zabránilo obmedzeniu slobodného poskytovania služieb — napokon nahradené iba vo výške, v ktorej by boli nahradené aj v Nemecku.
Full & Egal Universal Law Academy