26.2.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 63/21
Odvolanie podané 2. decembra 2010: Talianska republika proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) z 13. septembra 2010 v spojených veciach T-166/07 a T-285/07, Talianska republika/Európska komisia
(Vec C-566/10 P)
2011/C 63/38
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolateľka: Talianska republika (v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnený zástupca, a P. Gentili, avvocato dello Stato)
Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Litovská republika a Helénska republika
Návrhy odvolateľky
—
zrušiť podľa článkov 56, 58 a 61 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie rozsudok, ktorý vyhlásil Všeobecný súd Európskej únie z 13. septembra 2010 v spojených veciach T-166/07 a T-258/07 vo veci žalôb, ktoré podala Talianska republika, smerujúcich k zrušeniu:
1.
oznámenia o výberovom konaní EPSO/AD/94/07 pre vytvorenie rezervy pre budúci nábor 125 miest referentov (AD5) v oblasti informácií, komunikácie a médií,
2.
oznámenia o výberovom konaní EPSO/AST/37/07 pre vytvorenie rezervy pre budúci nábor 110 miest asistentov (AST3) v oblasti komunikácie a informácií,
oboch uverejnených v anglickom, francúzskom a nemeckom vydaní Úradného vestníka Európskych spoločenstiev z 28. februára 2007, č. C 45A,
3.
oznámenia o výberovom konaní EPSO/AD/95/07 pre vytvorenie rezervy pre budúci nábor 20 miest referentov (AD5) v oblasti vedeckých informácií (knižnica/dokumentácia),
uverejneného iba v anglickom, francúzskom a nemeckom vydaní Úradného vestníka Európskych spoločenstiev z 8. mája 2007, č. C 103,
—
rozhodnúť o žalobe a zrušiť oznámenia o výberovom konaní uvedené vyššie,
—
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľka uvádza sedem odvolacích dôvodov.
Prvým odvolacím dôvodom sa namieta, že rozsudok, proti ktorému smeruje odvolanie, porušuje systém príslušnosti pre určenie jazykov, ktoré majú byť používané, vyplývajúci z článku 342 ZFEÚ v spojení s článkom 6 nariadenia Rady č. 1, ktorým sa určujú používané jazyky (1). Článkom 6 nariadenia č. 1/58 Rada udelila inštitúciám právomoc, stanoviť si v ich vlastných procesných predpisoch, ktorý z jazykov bude používaný v osobitných prípadoch. Všeobecný súd však nesprávne konštatoval, že Komisia môže určiť určité aspekty svojich predpisov o používaní jazykov, tiež v súvislosti s oznámeniami o výberových konaniach.
Druhý odvolací dôvod smeruje proti tvrdeniam, s ktorými Všeobecný súd zamietol výhradu uvádzajúcu porušenie článkov 1, 4 a 5 nariadenia č. 1/58. Odvolateľka v niekoľkých materiálnych bodoch napáda tvrdenie, že oznámenia o výberových konaniach nepredstavujú všeobecne záväzné písomnosti v zmysle článku 4 nariadenia a preto sa na ne nevzťahujú všeobecné pravidlá pre určenie používaných jazykov stanovené v nariadení. Podľa názoru odvolateľky, tvrdenie Všeobecného súdu tiež nepriamo vyvracajú niektoré aspekty Služobného poriadku.
Tretím odvolacím dôvodom je kritika zameraná na časť odvolaním napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd s odkazom na úplné uverejnenie predmetných oznámení o výberových konaniach iba v troch jazykoch neakceptoval, že išlo o porušenie zásady zákazu diskriminácie stanovenej v článku 12 ES (teraz článok 18 ZFEÚ) a zásady viacjazyčnosti stanovenej v článku 22 Charty základných práv Európskej únie, článku 6 ods. 3 EÚ, článku 5 nariadenia č. 1/58 a článku 1 ods. 2 a 3 prílohy III Služobného poriadku. Podľa názoru odvolateľky, v rozpore s názorom Všeobecného súdu, následné uverejnenie zhrnutí oznámení, týkajúcich sa úplného uverejnenia vo francúzštine, nemčine a angličtine, vo všetkých jazykoch nemohlo predísť diskriminácii na úkor kandidátov s iným jazykom, než predmetný jazyk. Zohľadňujúc následné uverejnenie oznámení, Všeobecný súd porušil po prvé článok 263 ZFEÚ, keďže zákonnosť aktu, ktorý má preskúmať, sa má posúdiť iba s prihliadnutím na znenie aktu v čase jeho prijatia a neskoršie faktory nemôžu byť zohľadnené.
Štvrtý odvolací dôvod sa týka nezákonnosti voľby iba troch jazykov ako „druhého jazyka“ pre výberové konanie. Odôvodnenie Všeobecného súdu privádza k záveru, že nešlo o diskrimináciu a že voľba vykonaná Komisiou nebola nekonzistentná, porušujúc medzi iným rad ustanovení (články 1 a 6 nariadenia č. 1/58, článok 1d ods. 1 a ods. 6, článok 27 ods. 2 a článok 28 písm. f) Služobného poriadku), ktoré stanovujú zásadu viacjazyčnosti tiež v rámci inštitúcií Európskej únie. V rozpore so záverom Všeobecného súdu, odvolateľka neznášala bremeno dôkazu o tom, že nemôžu byť uplatnené žiadne výnimky, ale Komisia mala uviesť dôvody jej voľby v tejto súvislosti.
Piatym odvolacím dôvodom sa uvádza, že Všeobecný súd pochybil, keď odmietol tvrdenie, že tým, že nebolo akceptované, že ustálená prax Komisie vo veciach výberových konaní mohla na strane potenciálnych kandidátov zakladať legitímne očakávania, pokiaľ ide o určité pravidlá upravujúce výberové konania, bola porušená zásada ochrany legitímnej dôvery.
Šiestym odvolacím dôvodom odvolateľka uvádza, že prijatím záveru, že administratíva nebola povinná odôvodniť v napadnutých oznámeniach o výberovom konaní výber troch použitých jazykov, Všeobecný súd porušil druhý odsek článku 296 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že všetky právne akty musia uvádzať dôvody z ktorých vychádzajú.
Nakoniec siedmy odvolací dôvod uvádza porušenie formálnych predpisov týkajúcich sa povahy a účelu oznámení o výberových konaniach, najmä článku 1d ods. 1 a ods. 6, článku 28 písm. f) a článku 27 ods. 2 Služobného poriadku. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď prijal záver, že nie je iba vecou výberovej komisie posúdiť jazykové znalosti kandidátov, pretože orgán, ktorý vydáva oznámenie o výberovom konaní, môže ako úvodné opatrenie vykonať predbežný výber dotknutých osôb na základe čisto jazykových kritérií.
(1) Nariadenie č. 1, ktorým sa určujú jazyky používané Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu (Ú. v. ES 17, 1958, s. 401; Mim. vyd. 01/001, s. 5).
Full & Egal Universal Law Academy