12.3.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 80/11
Žaloba podaná 16. decembra 2010 — Európska komisia/Spolková republika Nemecko
(Vec C-600/10)
2011/C 80/21
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: R. Lyal a W. Mölls, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Spolková republika Nemecko
Návrhy žalobkyne
—
určiť, že Spolková republika Nemecko si tým, že ponechala právne predpisy, podľa ktorých sú dividendy, ktoré sa vyplácajú dôchodkovým fondom podliehajúcim obmedzenej daňovej povinnosti, ako aj úroky, ktoré sa vyplácajú takýmto dôchodkovým fondom a dôchodkovým poisťovniam podliehajúcim obmedzenej daňovej povinnosti, daňovo nevýhodnejšie ako dividendy, resp. úroky, ktoré sa vyplácajú dôchodkovým poisťovniam podliehajúcim neobmedzenej daňovej povinnosti, resp. dôchodkovým fondom podliehajúcim neobmedzenej daňovej povinnosti, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 63 ZFEÚ, ako aj z článku 40 Dohody o EHP,
—
zaviazať Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Predmetom tejto žaloby je nemecká právna úprava, podľa ktorej sú dividendy, ktoré sa vyplácajú dôchodkovým fondom podliehajúcim obmedzenej daňovej povinnosti (t. j. zahraničným), ako aj úroky, ktoré sa vyplácajú takýmto dôchodkovým fondom a dôchodkovým poisťovniam podliehajúcim obmedzenej daňovej povinnosti, daňovo nevýhodnejšie ako dividendy, resp. úroky, ktoré sa vyplácajú dôchodkovým poisťovniam podliehajúcim neobmedzenej daňovej povinnosti, resp. dôchodkovým fondom podliehajúcim neobmedzenej daňovej povinnosti (t. j. vnútroštátnym).
Zahraničné dôchodkové fondy a dôchodkové poisťovne sú voči podobným vnútroštátnym zariadeniam znevýhodnené z týchto troch dôvodov:
Pri zdaňovaní úrokov vyplácaných dôchodkovým poisťovniam sa nevyberá daň z príjmov z kapitálového majetku a ani daň z príjmov právnických osôb, ak je príjemca úrokov vnútroštátna dôchodková poisťovňa oslobodená od dane. Týmto spôsobom odpadá každé zdanenie dotknutých príjmov. V prípade zahraničných dôchodkových poisťovní však nie je stanovené zodpovedajúce oslobodenie od dane z príjmov z kapitálového majetku, takže sa táto daň v tejto veci v každom prípade vyberie, a to vo výške 25 % hrubej čiastky zvýšenej o solidárny príplatok.
Pri zdaňovaní dividend vyplácaných dôchodkovým fondom by vnútroštátne dôchodkové fondy mohli do daňového konania zahrnúť daň z príjmov z kapitálového majetku. To má jednak za následok, že by sa výdavky podniku mohli odpočítať od dane a zdanil by sa iba čistý zisk. Jednak to vedie k tomu, že sa daň z príjmov z kapitálového majetku započíta na všeobecný daňový dlh, takže sa uplatní všeobecná sadzba dane z príjmov právnických osôb vo výške 15 %. Zahraničné dôchodkové fondy ale nemôžu získať žiadnu z týchto úprav: V ich prípade sporná právna úprava vylučuje odpočítanie výdavkov podniku v každom ohľade, vrátane toho, ktorý je v priamej súvislosti s príjmami získanými v tuzemsku.
Napokon, pokiaľ ide o zdanenie úrokov vyplácaných dôchodkovým fondom, je právny stav v zásade ten istý ako ten, ktorý vznikne, keď dôchodkové fondy poberajú dividendy: Tak ako v prípade dividend sú zahraničné dôchodkové fondy podľa toho znevýhodnené tak vzhľadom na odpočítane výdavkov podniku, ako aj vzhľadom na sadzbu dane.
Podľa názoru Komisie nie je toto znevýhodnenie zahraničných dôchodkových poisťovní, resp. dôchodkových fondov zlúčiteľné s voľným pohybom kapitálu. V žiadnom z týchto prípadov nie je vykonané rozlíšenie objektívne odôvodnené.
Článok 63 ZFEÚ zakazuje všetky opatrenia, ktoré znevýhodňujú cezhraničné pohyby kapitálu voči čisto vnútroštátnym pohybom kapitálu. V tejto súvislosti sa článok 65 ods. 1 písm. a) ZFEÚ nemôže chápať v tom zmysle, že je každá daňová právna úprava, ktorá zdaniteľné osoby rozlišuje podľa ich bydliska alebo podľa miesta ich kapitálovej investície, bez ďalšieho zlučiteľná so Zmluvou. Obmedzená je článkom 65 ods. 3 ZFEÚ, podľa ktorého v článku 63 ods. 1 uvedené vnútroštátne opatrenia nesmú byť prostriedkom pre svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzovanie voľného pohybu kapitálu vymedzených v článku 63. Takéto rozlišovanie je s právom Únie zlučiteľné iba v prípade, ak sa uplatní na situácie, ktoré nie sú objektívne porovnateľné, alebo ak je odôvodnené náležitými dôvodmi všeobecného záujmu. Takéto odôvodnenie platí iba v rozsahu, v akom právna úprava nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie ňou stanoveného cieľa.
O otázke týkajúcej sa odpočítania výdavkov podniku by Komisia rada poukázala na to, že členské štáty sú povinné dodržiavať zákaz diskriminácie zakotvený v Zmluve aj v prípade daní vyberaných zrážkou. V tejto súvislosti sa štát zdroja príjmu nemôže odvolávať na jednostranné právne predpisy v inom členskom štáte, aby si nemusel splniť vlastné povinnosti. Nemecko neuviedlo, že sa s inými členskými štátmi dohodlo, že oni vykonajú odpočítanie výdavkov podniku namiesto Nemecka. Aj v prípade, že by takáto dohoda existovala, často by nespĺňala cieľ, ak sú dotknuté príjmy v inom štáte oslobodené od dane alebo zdaniteľná osoba celkovo nedosiahne zisky. Navyše nemôže v prípade metódy započítania odpočítanie výdavkov podniku v krajine, v ktorej má sídlo, nahradiť výdavky v štáte zdroja príjmu. V tejto veci teda obidva štáty v zásade zdaňujú tie isté príjmy. Podľa uvedeného sa zdanenie, ktoré nezahŕňa hrubé príjmy ale čisté príjmy, zaručí len v prípade, že obidva štáty uplatnia svoje predpisy týkajúce sa odpočítania výdavkov podniku. Odpočítanie štátom zdroja príjmu teda nevedie k zdvojeniu, ale zabezpečuje iba rovnaké zaobchádzanie so situáciami výlučne vnútroštátneho charakteru.
Full & Egal Universal Law Academy