27.3.2010
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 80/37
Žaloba podaná 27. januára 2010 — Arkema France/Komisia
(Vec T-23/10)
2010/C 80/61
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Arkema France (Colombes, Francúzsko) (v zastúpení: J. Joshua, barrister, E. Aliende Rodríguez, advokát)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy žalobkyne
—
zrušiť článok 1 ods. 1 a 2 rozhodnutia Komisie K(2009) 8682 z 11. novembra 2009 v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne a v každom prípade zrušiť článok 1 ods. 1 v rozsahu, v akom stanovuje, že žalobkyňa sa zúčastnila na porušení v odvetví cínových stabilizátorov v období od 16. marca 1994 do 31. marca 1996,
—
zrušiť pokuty uložené žalobkyni v článku 2,
—
ak Súdny dvor pokuty nezruší v celom rozsahu, podstatne ich znížiť podľa jeho uváženia,
—
zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
V tejto žalobe sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia Komisie z 11. novembra 2009 vo veci COMP/38.589 — Tepelné stabilizátory, v ktorom sa konštatovalo, že žalobkyňa sa zúčastnila dvoch samostatných porušení článku 81 ES (teraz článok 101 ZFEÚ), pričom jedno sa týkalo cínových stabilizátorov a druhé ESBO, a v ktorom bola uložená pokuta za každý tento výrobok.
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa predkladá tieto žalobné dôvody.
Po prvé uvádza, že pri správnom použití článku 25 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1) rozsudok vo veci Akzo (2) nepozastavuje plynutie lehôt a oprávnenie Komisie na uloženie pokuty bolo časovo obmedzené pri oboch porušeniach podľa pravidla „dvojitého obmedzenia“. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatovala, že v období konania vo veci Akzo pred Súdnym dvorom bolo plynutie lehôt pozastavené a dospela k nesprávnemu záveru, že desaťročná lehota stanovená v článku 25 ods. 2 uvedeného nariadenia môže byť v tejto veci predĺžená.
Po druhé žalobkyňa tvrdí, že Komisia nepreukázala legitímny záujem na deklaratórnom konštatovaní porušení, pri ktorých nemala žiadne oprávnenie na uloženie pokút. Žalobkyňa totiž tvrdí, že článok 7 nariadenia (ES) č. 1/2003 umožňuje Komisii, aby deklaratórne konštatovala, že došlo k porušeniu, pokiaľ neuloží pokutu, za predpokladu, že sa preukáže legitímny záujem Komisie.
Po tretie, a nezávisle od predchádzajúcich dvoch žalobných dôvodov, sa žalobkyňa domáha, aby Súdny dvor zrušil deklaratórne konštatovanie stanovené v článku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia, na základe ktorého sa zúčastnila porušenia v odvetví cínových stabilizátorov počas obdobia od 16. marca 1994 do 31. marca 1996 a tvrdí, že Komisia nepreukázala legitímny záujem na tomto konštatovaní.
Po štvrté, a pokiaľ Súdny dvor nezruší pokuty v celom rozsahu, žalobkyňa tvrdí, že Komisia nepreukázala trvanie porušenia po 23. februári 1999, a preto by mala byť pokuta uložená za druhé kartelové obdobie znížená, aby odrážala kratšie trvanie porušenia.
(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).
(2) Rozsudok Všeobecného súdu 17. septembra 2007, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, T-125/03 a T-253/03, Zb. s. II-3523.
Full & Egal Universal Law Academy