8.12.2012
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 379/11
Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 18. októbra 2012 [návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) — Spojené kráľovstvo] — Purely Creative Ltd, Strike Lucky Games Ltd, Winners Club Ltd, McIntyre & Dodd Marketing Ltd, Dodd Marketing Ltd, Adrian Williams, Wendy Ruck, Catherine Cummings, Peter Henry/Office of Fair Trading
(Vec C-428/11) (1)
(Smernica 2005/29/ES - Nekalé obchodné praktiky - Praktiky spočívajúce v informovaní spotrebiteľa o tom, že vyhral cenu, a nútiace ho, aby si s cieľom nadobudnúť danú cenu spôsobil akékoľvek náklady)
2012/C 379/18
Jazyk konania: angličtina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division)
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Purely Creative Ltd, Strike Lucky Games Ltd, Winners Club Ltd, McIntyre & Dodd Marketing Ltd, Dodd Marketing Ltd, Adrian Williams, Wendy Ruck, Catherine Cummings, Peter Henry
Žalovaný: Office of Fair Trading
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) — Výklad bodu 31 prílohy 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, s. 22) — Obchodné praktiky považované za každých okolností za nekalé — Praktiky spočívajúce v tom, že sa spotrebiteľom oznámi, že vyhrali cenu a ponúkne sa im viacero spôsobov uplatnenia nároku na získanie danej ceny, ktorými si spôsobia určité náklady závisiace od zvoleného spôsobu uplatnenia nároku
Výrok rozsudku
Bod 31 druhá zarážka prílohy I smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), sa má vykladať v tom zmysle, že zakazuje agresívne praktiky, ktorými obchodníci, ako sú tí vo veci samej, vytvárajú falošný dojem, že spotrebiteľ už vyhral cenu, ak činnosť smerujúca k získaniu ceny, či už ide o žiadosť o informáciu týkajúcu sa povahy danej ceny, alebo jej nadobudnutia, je podmienená tým, že spotrebiteľ musí uhradiť hotovosť alebo si spôsobiť akékoľvek náklady.
Nie je relevantné, že náklady spôsobené spotrebiteľovi, akým je kúpenie poštovej známky, sú zanedbateľné s ohľadom na hodnotu ceny, ako ani to, že obchodník z nich nemá nijaký prospech.
Rovnako nie je relevantné, že spotrebiteľ môže vykonať činnosť smerujúcu k získaniu ceny viacerými spôsobmi, ktoré mu obchodník navrhuje, pričom aspoň jeden je bezplatný, pretože niektorá alebo viaceré z týchto ponúknutých možností predpokladajú, že spotrebiteľ si pri získaní informácií o cene a možnostiach jej nadobudnutia spôsobí náklady.
Vnútroštátnym súdom prináleží posúdiť informácie poskytované spotrebiteľom s ohľadom na odôvodnenia 18 a 19 smernice 2005/29, ako aj jej článok 5 ods. 2 písm. b), t. j. zohľadnením jasnosti a zrozumiteľnosti týchto informácií pre cieľovú skupiny predmetnej praktiky.
(1) Ú. v. EÚ C 311, 22.10.2011.
Full & Egal Universal Law Academy