NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
JÁN MAZÁK
prednesené 1. marca 2012 ( 1 )
Vec C-112/11
Deutschland
proti
Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände – Verbraucherzentrale Bundesverband eV
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Oberlandesgericht Köln (Nemecko)]
„Článok 23 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1008/2008 — Spoločné pravidlá prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve — Pojem ‚možné príplatky‘ — Cena poistenia pre prípad zrušenia letu stanovená nezávislou poisťovacou spoločnosťou, ktorá tvorí časť celkovej ceny a je účtovaná cestujúcemu súčasne s cenou letu“
I – Úvod
1.
Uznesením z 2. marca 2011, doručeným Súdnemu dvoru 4. marca 2011, Oberlandesgericht Köln (Vyšší krajinský súd v Kolíne, Nemecko) položil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku podľa článku 267 ZFEÚ týkajúcu sa výkladu článku 23 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (prepracované znenie) ( 2 ).
2.
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände – Verbraucherzentrale Bundesverband eV (združenie orgánov na ochranu spotrebiteľov, ďalej len „BVV“) a spoločnosťou Deutschland (ďalej len „“), ktorá sprostredkuje leteckú dopravu prostredníctvom online portálu zaoberajúceho sa cestovaním, ktorý prevádzkuje. Konanie sa týka postupu na jeho internetových stránkach pri uzatvorení poistenia pre prípad zrušenia letu.
3.
Podstatou otázky vnútroštátneho súdu je, či cena poistenia pre prípad zrušenia letu, ktoré je poskytované treťou osobou (v tomto prípade poisťovňou), ale ktoré bolo uzatvorené v súvislosti s letom a rezervované spolu s ním prostredníctvom internetu, predstavuje „možný príplatok“ v zmysle článku 23 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008, ktorý zákazník akceptuje na základe slobodnej voľby („opt-in“).
II – Právny rámec
4.
Odôvodnenie č. 16 nariadenia č. 1008/2008 stanovuje:
„Zákazníci by mali byť schopní efektívne porovnávať ceny leteckých dopravných služieb jednotlivých leteckých spoločností. Konečná cena, ktorú má zákazník zaplatiť za letecké dopravné služby so začiatkom v Spoločenstve, by preto mala predstavovať sumu vrátane všetkých daní a poplatkov. Leteckí dopravcovia Spoločenstva sa vyzývajú aj na to, aby uviedli konečnú cenu svojich leteckých dopravných služieb z tretích krajín do Spoločenstva.“
5.
Článok 2 ods. 18 nariadenia č. 1008/2008 definuje „letecké cestovné“ na účely tohto nariadenia ako:
„… ceny vyjadrené v eurách alebo v miestnej mene, ktoré sa platia leteckým dopravcom alebo ich zástupcom, alebo iným predajcom leteniek za prepravu cestujúcich v rámci leteckej dopravnej služby, a všetky podmienky, za ktorých sa tieto ceny používajú, vrátane odplát a podmienok ponúknutých za agentúrne a iné doplnkové služby.“
6.
Článok 2 ods. 19 tohto nariadenia definuje „letecké sadzby“ ako:
„... ceny vyjadrené v eurách alebo v miestnej mene, platené za prepravu nákladu, a podmienky, za ktorých sa tieto ceny používajú, vrátane odplát a podmienok ponúknutých za agentúrne a iné doplnkové služby.“
7.
Článok 23 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008 pod názvom „Informovanie a nediskriminácia“ stanovuje
„Letecké cestovné a letecké sadzby, ponúkané alebo zverejnené cez internet alebo v akejkoľvek inej forme, za letecké dopravné služby z letiska na území členského štátu, na ktorý sa uplatňuje zmluva, prístupné verejnosti, zahŕňajú uplatniteľné podmienky. Konečná cena, ktorá sa má zaplatiť, je vždy uvedená a zahŕňa uplatniteľné letecké cestovné alebo leteckú sadzbu vrátane všetkých uplatniteľných daní a platieb, prirážok a poplatkov, ktoré sú nevyhnutné a predpokladajú sa v čase uverejnenia. Okrem konečnej ceny sa uvádzajú prinajmenšom tieto údaje:
a)
letecké cestovné alebo letecká sadzba;
b)
dane;
c)
letiskové poplatky a
d)
iné platby, prirážky alebo poplatky, ktoré sa týkajú napríklad bezpečnostnej ochrany alebo paliva,
ak sa položky uvedené v písmenách b), c) a d) pridali do leteckého cestovného alebo leteckej sadzby. Možné príplatky sa oznámia jasným, transparentným a jednoznačným spôsobom vždy na začiatku rezervačného procesu a zákazník ich akceptuje na základe slobodnej voľby (‚opt-in‘).“
III – Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky
8.
E sprostredkúva leteckú dopravu prostredníctvom online portálu zaoberajúceho sa cestovaním, ktorý prevádzkuje.
9.
Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania, keď si zákazník počas rezervačného procesu zvolí určitý let, náklady sa zobrazia na internetovej stránke vpravo hore pod názvom „Vaše aktuálne cestovné náklady“. Tento rozpis obsahuje popri cene letu aj sumu za „dane a poplatky“ a ďalšiu položku „poistenie pre prípad zrušenia letu“. Potom je uvedená „celková cena“.
10.
Na konci stránky je zákazník upozornený na to, ako má postupovať, ak si neželá uzavrieť poistenie, a to prostredníctvom výslovného odmietnutia „opt-out“.
11.
V prípade konečnej rezervácie musí zákazník túto celkovú cenu zaplatiť , ktorá následne postúpi náklady za let príslušnej leteckej spoločnosti a náklady za poistenie poisťovacej spoločnosti a postúpi ďalej dane a poplatky. Poisťovacia spoločnosť právne ani hospodársky nepatrí k leteckej spoločnosti.
12.
BVV zastáva názor, že spôsob rezervácie, ako je opísaný vyššie na internetových stránkach , predstavuje porušenie článku 23 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008 tým, že poistenie pre prípad zrušenia letu je uzatvorené na základe výslovného odmietnutia „opt-out“. V žalobe podanej BVV na Landgericht Bonn (Krajský súd v Bonne) bol tento názor potvrdený.
13.
Oberlandesgericht Köln, ktorý je požiadaný, aby rozhodol o odvolaní podanom proti tomuto rozhodnutiu, zastáva názor, že zo znenia ani z prípravných prác na nariadení č. 1008/2008 nie je jasné, či článok 23 ods. 1 tohto nariadenia zahŕňa uzatvorenie poistenia pre prípad zrušenia letu, ako je tomu v konaní vo veci samej.
14.
V tomto zmysle na jednej strane poznamenáva, že nariadenie č. 1008/2008 sa týka „prevádzky leteckých dopravných služieb“ a podľa jeho znenia sa na ponuky poistenia nevzťahuje. Navyše dotknutá ponuka nebola v skutočnosti predložená leteckou spoločnosťou, ale hospodársky a právne samostatnou poisťovacou spoločnosťou.
15.
Na druhej strane vnútroštátny súd zastáva názor, že článok 23 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1008/2008 je možné vykladať tiež v tom zmysle, že zahŕňa všetky príplatky, teda aj „možné príplatky“ za služby ponúkané tretími osobami, ako napríklad poisťovacími spoločnosťami poskytujúcimi cestovné poistenie, ktoré sa cestujúcemu ponúka pri rezervácii letu a v súvislosti s touto konkrétnou rezerváciou.
16.
Za týchto podmienok Oberlandesgericht Köln rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Zahŕňa článok 23 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1008/2008, podľa ktorého sa možné príplatky oznámia jasným, transparentným a jednoznačným spôsobom vždy na začiatku rezervačného procesu a zákazník ich akceptuje na základe slobodnej voľby (‚opt-in‘), aj také náklady súvisiace s leteckou dopravou, ktoré sa týkajú služieb poskytovaných tretími osobami (v danej veci poskytovateľom poistenia pre prípad zrušenia letu) a ktoré od cestujúceho vyberá sprostredkovateľ leteckej dopravy v rámci celkovej ceny spolu s cenou letu?“
IV – Právna analýza
17.
Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či náklady vzniknuté v súvislosti s leteckou prepravu za služby poskytované tretími osobami, ako napríklad dotknuté poistenie pre prípad zrušenia letu, a ktoré sú účtované zákazníkovi spoločnosťou predávajúcou lety spolu s cenou letu ako súčasť celkovej ceny, predstavujú „možné príplatky“ v zmysle článku 23 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008, takže prijatie tejto ceny zákazníkom, alebo konkrétnejšie prijatie ponuky dotknutej služby, musí byť na základe slobodnej voľby („opt-in“).
A – Hlavné tvrdenia účastníkov konania
18.
V tomto konaní predložili písomné pripomienky , BVV, španielska, talianska, rakúska a fínska vláda, ako aj Komisia. E, BVV a Komisia boli zastúpení na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 11. januára 2012.
19.
E zastávala názor, že na položenú otázku treba odpovedať záporne, lebo článok 23 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008 sa nevzťahuje na náklady na služby, ktoré nie sú súčasťou zmluvy o poskytovaní leteckej dopravnej služby a ktoré nie sú poskytované leteckými dopravcami.
20.
Tento výklad vyplýva, podľa , z prípravných prác a znenia nariadenia č. 1008/2008 – najmä jeho článku 23 ods. 1 – a okrem toho je zlučiteľný s cieľom tohto nariadenia, ktorým nie je úprava ponúk mimo zmluvných vzťahov medzi leteckými dopravcami a zákazníkmi.
21.
Opačný názor zastávajú BVV, španielska, talianska, rakúska a fínska vláda a Komisia, ktorí jednomyseľne tvrdia, že položená otázka by mala byť zodpovedaná kladne.
22.
Na podporu svojho názoru odkazujú tieto strany vo svojich trochu odlišných tvrdeniach najmä na účel, o ktorý sa opiera nariadenie č. 1008/2008, ktorý vyplýva z odôvodnení č. 15 a 16 nariadenia a ktorým je zvýšiť ochranu spotrebiteľa a umožniť zákazníkom efektívne porovnať ceny leteckých služieb rôznych leteckých spoločností. Zastávajú názor, že je zjavné, najmä z článku 2 ods. 18 a článku 23 ods. 1 tohto nariadenia, že sa uplatňuje nielen na leteckých dopravcov a ich služby, ale aj na kancelárie, sprostredkovateľov alebo, všeobecnejšie, tretie osoby a na služby, ktoré ponúkajú v súvislosti s leteckými dopravnými službami alebo predajom leteniek.
23.
Títo účastníci konania sa teda zhodujú v tom, že náklady na dotknuté poistenie vo veci samej pre prípad zrušenia letu je potrebné považovať za možný príplatok v zmysle článku 23 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008, najmä s tým dôsledkom, že jeho akceptovanie zo strany zákazníka na stránkach v čase rezervácie letu musí byť na základe slobodnej voľby („opt-in“).
B – Posúdenie
24.
Aby bolo možné určiť, či sa má pojem „možné príplatky“ podľa článku 23 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008 vykladať tak, že zahŕňa aj náklady vyplývajúce zo služieb, ako napríklad dotknuté poistenie vo veci samej pre prípad zrušenia letu zabezpečované inou stranou než leteckým dopravcom, je potrebné starostlivo analyzovať obsah a účel tohto článku, a najmä rôzne ceny a zložky ceny, na ktoré odkazuje.
25.
V tomto zmysle zastávam všeobecnejšie predovšetkým ten názor, že cieľom článku 23 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008, tak ako to vyplýva z jeho názvu a obsahu, je zabezpečenie informovanosti a transparentnosti, pokiaľ ide o ceny za letecké služby, a že slúži, ako správne poznamenali niektorí účastníci tohto konania, všeobecnému cieľu ochrany zákazníka alebo spotrebiteľa leteckých služieb.
26.
Konkrétnejšie je tiež zjavné, že článok 23 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008 je založený na rozlíšení medzi dvomi hlavnými kategóriami cien a ich zložkami. Rozdielne požiadavky zodpovedajú každej z týchto kategórií a sledujú konkrétne ciele, pokiaľ ide o informácie týkajúce sa nákladov na letecké služby a ochrany zákazníka alebo spotrebiteľa v tomto ohľade.
27.
Po prvé ústredným pojmom článku 23 ods. 1 prvej a druhej vety nariadenia č. 1008/2008 je „konečná cena“, ktorá zahŕňa uplatniteľné letecké cestovné alebo leteckú sadzbu – ako sú všeobecne definované v článku 2 ods. 18 a v článku 2 ods. 19 nariadenia –, ako aj uplatniteľné dane a platby, prirážky a poplatky.
28.
Konečná cena, ktorú zaplatí zákazník za letecké služby, musí byť podľa tohto ustanovenia vždy uvedená spolu s jej zložkami tak, ako je to uvedené ďalej v tomto ustanovení.
29.
Z odôvodnenia č. 16 nariadenia č. 1008/2008 vyplýva, že toto pravidlo slúži na to, aby zákazníci boli schopní efektívne porovnať ceny leteckých dopravných služieb rôznych leteckých spoločností.
30.
Aby existovalo efektívne cenové porovnanie, je na tento účel potrebné zabezpečiť, aby sa konečné ceny, ktoré majú byť uvedené, vzťahovali na podobné (letecké dopravné) služby a zahŕňali, ak je to možné, podobné cenové zložky. Z toho dôvodu článok 23 ods. 1 druhá veta nariadenia č. 1008/2008 stanovuje, že nákladové zložky ako platby a poplatky, ktoré musia byť vždy zahrnuté v konečnej cene, majú byť uvedené ako tie, ktoré sú „nevyhnutné a predpokladajú sa v čase uverejnenia“.
31.
Týmto spôsobom bude zákazník informovaný o skutočných nákladoch na let s konkrétnou leteckou spoločnosťou, za obvyklých podmienok, z bodu A do bodu B a bude môcť porovnať túto cenu s aktuálnou cenou rovnakého letu prevádzkovaného inou leteckou spoločnosťou alebo ponúkanou inými agentúrami alebo predajcami leteniek.
32.
Po druhé „možné príplatky“, na ktoré odkazuje článok 23 ods. 1 posledná veta nariadenia č. 1008/2008, nie je naopak možné, ako Komisia správne uviedla, považovať za súčasť „konečnej ceny“ na účely tohto ustanovenia ( 3 ) alebo za samotnú cenu letu ako jednu z jej zložiek.
33.
Tieto príplatky sú opísané ako „možné“: na základe definície ide teda o ceny alebo náklady, ktoré – na rozdiel od ceny letu a ďalších cenových zložiek uvedených v článku 23 ods. 1 druhej vete nariadenia č. 1008/2008 – nie sú nevyhnutné pri jednotlivom lete a týkajú sa tak „doplnkov“ vo vzťahu k samotnej leteckej dopravnej službe, ktoré zákazník môže, ale nemusí akceptovať. Je tomu tak preto, lebo zákazník má možnosť – na rozdiel od samotnej ceny letu alebo dotknutých daní a platieb –, aby takéto príplatky podliehali v zásade postupu „opt-in“ alebo „opt-out“.
34.
Naopak, ak sa takéto možné príplatky mali považovať za súčasť konečnej ceny, ktorá musí byť vždy uvedená na účely článku 23 ods. 1 prvej a druhej vety nariadenia č. 1008/2008, konečné ceny dostupné verejnosti by sa tak týkali veľmi odlišných služieb alebo balíčkov služieb a porovnateľnosť cien za letecké služby rôznych leteckých spoločností by tak bola ohrozená.
35.
Z toho dôvodu, na rozdiel od tvrdenia Komisie, ustanovenie v článku 23 ods. 1 tretej vete nariadenia č. 1008/2008 o možných príplatkoch, o aké ide v prejednávanej veci, neslúži účelu uvedenému v odôvodnení č. 16 tohto nariadenia, ktorým je zabezpečiť efektívne porovnanie cien za letecké dopravné služby.
36.
Naopak, toto ustanovenie stanovuje odlišnú a osobitnú požiadavku týkajúcu sa možných príplatkov, akou je napríklad to, že takéto ceny majú byť oznámené jasným, transparentným a jednoznačným spôsobom na začiatku každej rezervácie a že ich prijatie – alebo, presnejšie, prijatie ponuky, za ktorú bude zaplatený príplatok – zákazníkom bude na základe slobodnej voľby („opt-in“).
37.
Toto pravidlo má zjavne slúžiť osobitnému a – vo vzťahu k porovnateľnosti cien – dodatočnému cieľu ochrany spotrebiteľa, pokiaľ ide o ceny za letecké dopravné služby, akým je napríklad to, aby si spotrebitelia nemuseli pri rezervovaní letu – keďže možný príplatok a základná ponuka sú automaticky vopred uvedené v rezervačnom procese – kúpiť a zaplatiť dodatočné služby, ktoré nie sú nevyhnutné alebo potrebné na účely daného letu, pokiaľ sa aktívne a výslovne nerozhodnú prijať tieto dodatočné ponuky a ceny, ktoré majú za nich zaplatiť.
38.
Vzhľadom na to, že ide o rozhodujúci cieľ ustanovenia o „možných príplatkoch“ v článku 23 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008, je podľa môjho názoru nutné dospieť k záveru, že tento pojem má zahŕňať aj cenu za službu, akou je poistenie pre prípad zrušenia letu, ako je tomu v prejednávanej veci, ak bola ponúknutá a rezervovaná v súvislosti s letom spôsobom opísaným vnútroštátnym súdom.
39.
Ako niekoľko účastníkov správne poznamenalo, bolo by v rozpore s cieľom tohto ustanovenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa alebo zákazníka, ak by táto ochrana závisela od toho, či dobrovoľná služba a cena ponúkané počas rezervácie letu boli účtované leteckou spoločnosťou, alebo právne odlišnou spoločnosťou, alebo od toho, či táto služba je striktne súčasťou zmluvy o leteckých dopravných službách.
40.
Bolo by dokonca možné tvrdiť – ako to v podstate robí Komisia –, že v rámci rezervácie leteckej prepravy, najmä tam, kde sa služby a ceny, ktoré striktne a obvykle nesúvisia so samotným letom, ponúkajú a môžu byť rezervované cestujúcim, prijatie týchto služieb a cien by malo z hľadiska ochrany zákazníka podliehať výslovnému súhlasu na základe slobodnej voľby („opt-in“).
41.
Rozhodujúcim bodom týkajúcim sa článku 23 ods. 1 tretej vety nariadenia č. 1008/2008 nie je preto, podľa môjho názoru, skutočnosť, že dotknutý príplatok vyúčtovala letecká spoločnosť alebo s ňou spojená agentúra, alebo že sa vypláca, presne povedané, v súvislosti s leteckými dopravnými službami, ale skôr skutočnosť, že dobrovoľná služba a jej cena sú ponúkané v súvislosti s leteckou dopravnou službou/letom a môže byť rezervovaná v rámci rovnakého postupu ako táto služba/let.
42.
Takýto výklad nie je navyše, na rozdiel od názoru , v rozpore s rozsahom nariadenia č. 1008/2008.
43.
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, po prvé, že podľa článku 1 ods. 1 tohto nariadenia jeho predmet, tak ako je definovaný s odkazom na leteckých dopravcov (podľa tohto ustanovenia nariadenie upravuje licencie leteckých dopravcov Spoločenstva a ich právo prevádzkovať v rámci Spoločenstva letecké služby), zahŕňa tiež vo všeobecnejšom zmysle „tvorbu cien leteckých dopravných služieb vnútri Spoločenstva“.
44.
Navyše, ako správne poznamenala fínska vláda, aj keď sa článok 2 ods. 18 nariadenia č. 1008/2008 týka vymedzenia pojmu „letecké cestovné“ a zložiek ceny tvoriacich časť ich nákladovej štruktúry, a nie je teda priamo relevantný pre výklad – ako bolo uvedené vyššie – rozdielneho pojmu „možné príplatky“, je potrebné poznamenať, že odsek 18 odkazuje tiež na ceny a náklady, ktoré v podstate pochádzajú od iných osôb než samotných leteckých dopravcov, akými sú agentúry a iné doplnkové služby, a sú im prirátané.
45.
Podobne konečná cena, na ktorú sa vzťahuje informačná povinnosť podľa článku 23 ods. 1 nariadenia, je výslovne stanovená tak, že obsahuje zložky ceny, ktoré nie sú nevyhnutne vyplatené ako protihodnota za služby poskytované samotnými leteckými dopravcami a ktoré v skutočnosti pochádzajú a majú byť vyplatené tretími stranami právne odlišnými od leteckej spoločnosti: tieto zložky zahrnujú dane alebo tiež poplatky ako letiskové poplatky alebo poplatky spojené s bezpečnosťou.
46.
Na základe vyššie uvedených ustanovení nariadenia č. 1008/2008 preto zastávam názor, na rozdiel od stanoviska prijatého , že cena alebo nákladová zložka nie je vylúčená z pôsobnosti tohto nariadenia len preto, že pochádza alebo má byť zaplatená ako odmena za službu poskytovanú treťou osobou, ktorá je právne odlišná od leteckého dopravcu, alebo preto, lebo nesúvisí priamo s vykonávaním samotných leteckých služieb, tak ako je to definované v článku 2 ods. 4 nariadenia, ale že vzniká len v súvislosti s týmito službami.
47.
Napokon skutočnosť, že prijatie prostredníctvom postupu opt-out nie je na základe právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa všeobecne zakázané, podľa môjho názoru nespochybňuje výklad tým, že v zmysle leteckých dopravných služieb a ich cien podľa nariadenia č. 1008/2008 zákaz akceptovania prostredníctvom postupu opt-out sa týka nákladov, medzi ktoré patrí uzatvorenie poistenia pre prípad zrušenia letu. Zastávam tiež názor, že nie je možné rozumne tvrdiť, že takýto výklad by znamenal diskrimináciu leteckých spoločností vo vzťahu k iným spoločnostiam v sektore dopravy (napr. prevádzkovateľom železničnej dopravy) jednoducho preto, že prinajmenšom v súčasnosti neexistuje porovnateľná ochrana vzťahujúca sa na rezervovanie leteniek a možné príplatky.
48.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby sa na položenú otázku odpovedalo tak, že pojem „možné príplatky“ podľa článku 23 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa náklady na služby poskytované tretími stranami – napríklad náklady na uzatvorenie poistenia pre prípad zrušenia letu, ako je tomu v konaní vo veci samej –, kde služba a cena za ňu sú ponúkané spoločne s letom a môžu byť rezervované v rámci toho istého procesu ako let a kde táto cena je účtovaná zákazníkovi spoločnosťou predávajúcou let spolu s cenou letu ako súčasť celkovej ceny.
V – Návrh
49.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálnu otázku predloženú Oberlandesgericht Köln (Nemecko) odpovedal takto:
—
Pojem „možné príplatky“ podľa článku 23 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (prepracované znenie) sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa náklady na služby poskytované tretími stranami – napríklad náklady na uzatvorenie poistenia pre prípad zrušenia letu, ako je tomu v konaní vo veci samej –, kde služba a cena za ňu sú ponúkané spoločne s letom a môžu byť rezervované v rámci toho istého procesu ako let a kde táto cena je účtovaná zákazníkovi spoločnosťou predávajúcou let spolu s cenou letu ako súčasť celkovej ceny.
( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.
( 2 ) Ú. v. ES L 293, s. 3.
( 3 ) Túto „konečnú cenu“ v zmysle článku 23 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008 je potrebné odlíšiť od konečnej sumy alebo „konečnej ceny“, ktorú môže byť zákazník povinný zaplatiť na konci rezervačného procesu, pozostávajúcu v podstate, ako je tomu v prejednávanej veci, z konečnej ceny, ktorá sa má zaplatiť za let alebo letecké služby a ceny, ktorá sa má zaplatiť v tejto súvislosti za ďalšie služby, ako napríklad za poistenie pre prípad zrušenia cesty.
Full & Egal Universal Law Academy