ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 18. októbra 2012 ( *1 )
„Odvolanie — Ochranná známka Spoločenstva — Námietka — Nariadenie (ES) č. 2868/95 — Pravidlo 18 ods. 1 — Právna povaha oznámenia ÚHVT, ktoré uvádza, že námietka bola posúdená ako prípustná — Právo na účinný opravný prostriedok“
Vo veci C-402/11 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 25. júla 2011,
Jager & Polacek GmbH, so sídlom vo Viedni (Rakúsko), v zastúpení: A. Renck, Rechtsanwalt,
odvolateľka,
ďalší účastník konania:
Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: G. Schneider, splnomocnený zástupca,
žalovaný v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: sudcovia A. Rosas, vykonávajúci funkciu predsedu druhej komory, U. Lõhmus, T. von Danwitz, A. Arabadžiev a C. G. Fernlund (spravodajca),
generálny advokát: Y. Bot,
tajomník: K. Malaček, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 24. mája 2012,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 5. júla 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Spoločnosť Jager & Polacek GmbH (ďalej len „Jager & Polacek“) svojím odvolaním navrhuje zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 12. mája 2011, Jager & Polacek/ÚHVT (REDTUBE) (T-488/09, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým tento súd zamietol žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 29. septembra 2009 (vec R 442/2009-4) (ďalej len „sporné rozhodnutie“), týkajúceho sa námietkového konania medzi uvedenou spoločnosťou a RT Mediasolutions s. r. o. (ďalej len „RT Mediasolutions“).
2
Štvrtý odvolací senát ÚHVT sporným rozhodnutím zamietol návrh na zrušenie rozhodnutia z 22. januára 2009, v ktorom námietkové oddelenie konštatovalo, že námietka č. B 1 299 033, ktorú podala spoločnosť Jager & Polacek, sa považovala za nepodanú.
Právny rámec
3
Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) bolo zrušené a nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1), ktoré nadobudlo účinnosť 13. apríla 2009. So zreteľom na čas skutkových okolností je však na predmetný spor uplatniteľné nariadenie č. 40/94, zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1891/2006 Rady z 18. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 386, s. 14, ďalej len „nariadenie č. 40/94“).
4
Postup pri vykonávaní nariadenia č. 40/94 stanovuje nariadenie (ES) č. 2868/95 Komisie z 13. decembra 1995 (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 03/038, s. 224), zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1041/2005 Komisie z 29. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 172, s. 4, ďalej len „vykonávacie nariadenie“).
Nariadenie č. 40/94
5
Článok 42 nariadenia č. 40/94 s názvom „Námietky“ znie takto:
„1. V lehote troch mesiacov od uverejnenia prihlášky ochrannej známky spoločenstva môžu byť podané námietky voči zápisu ochrannej známky z dôvodov, pre ktoré nemôžu zapísať ochrannú známku podľa článku 8:
…
c)
majitelia skorších ochranných známok alebo označení uvedených v článku 8 (4) a osoby splnomocnené na základe príslušného vnútroštátneho práva uplatňovať tieto práva.
…
3. Námietky musia byť podané v písomnej forme a musia špecifikovať dôvody, na základe ktorých sa podávajú. Dovtedy, kým sa neuhradí poplatok za námietky, tieto sa nepovažujú za podané. V lehote stanovenej [ÚHVT] môže namietateľ predložiť na podporu svojho prípadu fakty, dôkazy a argumenty.“
6
Článok 57 tohto nariadenia s názvom „Rozhodnutia podliehajúce odvolaniu [Rozhodnutia, ktoré možno napadnúť odvolaním – neoficiálny preklad]“ stanovuje:
„1. Proti rozhodnutiam prieskumových pracovníkov, námietkových oddelení, oddelenia pre správu ochranných známok a právne otázky a výmazových oddelení existuje možnosť odvolania. Odvolanie má odkladný účinok.
2. Proti rozhodnutiu, ktoré neukončilo konanie, pokiaľ ide o jednu zo strán, sa dá odvolať iba spolu s konečným rozhodnutím, pokiaľ takéto rozhodnutie neumožňuje samostatné odvolanie.“
7
Článok 77a tohto nariadenia nazvaný „Výmaz alebo zrušenie“ stanovuje:
„1. Ak [ÚHVT] urobil zápis do registra alebo vydal rozhodnutie, ktoré obsahuje zrejmú procedurálnu chybu pripísateľnú [ÚHVT], [ÚHVT] zabezpečí, aby bol zápis vymazaný alebo rozhodnutie zrušené. Ak existuje iba jeden účastník konania a zápis alebo akt sa dotýka jeho práv, určí sa výmaz alebo zrušenie, aj keď chyba nebola pre danú stranu zrejmá.
2. Výmaz alebo zrušenie uvedené v odseku 1 sa uskutoční z moci úradnej, alebo na požiadanie jednej zo strán konania, oddelením, ktoré vykonalo tento zápis alebo vydalo rozhodnutie. Výmaz alebo zrušenie sa uskutoční do šiestich mesiacov odo dňa zápisu do registra alebo prijatia rozhodnutia, a to po porade s účastníkmi konania a s ktorýmkoľvek majiteľom práv k príslušnej ochrannej známke spoločenstva, ktoré sú zapísané v registri.
3. Týmto článkom nie sú dotknuté práva účastníkov konania podať odvolanie podľa článkov 57 a 63 alebo možnosti podľa postupov a podmienok stanovených vo vykonávacom nariadení uvedenom v článku 157 ods. 1 opraviť akékoľvek jazykové chyby alebo chyby pri prepise a zrejmé chyby v rozhodnutiach [ÚHVT] alebo chyby pripísateľné úradu pri zápise ochrannej známky alebo pri uverejnení jej zápisu.“
8
Treba zdôrazniť, že články 42, 57 a 77a nariadenia č. 40/94 sú teraz článkami 41, 58 a 80 nariadenia č. 207/2009 bez toho, aby sa zmenilo znenie týchto ustanovení.
Vykonávacie nariadenie
9
Pravidlo 17 vykonávacieho nariadenia s názvom „Preskúmanie prípustnosti“ znie takto:
„1.
Ak sa v lehote vyhradenej na podanie námietok nezaplatil príslušný poplatok, námietky sa nepovažujú za podané. Ak sa poplatok za námietky zaplatil po uplynutí lehoty na podanie námietok, vráti sa namietajúcej strane.
2.
Ak sa námietky nepodajú v lehote na podanie námietok…, [ÚHVT] zamietne námietky ako neprípustné.
…
5.
Každé zistenie podľa odseku 1, že oznámenie námietok sa považuje za nepodané, a každé rozhodnutie zamietnuť námietky ako neprípustné podľa odsekov 2, 3 a 4 sa oznámi prihlasovateľovi.“
10
Pravidlo 18 vykonávacieho nariadenia s názvom „Začiatok námietkového konania“ vo svojom odseku 1 stanovuje:
„Ak sú podľa pravidla 17 námietky prípustné, [ÚHVT] pošle stranám oznámenie o tom, že námietkové konanie sa bude považovať za začaté po uplynutí dvoch mesiacov od prijatia tohto oznámenia. Toto obdobie možno predĺžiť maximálne na 24 mesiacov, ak obe strany pred uplynutím pôvodnej lehoty predložia žiadosti na takéto predĺženie.“
11
Pravidlo 53a tohto nariadenia s názvom „Zrušenie rozhodnutia alebo zápisu do registra“ vo svojich odsekoch 1 až 3 stanovuje:
„1.
Ak [ÚHVT] na základe vlastnej iniciatívy alebo na základe príslušnej informácie zainteresovaných strán zistí, že na rozhodnutie alebo zápis do registra sa podľa článku 77a nariadenia vzťahuje zrušenie, o úmysle zrušiť ho informuje dotknutú stranu.
2.
Dotknutá strana môže predložiť stanovisko k predpokladanému zrušeniu v lehote, ktorú stanoví [ÚHVT].
3.
Ak dotknutá strana s predpokladaným zrušením súhlasí alebo ak nepredloží nijaké stanovisko v stanovenej lehote, [ÚHVT] zruší rozhodnutie alebo zápis. Ak dotknutá strana so zrušením nesúhlasí, rozhodnutie o zrušení prijme [ÚHVT].“
12
Pravidlo 62 uvedeného nariadenia vo svojom odseku 1 uvádza:
„Rozhodnutia, na ktoré sa vzťahuje odvolacia lehota, predvolania a iné dokumenty, ktoré určí predseda [ÚHVT], sa oznámia doporučeným listom s potvrdenkou o jeho prevzatí. Všetky ostatné oznámenia sa posielajú obyčajnou poštou.“
Skutkové okolnosti
13
Okolnosti predchádzajúce sporu boli uvedené v bodoch 1, 3 až 13 a 16 až 19 napadnutého rozsudku takto:
„1
Právny predchodca spoločnosti [RT Mediasolutions] podal 12. júla 2007 na [ÚHVT] prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa [nariadenia č. 40/94].
…
3
Prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 068/2007 z 24. decembra 2007.
4
Dňa 25. marca 2008 podala odvolateľka [spoločnosť Jager & Polacek] námietku podľa článku 42 nariadenia č. 40/94… voči zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre všetky tovary a služby uvedené v prihláške.
5
Námietka bola založená na skoršej nezapísanej ochrannej známke Redtube a na používaní internetovej domény . Na podporu námietky bol uvedený dôvod upravený v článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94… .
6
Odvolateľka v tlačive na podanie námietky uviedla, že poplatok za námietku bol 26. marca 2008 zaplatený prevodom na účet ÚHVT.
7
Listom z 10. apríla 2008 oddelenie ochranných známok ÚHVT oznámilo odvolateľke, že ÚHVT dostal poplatok za podanie námietky až 1. apríla 2008, teda po uplynutí lehoty na jej podanie, a preto ju považoval za nepodanú. ÚHVT ďalej spresnil, že by lehotu považoval za dodržanú, ak by bol platobný príkaz daný pred uplynutím lehoty na podanie námietky. ÚHVT tiež zdôraznil, že ak odvolateľka uskutočnila platbu v posledných 10 dňoch lehoty na podanie námietky, musela najneskôr do 11. mája 2008 zaplatiť prirážku 10 % z poplatku na podanie námietky.
8
Listom z 8. mája 2008 odvolateľka predložila dôkaz o tom, že 26. marca 2008 vydala svojej bankovej inštitúcii príkaz na zaplatenie poplatku za podanie námietky. Rovnako predložila dôkaz o zaplatení prirážky vo výške 10 %, ktoré uskutočnila 6. mája 2008. Okrem toho uviedla, že sa o prihláške ochrannej známky dozvedela až 25. marca 2008 popoludní, teda v posledný deň lehoty na podanie námietky. Ďalej vyzvala spoločnosť RT Mediasolutions na späťvzatie prihlášky ochrannej známky, čo táto spoločnosť neurobila. V čase podania námietky (o 17.07 faxom) boli banky v Rakúsku zavreté viac ako dve hodiny a navyše sa už nikto nenachádzal na účtovnom oddelení odvolateľky. Nebolo teda možné, aby v ten istý deň vydala bankovej inštitúcií príkaz na zaplatenie poplatku za podanie námietky. … Okrem toho tvrdí, že podľa nemeckého znenia článku 8 nariadenia Komisie (ES) č. 2869/95 z 13. decembra 1995 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (Ú. v. ES L 303, s. 33; Mim. vyd. 09/001, s. 291) sa v prejednávanej veci lehota na zaplatenie považuje za dodržanú z dôvodu zaplatenia prirážky.
9
Listami z 20. mája 2008 oddelenie ochranných známok ÚHVT zaslalo odvolateľke a spoločnosti RT Mediasolutions oznámenie [ďalej len ‚oznámenie z 20. mája 2008‘]. V týchto listoch ÚHVT uviedol, že námietka bola posúdená ako prípustná z toho dôvodu, že sa zakladá na nezapísanej skoršej ochrannej známke Redtube a odvolateľku a spoločnosť RT Mediasolutions podľa pravidla 18 ods. 1 [vykonávacieho nariadenia] informoval, že lehota na priateľské urovnanie uplynie 21. júla 2008 a kontradiktórna fáza námietkového konania sa začne 22. júla 2008. Ďalej určil lehoty, v ktorých mala odvolateľka podložiť svoju námietku a spoločnosť RT Mediasolutions na ňu odpovedať.
10
V liste z 10. septembra 2008 spoločnosť RT Mediasolutions uviedla, že odvolateľka nezaplatila poplatok za podanie námietky v určenej lehote a žiadala, aby ÚHVT zrušil oznámenie z 20. mája 2008 a konštatoval, že námietka sa nepovažuje za podanú.
11
Dňa 2. októbra 2008 zaslalo oddelenie ochranných známok ÚHVT odvolateľke list nazvaný ‚Oprava‘ (Korrektur). ÚHVT v tomto liste odvolateľke oznámil, že [oznámenie z 20. mája 2008] bolo zaslané omylom a treba ho považovať za bezpredmetné. ÚHVT ďalej odvolateľke oznámil, že zaplatenie poplatku za podanie námietky nepovažuje za uskutočnené v lehote na podanie námietky, a že námietku nepovažuje za podanú. ÚHVT okrem toho upriamil pozornosť odvolateľky na možnosť podať návrh na prijatie formálneho písomného rozhodnutia. Odvolateľka takýto návrh podala 28. novembra 2008.
12
Námietkové oddelenie prijalo 22. januára 2009 rozhodnutie, podľa ktorého sa námietka nepovažuje za podanú. Námietkové oddelenie sa domnievalo, že dve podmienky stanovené článkom 8 ods. 3 nariadenia č. 2869/95, konkrétne platobný príkaz vydaný v lehote na podanie námietky a zaplatenie prirážky, sú kumulatívne. …
13
Odvolateľka podala 20. marca 2009 proti rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie. Odvolateľka vo vyjadrení obsahujúcom dôvody odvolania z 22. mája 2009 tvrdí, že ÚHVT prijal 20. mája 2008 rozhodnutie vyhlasujúce námietku za prípustnú, a že toto rozhodnutie nebolo zrušené v súlade s procesnými pravidlami stanovenými v článku [77a nariadenia č. 40/94]. Okrem toho uviedla, že dve podmienky stanovené v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 2869/95 sú alternatívne a nie kumulatívne.
…
16
Štvrtý odvolací senát ÚHVT [sporným rozhodnutím] odvolanie zamietol.
17
Odvolací senát uviedol, že lehota na podanie námietky uplynula 25. marca 2008, keďže 24. marca 2008 bol deň pracovného pokoja. Poplatok za podanie námietky bol zaplatený po uplynutí lehoty na podanie námietky, čo je v rozpore s tým, čo stanovuje článok [42 ods. 3 druhá veta nariadenia č. 40/94]. Rovnako sa preukázalo, že odvolateľka vydala svojej bankovej inštitúcii platobný príkaz po uplynutí lehoty na podanie námietky, konkrétne 26. marca 2008. V dôsledku toho sa námietka podľa článku [42 ods. 3 druhej vety nariadenia č. 40/94] nepovažovala za podanú.
18
Odvolací senát sa domnieval, že námietkové oddelenie správne vyložilo článok 8 ods. 3 nariadenia č. 2869/95.
19
Podľa odvolacieho senátu [oznámenie z 20. mája 2008] nepredstavuje rozhodnutie, ktoré podľa článku [77a nariadenia č. 40/94] možno napadnúť odvolaním, ale iba opatrenie na zabezpečenie priebehu konania.“
Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok
14
Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 4. decembra 2009 odvolateľka podala žalobu smerujúcu k zrušeniu sporného rozhodnutia.
15
Na podporu svojej žaloby uviedla odvolateľka tri žalobné dôvody, z ktorých iba odpoveď na druhý je predmetom odvolania.
16
Prvý žalobný dôvod bol založený na porušení článku 8 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 216/96 z 5. februára 1996, ktorým sa ustanovuje rokovací poriadok odvolacích senátov Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (Ú. v. ES L 28, s. 11; Mim. vyd. 17/001, s. 221). Všeobecný súd tento žalobný dôvod zamietol preto, lebo toto ustanovenie je uplatniteľné iba na konania inter partes, a konanie, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia z 22. januára 2009, prebehlo podľa pravidiel stanovených pre konania ex parte.
17
Odvolateľka svojím tretím žalobným dôvodom odmietla skutočnosť, že sa jej námietka nepovažovala za podanú z dôvodu oneskoreného zaplatenia poplatku na podanie námietky. Všeobecný súd tento dôvod zamietol so zreteľom na to, že námietkové oddelenie v súlade s pravidlom 17 ods. 1 vykonávacieho nariadenia správne vyhlásilo námietku za nepodanú z dôvodu oneskoreného zaplatenia poplatku za podanie námietky.
18
Druhý žalobný dôvod bol založený na porušení článku 77a ods. 1 a 2 nariadenia č. 40/94. Odvolateľka na podporu tohto dôvodu uviedla, že oznámenie z 20. mája 2008, ktorým sa jej námietka posúdila ako prípustná, predstavuje rozhodnutie. Podľa pravidla 17 ods. 5 vykonávacieho nariadenia sa totiž práve rozhodnutím konštatuje, že námietka sa nepovažuje za podanú, alebo sa námietka odmieta pre neprípustnosť, z právnej zásady actus contrarius alebo súbežnosti právnych noriem vyplýva, že akt, ktorým sa konštatuje prípustnosť námietky, treba tiež považovať za rozhodnutie.
19
V dôsledku toho toto rozhodnutie možno zrušiť iba za podmienok spresnených v článku 77a nariadenia č. 40/94 v spojení s pravidlom 53a vykonávacieho nariadenia. Zrušenie uvedeného rozhodnutia nedodržalo procesné podmienky uvedené v tomto pravidle 53a a došlo k nemu po uplynutí šesťmesačnej lehoty stanovenej v uvedenom článku 77a.
20
Všeobecný súd sa v tejto súvislosti v bodoch 91 až 93 napadnutého rozsudku domnieval, že list z 20. mája 2008 bol iba oznámením adresovaným odvolateľke, ktorým bola informovaná o dátume začiatku kontradiktórnej fázy konania, a výzvou na predloženie skutočností, dôkazov a pripomienok, a že takéto oznámenie teda nebolo určené vyvolať právne účinky. Z formy tohto listu ani nevyplýva, že ide o konečné stanovisko ÚHVT v súvislosti s prípustnosťou námietky. V bode 102 uvedeného rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že oznámenie z 20. mája 2008 nie je rozhodnutím, ale iba opatrením na zabezpečenie priebehu konania.
21
Všeobecný súd okrem toho odmietol tvrdenie odvolateľky, keď konštatoval, že zásada actus contrarius alebo súbežnosti právnych noriem nie je relevantná na určenie, či oznámenie z 20. mája 2008 predstavuje rozhodnutie.
22
Všeobecný súd uviedol, že pravidlo 18 ods. 1 vykonávacieho nariadenia poukazuje na oznámenie, ktoré nevyvoláva záväzné právne účinky voči tomu, komu je adresované. Napokon, keďže oznámenie z 20. mája 2008 nie je rozhodnutím, nemôže sa odvolateľka odvolávať na ochranu legitímnej dôvery, ktorú malo toto oznámenie u nej podnietiť.
23
V bode 132 napadnutého rozsudku Všeobecný súd tiež konštatoval, že sa vec netýkala medzinárodného zápisu a že nebolo potrebné vysloviť sa k právnej povahe oznámenia prípustných námietok Svetovej organizácii duševného vlastníctva (WIPO) prostredníctvom ÚHVT.
Návrhy účastníkov konania
24
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil napadnutý rozsudok a
—
zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
25
ÚHVT navrhuje odvolanie zamietnuť ako zjavne nedôvodné a odvolateľku zaviazať na náhradu trov konania.
O odvolaní
26
Vo svojom odvolaní odvolateľka uvádza jediný odvolací dôvod založený na porušení článku 77a ods. 1 a 2 nariadenia č. 40/94.
Tvrdenia účastníkov konania
27
Jediný odvolací dôvod podaný odvolateľkou sa delí na tri časti. Prvou časťou odvolacieho dôvodu sa Všeobecnému súdu vytýka, že rozhodol, že oznámenie z 20. mája 2008 nie je rozhodnutím. Všeobecný súd svoje rozhodnutie založil na judikatúre Súdneho dvora, ktorá nie je na uplatniteľná na prejednávanú vec, keďže sa týka rozhodnutí v zmysle článku 288 štvrtého odseku ZFEÚ. Toto ustanovenie však nie je uplatniteľné na akty ÚHVT.
28
Odvolateľka po druhé tvrdí, že Všeobecný súd tým, že odmietol uvedené oznámenie považovať za rozhodnutie, nesplnil požiadavku účinnej súdnej ochrany.
29
Odvolateľka tvrdí, že aj keď ÚHVT môže overiť prípustnosť námietky v každej fáze konania, môže tiež zaujať záväzné stanovisko k tejto otázke v každom okamihu a to najmä v liste, v ktorom informuje účastníkov konania o začiatku kontradiktórnej fázy námietkového konania. Pojmy použité v oznámení z 20. mája 2008 preukazujú, že jedným z jeho cieľov bolo rozhodnúť o prípustnosti námietky. Tieto pojmy sú presné a nepodmienečné. V tomto oznámení nebolo spresnené, že ÚHVT môže opätovne preskúmať prípustnosť námietky, alebo že o tejto otázke ešte definitívne nerozhodol.
30
Podľa zásady účinnej súdnej ochrany sa Všeobecný súd musel domnievať, že oznámenie z 20. mája 2008 na základe svojej formy a svojho obsahu predstavuje rozhodnutie. Vyhlásenie prípustnosti totiž vykonal príslušný a zodpovedný orgán. Toto vyhlásenie bolo bezpodmienečné, presné a bez výhrad.
31
Uvedené oznámenie tak u príjemcu vzbudilo dojem, že ÚHVT preskúmal prípustnosť a prijal konečné rozhodnutie o tejto otázke. ÚHVT iste mal možnosť toto rozhodnutie o prípustnosti zrušiť, ak by bolo nesprávne, ale musel by to urobiť v stanovenej lehote a forme. Ak k takémuto zrušeniu nedôjde, je ÚHVT naďalej viazaný uvedeným rozhodnutím z dôvodu potreby zabezpečiť právnu istotu. Rozhodnutie nebolo vzaté späť v šesťmesačnej lehote stanovenej v článku 77a ods. 1 a 2 nariadenia č. 40/94. Námietkové konanie muselo teda pokračovať a sledovať svoj smer.
32
Odvolateľka v druhej časti jediného odvolacieho dôvodu Všeobecnému súdu vytýka, že svoje odôvodnenie založil na skutočnosti, že pravidlo 17 ods. 5 vykonávacieho nariadenia používa pojem „rozhodnutie“ v prípade, v akom sa námietka nepovažuje za podanú, zatiaľ čo pravidlo 18 bod 1 tohto nariadenia používa pojem „oznámi“. Z pravidla 62 uvedeného nariadenia ďalej vyplýva, že oznámenie môže obsahovať aj rozhodnutie.
33
Odvolateľka v tretej časti jediného dôvodu uvádzaného na podporu odvolania Všeobecnému súdu vytýka, že sa v rámci odpovede na tvrdenie odvolateľky týkajúce sa povinnosti informovať WIPO obmedzil na potvrdenie, že sa vec týka výlučne zápisu ochrannej známky Spoločenstva. Preskúmanie právnej povahy oznámenia týkajúceho sa prípustnosti námietky musí byť jednotné. Všeobecný súd bol povinný zohľadniť skutočnosť, že ak je oznámenie o prípustnosti adresované WIPO rozhodnutím, musí byť posúdené rovnako, ako by ho urobil ten, kto podal námietku voči zápisu ochrannej známky Spoločenstva.
34
ÚHVT sa domnieva, že jediný odvolací dôvod je zjavne nedôvodný.
35
Na úvod, pokiaľ ide o časť dôvodu týkajúceho sa judikatúry citovanej Všeobecným Súdom, ÚHVT tvrdí, že je orgánom Európskej únie. Vzťahujú sa na neho tiež definície správneho práva zavedené pre Úniu.
36
Pokiaľ ide o tú časť, ktorá sa týka posúdenia oznámenia z 20. mája 2008 ako rozhodnutie, Všeobecný súd v bode 122 napadnutého rozsudku jasne uviedol, že z tohto oznámenia nevyplýva, že ÚHVT chcel s konečnou platnosťou rozhodnúť o prípustnosti. Zásada účinnej právnej ochrany by v tejto veci nemala byť uplatniteľná, keďže podľa slov ÚHVT toto oznámenie nepredstavuje „akt exekutívy“ spôsobilý porušiť právo. Toto oznámenie nemá nijaké právne účinky na právnu situáciu odvolateľky.
37
Odvolateľka nesprávne vytýka Všeobecnému súdu, že nepreskúmal, či oznámenie z 20. mája 2008 obsahuje aj rozhodnutie. Všeobecný súd totiž takéto preskúmanie vykonal v bode 91 a nasl. napadnutého rozsudku.
38
Pokiaľ ide o tú časť dôvodu, ktorá sa týka konania na WIPO, ÚHVT uvádza, že rozhodnutie o prípustnosti námietky v prípade medzinárodného zápisu spôsobí odkaz na predbežné odmietnutie ochrany v medzinárodnom registri ochranných známok. Toto konanie a konanie uplatniteľné pred ÚHVT nie sú porovnateľné, pokiaľ ide o ich účinky.
Posúdenie Súdnym dvorom
39
Na úvod treba na jednej strane uviesť, že sa odvolateľka pred Súdnym dvorom neodvoláva na dôvod založený na porušení článku 8 ods. 2 nariadenia č. 216/96, ani na dôvod týkajúci sa zaplatenia poplatku za podanie námietky.
40
Na druhej strane treba konštatovať, že sporné rozhodnutie bolo prijaté v nadväznosti na návrh na zrušenie rozhodnutia z 22. januára 2009, a nie na oznámenie z 20. mája 2008.
41
Rozhodnutie z 22. januára 2009 je tým rozhodnutím, ktorým námietkové oddelenie ÚHVT konštatovalo, že sa námietka nepovažuje za podanú z dôvodu nezaplatenia poplatku za podanie námietky v lehote stanovenej na tento účel.
O prvej časti odvolacieho dôvodu
42
Odvolací senát návrh na zrušenie rozhodnutia z 22. januára 2009 vyhlásil za prípustný, ale nedôvodný z dôvodu, že námietkové oddelenie malo právomoc, ak nie povinnosť, v každej fáze konania poukázať na nezrovnalosť, ku ktorej mohlo dôjsť v súvislosti so zaplatením poplatku za podanie námietky. Podľa odvolacieho senátu oznámenie informujúce o tom, že námietka sa považuje za prípustnú a spresňujúce, že sa začala kontradiktórna fáza námietkového konania, nepredstavuje rozhodnutie, ktoré by sa muselo zrušiť podľa článku 77a nariadenia č. 40/94, ani konečné rozhodnutie v zmysle článku 57 tohto nariadenia, ale iba prípravné oznámenie.
43
Odvolací senát a neskôr aj Všeobecný súd v bodoch 74 a 75 napadnutého rozsudku vyvodili záver, že rozhodnutie z 22. januára 2009 bolo prijaté podľa pravidiel stanovených pre konanie ex parte a že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu musí prebehnúť podľa takéhoto konania. Odvolací senát vychádzal z toho, že námietkové oddelenie celkom logicky nerozhodlo o trovách konania a rozhodlo, že o trovách vynaložených na účely odvolacieho konania sa rozhodne neskôr.
44
Odvolateľka pred Všeobecným súdom uviedla, že oznámenie z 20. mája 2008 bolo rozhodnutím, ktoré možno zrušiť iba za podmienok stanovených v článku 77a nariadenia č. 40/94.
45
Všeobecný súd odmietol oznámenie z 20. mája 2008 považovať za rozhodnutie najmä z toho dôvodu, že toto oznámenie nevyvoláva nijaké záväzné právne účinky. Všeobecný súd v bode 91 napadnutého rozsudku uviedol, že toto oznámenie neobsahuje žiadny údaj, ktorý by svedčil o tom, že ide o rozhodnutie o prípustnosti námietky, pričom v bode 92 tohto rozsudku konštatoval, že ÚHVT týmto oznámením odvolateľku informoval, že sa jej námietka považuje za prípustnú v rozsahu, v akom je založená na nezapísanej skoršej ochrannej známke. Všeobecný súd napokon v bode 95 uvedeného rozsudku spresnil, že skutočnosť, že ÚHVT v uvedenom oznámení vychádzal z toho, že námietku považuje za prípustnú, je vysvetlením dôvodu, pre ktorý ÚHVT informoval účastníkov konania o dátume začatia konania inter partes.
46
V bode 102 napadnutého rozsudku dospel Všeobecný súd k záveru, že oznámenie z 20. mája 2008 nepredstavuje rozhodnutie, ale iba opatrenie na zabezpečenie priebehu konania.
47
Toto odôvodnenie však nemožno prijať.
48
Po prvé z hlavy II vykonávacieho nariadenia totiž vyplýva, že námietkové konanie proti zápisu ochrannej známky sa skladá z dvoch rozličných fáz. Pravidlo 17 tohto nariadenia uvádza podmienky prípustnosti námietky a v odseku 5 tohto pravidla spresňuje, že rozhodnutie, ktoré konštatuje, že námietka sa nepovažuje za podanú alebo že ju treba vyhlásiť za neprípustnú, sa oznámi prihlasovateľovi. Z toho vyplýva, že fáza preskúmania prípustnosti môže viesť k prijatiu rozhodnutia, ktorým sa konanie ukončí, a ako také môže byť podľa článku 57 ods. 1 nariadenia č. 40/94 predmetom odvolania.
49
Pravidlo 18 vykonávacieho nariadenia okrem toho vo svojom odseku 1 spresňuje, že „ak sú podľa pravidla 17 námietky prípustné, [ÚHVT] pošle stranám oznámenie o tom, že námietkové konanie sa bude považovať za začaté po uplynutí dvoch mesiacov od prijatia tohto oznámenia“. Zo znenia tohto pravidla 18 vyplýva, že samotné námietkové konanie, a to fáza inter partes, sa začne po tom, ako ÚHVT overil, že námietka je prípustná a že tejto prípustnosti nebráni žiadny z dôvodov uvedených v pravidle 17.
50
Použitie pojmu „jugée recevable“ [posúdiť ako prípustné] vo francúzskej verzii vykonávacieho nariadenia nasvedčuje tomu, že normotvorca Únie chcel, aby ÚHVT už v tejto fáze konania preskúmal prípustnosť námietky a overil, či bol riadne zaplatený poplatok za podanie námietky.
51
Ďalšie jazykové verzie vykonávacieho nariadenia používajú slová „se considere admisible“ v španielskom jazyku, „gilt“ v nemeckom jazyku, „found admissible“ v anglickom jazyku a „considerata ammissibile“ v talianskom jazyku. Preskúmanie týchto rozličných jazykových verzií nasvedčuje tomu, že s výnimkou nemeckej verzie, v ktorej má pojem „gilt“ slabší význam ako pojmy použité v iných jazykových verziách, treba námietku považovať za prípustnú pred tým, ako môže byť začaté konanie inter partes.
52
Z článku 57 ods. 2 nariadenia č. 40/94 napokon vyplýva, že môže ísť o akty, ktoré sú rozhodnutiami napriek tomu, že boli prijaté v priebehu konania bez toho, aby ho ukončili.
53
Všeobecný súd teda v bodoch 91 a 95 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, že oznámenie z 20. mája 2008 zaslané v súlade s pravidlom 18 vykonávacieho nariadenia je iba listom, ktorým ÚHVT namietajúcu stranu informoval o začatí konania inter partes, pričom ju vyzval na doplnenie návrhu predložením dôkazov, a že oznámenie, podľa ktorého sa námietka považuje za prípustnú, nepredstavuje konečné stanovisko ÚHVT týkajúce sa jej prípustnosti.
54
Po druhé treba uviesť, že ÚHVT na pojednávaní napriek tomu, že priznal, že oznámenie z 20. mája 2008 bolo zaslané omylom, však uviedol, že v praxi tohto orgánu je skutočnosť, že sa uvádza, že sa námietka považuje za prípustnú, iba zvyklosťou a že sa konečné rozhodnutie týkajúce sa prípustnosti námietky môže prijať iba v rámci konania inter partes. Podľa ÚHVT je nevyhnutné chrániť práva na obranu.
55
Ochrany práv na obranu sa pritom nedotýka skutočnosť, že by sa uvedené oznámenie považovalo za „rozhodnutie“ o prípustnosti námietky.
56
Generálny advokát v bode 64 svojich návrhov jednak uviedol, že namietajúca strana nemá záujem odvolať sa proti aktu, ktorým ÚHVT posúdi jej námietku ako prípustnú.
57
Na druhej strane, ak sa ÚHVT dopustí chyby, pokiaľ ide o posúdenie prípustnosti námietky, keď nesprávne vyhlási, že táto námietka je prípustná a začne konanie inter partes, odporca v námietkovom konaní nie je zbavený možnosti uplatniť svoje práva.
58
Odporca v námietkovom konaní totiž po prvé môže pred ÚHVT uviesť, že došlo k pochybeniu, pokiaľ ide o prípustnosť námietky, a môže navrhnúť, aby ÚHVT na základe článku 77a nariadenia č. 40/94 vzal späť rozhodnutie, na ktorého základe považoval námietku za prípustnú.
59
Z judikatúry Súdneho dvora v tomto bode vyplýva, že v zásade je späťvzatie nezákonného aktu dovolené, a to aj keď zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery požadujú, aby k tomuto späťvzatiu došlo v primeranej lehote a aby sa prihliadalo na rozsah, v akom sa dotknutá osoba prípadne mohla na zákonnosť aktu spoľahnúť (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. mája 2006, Komisia/Spojené kráľovstvo, C-508/03, Zb. s. I-3969, bod 68 a citovanú judikatúru).
60
Pokiaľ ide o ÚHVT, normotvorca Únie upravil postup späťvzatia nezákonných aktov prijatých týmto orgánom. Článok 77a ods. 1 nariadenia č. 40/94 v tejto súvislosti spresňuje, že v prípade, ak ÚHVT vydal rozhodnutie obsahujúce zjavnú procesnú vadu, ktorá mu je pripísateľná, zabezpečí, aby sa toto rozhodnutie zrušilo.
61
Uvedený článok 77a vo svojom odseku 2 stanovuje, že zrušenie nesprávneho rozhodnutia možno vykonať ex offo alebo na návrh jedného z účastníkov konania, a že k tomuto zrušeniu musí dôjsť v šesťmesačnej lehote odo dňa prijatia tohto rozhodnutia po vypočutí najmä účastníkov konania. Zdá sa teda, že návrh na začatie konania o späťvzatí môže podať odporca v námietkovom konaní.
62
Napokon tento článok 77a vo svojom odseku 3 stanovuje, že sa toto konanie týkajúce sa zrušenia nedotýka práva účastníkov konania podať odvolanie podľa článku 57 tohto nariadenia.
63
Odporca v námietkovom konaní má po druhé možnosť podať návrh na zrušenie aktu, ktorý vyhlasuje námietku za prípustnú. Toto zrušenie možno navrhnúť v rámci odvolania proti rozhodnutiu vydanému po uskutočnení konania inter partes. Vzhľadom na to, že tento akt totiž konanie neukončuje, možno proti nemu podať odvolanie s konečným rozhodnutím o dôvodnosti námietky, a to v súlade s článkom 57 ods. 2 nariadenia č. 40/94.
64
Z preskúmania všetkých týchto ustanovení vyplýva, že ak ÚHVT považuje námietku za prípustnú, začne sa fáza konania inter partes. Počas šesťmesačnej lehoty možno rozhodnutie, na základe ktorého sa námietka považuje za prípustnú, pokiaľ obsahuje zjavnú procesnú vadu, vziať späť ex offo alebo na návrh jedného z účastníkov konania, čo má za následok ukončenie námietkového konania. Len čo táto lehota uplynie, musí pokračovať fáza konania inter partes a musí sa vydať rozhodnutie.
65
V poslednom uvedenom prípade môže odporca v námietkovom konaní podať odvolanie na odvolací senát a uviesť, že námietka nie je prípustná.
66
Súdny dvor totiž už rozhodol, že z článku 62 ods. 1 nariadenia č. 40/94 vyplýva, že po preskúmaní prípustnosti odvolania odvolací senát rozhodne o odvolaní a že pri takomto postupe môže „vykonávať… právomoci… oddelenia zodpovedného za rozhodnutie [oddelenia, ktoré vydalo napadnuté rozhodnutie – neoficiálny preklad]“, teda v prejednávanej veci môže sám rozhodnúť o námietkach, o ich zamietnutí alebo vyhlásení za dôvodné, potvrdzujúc alebo spochybňujúc tým napadnuté rozhodnutie (rozsudok z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C-29/05 P, Zb. s. I-2213, bod 56).
67
Táto právomoc odvolacieho senátu sa vzťahuje aj na preskúmanie prípustnosti námietky, aby odporca v námietkovom konaní prípadne mohol túto prípustnosť napadnúť v rámci odvolania, ktoré môže podať podľa článku 57 ods. 2 nariadenia č. 40/94.
68
Zdá sa tak, že ochranu práv odporcu v námietkovom konaní zabezpečuje mechanizmus späťvzatia stanovený v článku 77a nariadenia č. 40/94 a mechanizmus odvolania stanovený v článku 57 tohto nariadenia.
69
Zo všetkých týchto predchádzajúcich úvah vyplýva, že normotvorca Únie stanovil na jednej strane dve rozličné fázy námietkového konania a na druhej strane mechanizmy, ktoré odporcovi v námietkovom konaní umožňujú napadnúť rozhodnutie, ktorým ÚHVT nesprávne posúdil námietku ako prípustnú.
70
Z uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd tým, že v bodoch 95 a 102 napadnutého rozsudku rozhodol, že cieľom oznámenia z 20. mája 2008 bolo iba informovať odvolateľku o dátume začatia kontradiktórnej fázy námietkového konania, pričom ju vyzval doplniť námietku predložením skutočností, dôkazov a vyjadrení a že toto oznámenie nie je rozhodnutím, ale iba opatrením na zabezpečenie priebehu konania bez záväzných právnych účinkov, porušil ustanovenia pravidla 17 v spojení s pravidlom 18 vykonávacieho nariadenia, ako aj články 57 a 77a nariadenia č. 40/94.
71
Vyplýva z toho, že napadnutý rozsudok treba zrušiť bez toho, aby bolo potrebné odpovedať na ostatné časti jediného odvolacieho dôvodu uvádzaného na podporu odvolania.
O žalobe v prvostupňovom konaní
72
Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie ak Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu, môže sám rozhodnúť o veci samej, ak to stav konania dovoľuje.
73
V prejednávanej veci Súdny dvor konštatuje, že odvolací senát v bodoch 17 a 31 sporného rozhodnutia vychádzal z toho, že odvolanie je nedôvodné, keďže námietkové oddelenie správne vyhlásilo, že sa námietka nepovažuje za podanú.
74
Súdny dvor tiež konštatuje, že odvolací senát sa v bode 19 sporného rozhodnutia domnieval, že oznámenie z 20. mája 2008 informujúce o tom, že námietka bola posúdená ako prípustná, nepredstavuje rozhodnutie, ktoré možno zrušiť v súlade s konaním stanoveným v článku 77a nariadenia č. 40/94, ale iba prípravné oznámenie, ktoré je pre ÚHVT nezáväzné.
75
Ako pritom bolo uvedené v bodoch 53, 64 a 68 tohto rozsudku, akt, ktorým ÚHVT informuje namietajúcu stranu o tom, že jej námietka bola posúdená ako prípustná, nie je iba oznámením vydaným týmto úradom, ale predstavuje rozhodnutie o prípustnosti námietky, ktoré možno zrušiť iba za podmienok stanovených v článku 77a nariadenia č. 40/94 alebo v rámci odvolania podaného podľa článku 57 tohto nariadenia.
76
Vyplýva z toho, že pokiaľ odvolací senát konštatoval, že uvedený akt nebol zrušený v šesťmesačnej lehote, nesprávne vychádzal z toho, že námietkové oddelenie malo po uplynutí tejto lehoty právo preskúmať otázku, či sa námietka považuje za nepodanú z dôvodu oneskoreného zaplatenia poplatku za podanie námietky.
77
Vyplýva z toho, že sporné rozhodnutie treba zrušiť.
O trovách
78
Podľa článku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. Článok 69 ods. 2 toho istého rokovacieho poriadku uplatniteľný na konanie o odvolaní na základe jeho článku 118 stanovuje, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
79
Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci bolo odvolanie dôvodné a odvolateľka navrhla zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania vynaložených v prvostupňovom konaní, ako aj v rámci odvolacieho konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil:
1.
Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 12. mája 2011, Jager & Polacek/ÚHVT (REDTUBE) (T-488/09), sa zrušuje.
2.
Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 29. septembra 2009 (vec R 442/2009-4), týkajúce sa námietkového konania medzi spoločnosťami Jager & Polacek GmbH a RT Mediasolutions s. r. o., sa zrušuje.
3.
Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) je povinný nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: nemčina.
Full & Egal Universal Law Academy