2.4.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 103/17
Odvolanie podané 4. februára 2011: Fernando Marcelino Victoria Sánchez proti uzneseniu Všeobecného súdu (štvrtá komora) zo 17. novembra 2010 vo veci T-61/10
(Vec C-52/11 P)
2011/C 103/31
Jazyk konania: španielčina
Účastníci konania
Odvolateľ: Fernando Marcelino Victoria Sánchez (v zastúpení: P. Suarez Plácido, advokát)
Ďalší účastníci konania: Európsky parlament a Európska komisia
Návrhy odvolateľa
—
zrušiť uznesenie zo 17. novembra 2010 vydané štvrtým senátom Všeobecného súdu a vyhlásiť, že žaloba na nečinnosť, ktorú podal pán Victoria Sánchez je prípustná, že nie je zjavne neodôvodnená, a zrušiť tiež uloženie náhrady nákladov konania,
—
v súlade s vyššie uvedeným rozhodnúť o žalobe… vo veci samej, alternatívne vrátiť vec, po uznaní jej prípustnosti a odôvodnenosti, na rozhodnutie Všeobecnému súdu, a uložiť žalovaným inštitúciám náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľ uvádza tieto odvolacie dôvody:
1.
Porušenie článku 44 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, keďže návrh na začatie konania obsahuje predmet sporu a stručný popis žalobných dôvodov, a napokon žalobné návrhy sledované podaním žaloby sa celkom jasne odrážajú v petite žaloby, ktorý znie: „určiť, že tým, že Európsky parlament a Európska komisia neodpovedali na žiadosť podanú listom zo 6. októbra 2009, porušili právo Spoločenstva, a uložiť týmto orgánom povinnosť odstrániť toto porušenie“.
2.
Porušenie článku 20 ods. 2 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (predtým článok 17 ES), článku 24 ZFEÚ (predtým článok 21 ES), článku 227 ZFEÚ (predtým článok 194 ES) v spojení s článkom 58 Štatútu Súdneho dvora. K porušeniu všetkých uvedených ustanovení došlo v súvislosti so žiadosťou, ktorú pán Victoria Sánchez zaslal Európskemu parlamentu v roku 2008 a v ktorej snemovňu upozorňoval na nebezpečenstvo, ktorému sú vystavení španielski občania, ktorí sa odvážia poukázať na politickú korupciu a podvody s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu v tomto členskom štáte. K žiadosti adresovanej Parlamentu bola pripojená zmluva podpísaná príslušnými osobnosťami jeho krajiny (vrátane jedného advokáta, podľa ktorého je nazvaná významná advokátska kancelária pôsobiaca v Španielsku a v Portugalsku), v ktorej je popísané, ako všetci rozkrádajú štátnu pokladnicu a podvádzajú občanov prostredníctvom fiktívnych a netransparentných štátnych spoločností. Žiadosť bola odložená ad acta a žiadny zo španielskych europoslancov neodpovedal na následné žiadosti žalobcu o pomoc podané prostredníctvom desiatich e-mailov, v ktorých svojich zástupcov žiadal o spoluprácu pri zabezpečení svojej integrity pred vyhrážkami, ktorým čelil.
3.
Porušenie základných práv stanovených v článku 6 ZEÚ a v článkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie zo strany žalovaných inštitúcií. Žalobca sa domnieva, že nečinnosť Európskej komisie po zaslaní listu zo 6. októbra 2009 predstavuje závažné porušenie článku 6 ZEÚ, keďže uvedená inštitúcia musí presadzovať demokratický priestor pre vzájomné spolunažívanie všetkých Európanov, rešpektovať rovnaký prístup občanov k inštitúciám Únie a zabezpečovať účinnú súdnu ochranu, keďže finančné podvody nie sú skutkovou okolnosťou, ktorou sa má zaoberať Európsky súd pre ľudské práva, ktorý považuje daňového poplatníka za nepriameho poškodeného. Žalobca tiež upozorňuje na právnu neistotu v práve Spoločenstva, ktorú navodzuje rad španielskych súdnych rozhodnutí, ktoré ignorujú upozornenia právnych zástupcov žalobcu, že treba dodržiavať európsku právnu úpravu, konkrétne rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-570/07 a C-571/07 (1), týkajúci sa slobody usadiť sa pre lekárne v Španielsku.
4.
Porušenie článkov 265 ZFEÚ a 266 ZFEÚ keďže žaloba, na základe ktorej sa začalo konanie pred Všeobecným súdom, smeruje k určeniu, že neposkytnutie odpovede zo strany Parlamentu a Komisie na žiadosť podanú listom zo 6. októbra 2009 je porušením práva Spoločenstva, a uloženiu povinnosti týmto inštitúciám, aby odstránili uvedený protiprávny stav, k čomu má dôjsť ex lege uplatnením ustanovenia článku 266 ZFEÚ, podľa ktorého inštitúcia, ktorej akt bol vyhlásený za neplatný alebo ktorej nečinnosť bola vyhlásená za odporujúcu zmluvám, je povinná urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, v tomto prípade napraviť svoju nečinnosť vyhotovením odpovede na žiadosť vyjadrenú v liste zo 6. októbra 2009.
(1) Rozsudok z 1. júna 2010, zatiaľ neuverejnený v Zbierke.
Full & Egal Universal Law Academy