30.4.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 130/11
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) 18. februára 2011 — Spolková republika Nemecko/Y
(Vec C-71/11)
2011/C 130/21
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Bundesverwaltungsgericht
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Y
Žalovaná: Spolková republika Nemecko
Vedľajší účastníci konania: Vertreter des Bundesinteresses beim Bundesverwaltungsgericht (zástupca spolkových záujmov pri Spolkovom správnom súde), Bundesbeauftragte für Asylangelegenheiten beim Bundesamt für Migration und Flüchtlinge (spolkový splnomocnenec pre azylové záležitosti pri Spolkovom úrade pre migráciu a utečencov)
Prejudiciálne otázky
1.
Má sa článok 9 ods. 1 písm. a) smernice 2004/83/ES (1) vykladať v tom zmysle, že nie každý zásah do slobody náboženského vyznania, ktorý je v rozpore s článkom 9 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“), predstavuje čin prenasledovania v zmysle uvedeného článku smernice, ale že o závažné porušenie slobody náboženského vyznania ako jedného zo základných ľudských práv ide iba vtedy, ak je zasiahnutá podstata tejto slobody?
2.
V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:
a)
Je podstata slobody náboženského vyznania obmedzená na vyznávanie viery a jej prejavy v domácnosti a susedstve, alebo môže čin prenasledovania v zmysle článku 9 ods. 1 písm. a) smernice 2004/83/ES spočívať aj v tom, že praktizovanie viery na verejnosti predstavuje v krajine pôvodu hrozbu pre zdravie, život alebo osobnú slobodu, a preto sa ho žiadateľ vzdá?
b)
Ak súčasťou podstaty slobody náboženského vyznania môžu byť aj určité náboženské prejavy na verejnosti:
Postačuje v tomto prípade na to, aby išlo o závažné porušenie náboženskej slobody, ak žiadateľ z vlastného pohľadu považuje uvedené náboženské prejavy za nevyhnutné na zachovanie svojej náboženskej identity,
alebo je okrem toho potrebné, aby náboženské spoločenstvo, do ktorého žiadateľ patrí, pokladalo tieto náboženské prejavy za hlavnú súčasť svojej vierouky,
alebo môžu z iných okolností, napríklad zo všeobecných pomerov v krajine pôvodu, vyplynúť ďalšie obmedzenia?
3.
V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:
Ide o oprávnenú obavu pred prenasledovaním v zmysle článku 2 písm. c) smernice 2004/83/ES, ak je isté, že žiadateľ bude po návrate do krajiny pôvodu vykonávať určité náboženské prejavy, ktoré nie sú súčasťou podstaty vierouky, a tieto prejavy môžu viesť k ohrozeniu zdravia, života alebo osobnej slobody, alebo sa bude od žiadateľa očakávať, že sa v budúcnosti takýchto prejavov vzdá?
(1) Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 304, s. 2; Mim. vyd. 19/007, s. 96).
Full & Egal Universal Law Academy