9.7.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 204/15
Odvolanie podané 28. apríla 2011: Talianska republika proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 3. februára 2011 vo veci T-3/09, Talianska republika/Európska komisia
(Vec C-200/11 P)
2011/C 204/29
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolateľka: Talianska republika (v zastúpení: P. Gentili, avvocato dello Stato)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
Zrušiť rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-3/09 a rozhodnutím vo výroku zrušiť rozhodnutie Komisie z 21. októbra 2008 o štátnej pomoci C 20/08 (ex N 62/08), ktorú Taliansko plánuje poskytnúť prostredníctvom úpravy schémy N 59/04 týkajúcej sa dočasných ochranných opatrení v sektore stavby lodí, zapísané pod číslom K(2008) 6015 v konečnom znení.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Talianska republika podala odvolanie na Všeobecný súd proti rozsudku vyhlásenému 3. februára 2011 vo veci T-3/09, v ktorom Všeobecný súd Európskej únie zamietol návrh Talianska na zrušenie rozhodnutia Komisie z 21. októbra 2008 o štátnej pomoci C 20/08 (ex N 62/08), ktorú Taliansko plánuje poskytnúť prostredníctvom úpravy schémy N 59/04 týkajúcej sa dočasných ochranných opatrení v sektore stavby lodí, s číslom K(2008) 6015 v konečnom znení, oznámeného Talianskej republike 22. októbra 2008 oznámením z 22. októbra 2008 č. SG-Greffe (2008) D/206436.
Na podporu svojho odvolania Talianska republika uviedla tieto dôvody:
Prvý odvolací dôvod: nesprávny skutkový stav a porušenie článku 87 ods. 1 ES a článku 88 ods. 3 ES, článku 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 659/1999 (1) a článku 4 nariadenia (ES) č. 794/2004 (2).
Taliansko svojím rozpočtovým zákonom na rok 2008 plánovalo iba získať dodatočné zdroje na pomoc lodiarstvu stanovenú v rozpočtovom zákone na rok 2004 a vo vyhláške ministerstva z 2. februára 2004, ktorá už bola Komisiou odsúhlasená na základe nariadenia (ES) č. 1177/2002 (3) („nariadenie o DOO“), bez zmeny podmienok, na základe ktorých bola pomoc poskytnutá, alebo podnikov a zmlúv, ktoré z nej mohli mať prospech. Financovanie bolo totiž vyčerpané z dôvodu väčšieho množstva podaných žiadostí, ako sa očakávalo. Z dôvodu svojej dôvernej štruktúry nie je možné určiť vopred celkový objem takejto pomoci, preto, ak boli poskytnuté dodatočné zdroje pre takúto pomoc, nemôže to spôsobiť podstatnú zmenu pomoci, ktorá už bola odsúhlasená, čiže novú pomoc. Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho posúdenia, keď tieto skutočnosti nezohľadnil.
Druhý odvolací dôvod: porušenie článkov 2, 3, 4 a 5 nariadenia (ES) č. 1177/2002.
Komisia zastávala názor, že rozpočtový zákon na rok 2008 predstavoval novú pomoc, pretože schéma stanovená v nariadení o DOO uplynula 31. marca 2005 a po tomto dni už nebola uplatniteľná. To nie je správne, pretože tento deň sa vzťahoval na posledný deň lehoty na podpis zmlúv na stavbu lodí, ktoré možno podporiť; toto nariadenie však stanovuje, že pomoc možno poskytnúť podnikom, ktoré dodali predmetné lode do troch rokov odo dňa podpisu konečnej zmluvy (ktorú možno predĺžiť na maximálne tri roky). Nariadenie preto možno uplatniť na takéto zmluvy najmenej do 31. marca 2008. Rozpočtový zákon na rok 2008, ktorý bol schválený 24. decembra 2007, je tak opatrením, ktoré napĺňa nariadenie, a môže umožniť poskytnutie pomoci pre všetky zmluvy podpísané pred 31. marcom 2005. Právnym základom pre rozpočtový zákon na rok 2008 je tak nariadenie o DOO, ktoré mala Komisia uplatniť na jeho schválenie. Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že po 31. marci 2005 Komisia stratila právomoc hodnotiť opatrenia týkajúce sa stavby lodí na základe nariadenia o DOO, aj keď sa tieto opatrenia týkali zmlúv pred 31. marcom 2005.
Tretí odvolací dôvod: porušenie článku 87 ods. 2 a 3 ES a článku 88 ods. 3 ES a porušenie procesných pravidiel z dôvodu nedostatočného odôvodnenia (článok 253 ES).
Komisia zastávala názor, že v zmluve ani v inom predpise nie je ustanovenie, na základe ktorého možno považovať pomoc stanovenú v rozpočtovom zákone na rok 2008 za zlučiteľnú so spoločným trhom. To je nesprávne, pretože išlo o ochranu priemyslu stavby lodí Spoločenstva pred dumpingom z Kórei, takže článok 87 ods. 3 písm. b) (dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu) alebo článok 87 ods. 3 písm. c) (pomoc na rozvoj určitých hospodárskych oblastí) a v každom prípade zásada proporcionality, sa mohli uplatniť: poskytnúť finančnú pomoc iba na základe niektorých zmlúv, ale nie všetkých, pretože boli vyčerpané relevantné zdroje, by nebol proporcionálny prostriedok ochrany verejných financií, pretože by to spôsobilo skreslenie hospodárskej súťaže medzi dotknutými podnikmi. Komisia nezohľadnila žiadny z týchto možných dôvodov na výnimku zo zákazu štátnej pomoci. Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že Taliansko nepredložilo žiadny dôvod na výnimku zo zákazu štátnej pomoci, najmä na základe rozdielneho zaobchádzania a skreslenia hospodárskej súťaže, ktoré by nastalo, ak by bola pomoc odmietnutá niektorým podnikom a poskytnutá iným podnikom v rovnakej situácii. Z tohto dôvodu Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že rozhodnutie Komisie bolo dostatočne odôvodnené.
Štvrtý odvolací dôvod: porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania (zákazu diskriminácie).
Potom, ako Komisia schválila schému stanovenú v vyhláške ministerstva z 2. februára 2004, však existovala legitímna dôvera, že právna úprava, ktorá mala iba poskytnúť dodatočné zdroje na financovanie schémy, bude rovnako schválená. Zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie tiež požaduje takýto prístup, pretože v prípade vyčerpania zdrojov by dostali pomoc iba niektoré podniky, a nie všetky podniky v rovnakej situácii. Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že Taliansko a dotknuté osoby vedeli, že rozhodnutie o schválení z roku 2004 stanovovalo maximálnu sumu pomoci, ktorú možno poskytnúť, na 10 miliónov eur. Naopak, existovala legitímna dôvera, že všetci, ktorí majú nárok na pomoc, ju budú môcť získať.
(1) Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339.
(2) Ú. v. EÚ L 140, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3.
(3) Ú. v. ES L 172, s. 1; Mim. vyd. 13/029, s. 485.
Full & Egal Universal Law Academy