23.7.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 219/10
Žaloba podaná 20. mája 2011 — Európska komisia/Helénska republika
(Vec C-244/11)
2011/C 219/13
Jazyk konania: gréčtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. Ζαvvόs a E. Montaguti)
Žalovaná: Helénska republika
Návrhy žalobkyne
Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:
—
vyhlásil, že Grécka republika si tým, že prijala požiadavky týkajúce sa povolení stanovené v článku 11 ods. 1 v spojení s článkom 11 ods. 2 a požiadavky týkajúce sa povolení stanovené v článku 11 ods. 3 gréckeho zákona č. 3631/2008, porušila povinnosti, ktoré pre ňu vyplývajú z článku 63 ZFEÚ o voľnom pohybe kapitálu a z článku 49 ZFEÚ o slobode usadiť sa,
—
zaviazal Helénsku republiku na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Podľa Komisie okolnosť, že nadobudnutie hlasovacích práv rovnajúcich sa 20 % a viac základného imania podnikov strategického národného významu závisí od predbežného povolenia Diypourgiki Epitropi Apokratikopoiiseon (medzirezortný výbor pre privatizáciu), ako stanovuje článok 11 ods. 1 v spojení s článkom 11 ods. 2 zákona 3631/2008, obmedzuje voľný pohyb kapitálu (článok 63 ZFEÚ) a slobodu usadiť sa (článok 49 ZFEÚ). Tieto opatrenia, aj keď nie sú diskriminačné, ako tvrdí grécka vláda, môžu odradiť hospodárske subjekty od investovania svojho kapitálu do podnikov strategického národného významu a teda tiež od toho, aby sa v Grécku usadili.
Komisia sa okrem toho domnieva, že článok 11 ods. 3 zákona č. 3631/2008, ktorý stanovuje mechanizmus následnej kontroly zo strany ministerstva hospodárstva a financií, pokiaľ ide o určité otázky, ktoré majú pre podnik rozhodujúcu dôležitosť, obmedzuje voľný pohyb kapitálu (článok 63 ZFEÚ) a slobodu usadiť sa (článok 49 ZFEÚ), keďže štátu umožňuje, aby na základe následných administratívnych dôvodov, ktoré neboli vopred známe, zbavil príslušné rozhodnutia podnikov platnosti. V dôsledku toho je obmedzená diskrečná právomoc akcionárov vykonávať svoje rozhodnutia a kladú sa tak prekážky pre ich efektívnu účasť na konaní a kontrole podniku strategického národného významu, a teda tiež pre ich usadenie sa v Grécku.
Grécka vláda tvrdí, že sporný zákon zavádza obmedzenia len pre privatizáciu šiestich podnikov strategického národného významu, ktoré podliehajú kontrole štátu. Komisia na druhej strane zastáva názor, že dosah tohto zákona zostáva v zásade neistý, keďže ani podniky, ani odvetvia spadajúce do oblasti pôsobnosti tohto nového predpisu nie sú v tomto zákone spresnené, takže zákon zostáva vágny nielen pokiaľ ide o jeho súčasný, ale tiež o jeho budúci dosah, a v dôsledku toho nezabezpečuje dostatočnú právnu istotu.
Grécka vláda tvrdí, že jediným cieľom zákona je ochrana verejného záujmu a zabezpečenie plynulého poskytovania verejných služieb bez prekážok a funkčnosť sieti. Komisia však tvrdí, že účelom zákona je zabezpečiť možnosť štátu zvoliť si strategického investora pre podniky strategického národného významu, zlepšiť ich konkurencieschopnosť a zabezpečiť, že k privatizácii podnikov strategického národného významu pre národné hospodárstvo dôjde za transparentných podmienok. Komisia uvádza, že aj keď dotknuté ustanovenia možno odôvodniť dôvodmi verejného záujmu, na rozdiel od judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej povoľovacie režimy „musia byť založené na objektívnych, nediskriminačných kritériách, ktoré sú vopred známe subjektom, ktorých sa to týka, a všetky osoby dotknuté reštriktívnym opatrením musia mať dostupný právny opravný prostriedok (1)“, sú kritéria stanové pre udelenie povolení nevhodné na dosiahnutie cieľa sledovaného zákonom. Kritériá pre privatizáciu (udelenie predchádzajúceho povolenia, ale tiež následná kontrola s možnosťou zrušiť rozhodnutie podniku) stanovené dotknutými ustanoveniami nie sú jasné, objektívne, presne upravené zákonom, ani nemajú vzťah k cieľu sledovanému zákonom, pričom orgánom poskytujú širokú mieru voľnej úvahy s výsledkom následného uloženia dodatočných obmedzení pre privatizáciu podnikov strategického národného významu, pravdepodobného selektívneho prístupu investorov k privatizovaným podnikom a trhovým odvetviam a nemožnosti súdnych orgánov rozhodovať o spôsobe, akým správne orgány uplatnili právomoci, ktoré im zveril zákon.
Komisia tvrdí, že Grécka republika neposkytla objasnenia a skutočnosti, ktoré by dostatočne odôvodnili zavedenie vyššie uvedených obmedzení a z toho dôvodu článok 11 ods. 1 v spojení s článkom 11 ods. 2 a 3 zákona č. 3631/2008, ktoré stanovujú režim predchádzajúceho povoľovania a režim následnej kontroly, porušujú články 63 ZFEÚ a 49 ZFEÚ.
(1) Pozri rozsudky z 20. februára Analir a i., C-205/99, bod 38; z 31. januára 2008, Centro Europa 7 Sri, C-380/05, bod 116; zo 4. júna 2002, Komisia/Portugalsko, C-367/98, bod 50; zo 4. júna 2002 Komisia/Francúzsko, C-483/99, bod 46; z 13. mája 2003, Komisia/Španielsko, C-463/00, bod 69.
Full & Egal Universal Law Academy