10.9.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 269/27
Odvolanie podané 20. júna 2011: Smart Technologies ULC proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) z 13. apríla 2011 vo veci T-523/09, Smart Technologies ULC/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)
(Vec C-311/11 P)
2011/C 269/50
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: Smart Technologies ULC (v zastúpení: M. Edenborough, QC, T. Elias, Barrister, R. Harrison, Solicitor)
Ďalší účastník konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok z 13. apríla 2011 vo veci T-523/09, Smart Technologies/ÚHVT (WIR MACHEN DAS BESONDERE EINFACH),
—
zmenil rozhodnutie odvolacieho senátu ÚHVT z 29. septembra 2009 rozhodnutím, že prihlasovaná ochranná známka má dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť na to, aby voči jej prihláseniu nemohla byť vznesená námietka podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009,
—
subsidiárne zrušil rozhodnutie druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 29. septembra 2009,
—
zaviazal odporcu na náhradu trov konania, ktoré vynaložila odvolateľka v rámci odvolacieho konania a konania na Všeobecnom súde a pred odvolacím senátom.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania proti rozsudku Všeobecného súdu odvolateľka uvádza tieto odvolacie dôvody:
—
Všeobecný súd samostatne neposúdil rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky odvolateľky, ale posúdil ju len vzhľadom na to, či išlo alebo nešlo o „obyčajný“ reklamný slogan. Odvolateľka tvrdí, že taký postup je z právneho hľadiska nesprávny, pričom správne by sa malo postupovať tak, že sa posúdi rozlišovacia spôsobilosť vzhľadom na relevantný tovar a služby a príslušnú skupinu verejnosti. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, záver o neexistencii rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky na základe toho, že táto ochranná známka predstavuje obyčajný slogan, vychádza z nesprávneho posúdenia.
—
Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že je ťažšie preukázať rozlišovaciu spôsobilosť v súvislosti s reklamným sloganom než v súvislosti s inou formou slovnej ochrannej známky.
—
Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď tvrdil, že má právomoc posúdiť skutočnosť, ktorej preukázanie si vyžaduje predloženie dôkazov, ako všeobecne známu skutočnosť, t. j. skutočnosť, že spotrebitelia neprisudzujú reklame vlastnosti ochrannej známky.
—
Odvolateľka napokon uvádza, že na účely neúčinnosti zamietnutia zápisu podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 (1) o ochrannej známke Spoločenstva ochranná známka vyžaduje iba minimálny stupeň rozlišovacej spôsobilosti.
(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).
Full & Egal Universal Law Academy