24.9.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 282/12
Odvolanie podané 14. júla 2011: Power-One Italy SpA proti uzneseniu Všeobecného súdu (šiesta komora) z 24. mája 2011 vo veci T-489/08, Power-One Italy SpA/Európska komisia
(Vec C-372/11 P)
2011/C 282/23
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolateľka: Power-One Italy SpA (v zastúpení: A. Giussani a R. Giuffrida, advokáti)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
—
zrušiť uznesenie Všeobecného súdu (Šiesta komora) z 24. mája 2011 vo veci T-489/09 a v dôsledku toho:
—
rozhodnúť, že Európska komisia porušila článok 10 ods. 2 nariadenia 1655/2000 (1), článok 14 AUP (2) a všeobecnú právnu zásadu ochrany legitímnej dôvery,
—
rozhodnúť v rozsahu, v ktorom to umožňuje stav konania, že existuje príčinná súvislosť medzi konaním Komisie a škodou, ktorá vznikla a naďalej vzniká Power-One a v dôsledku toho nariadiť Európskej Únii, aby na základe článku 268 ZFEÚ (pôvodne článku 235 ES) nahradila Power-One všetku utrpenú škodu v rozsahu 2 876 188,99 EUR alebo náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti s projektom PNEUMA, ako sú preukázané v dokumentoch pripojených k odvolaniu, ktorými Komisia už v každom prípade disponuje a o ktoré sa už v konaní opieralo,
—
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania Power-One Italy tvrdí, po prvé, že bola porušená základná právna zásada ochrany legitímnej dôvery a že odôvodnenie bolo nedostatočné a protirečivé a odvoláva na údajné zneužitie postupu.
Všeobecný súd v bode 47 napadnutého uznesenia rozhodol, že odvolateľka mohla mať väčšiu výhodu zo zrušenia rozhodnutia Komisie v časti týkajúcej sa nahrádzaných súm zodpovedajúcich vymáhaniu celej finančnej pomoci poskytnutej na dotknutý projekt a že „zaplatenie týchto súm ako náhrady by sa mohlo považovať za blízko súvisiace so zrušením dotknutého rozhodnutia“, čím uviedol svoje odôvodnenie týkajúce sa tvrdení o zneužití postupu. Všeobecný súd preto svojvoľne oddelil návrh odvolateľky od vecnej jednoty aktov tvoriacich konanie, ktoré spôsobilo škodu a škodovú udalosť, ktorú predstavujú všetky vzniknuté náklady. Preto nedošlo k poskytnutiu primeraného odôvodnenia prijatia námietky predloženej Komisiou.
Druhý odvolací dôvod sa zakladá na porušení všeobecnej právnej zásady ochrany legitímnej dôvery, na nesprávnom uplatnení predpisov, ktorými sa riadi dôkazné bremeno a získavanie dôkazov a na nedostatočnom a protichodnom odôvodnení, pokiaľ ide o návrh týkajúci sa zvyškovej škody.
Bod 55 uznesenia Všeobecného súdu stanovuje, že „žaloba neuvádza povahu ani rozsah zvyškovej škody, o ktorej žalobkyňa tvrdí, že ju utrpela“ a že žaloba neuvádza žiadne dôvody, na základe ktorých žalobkyňa tvrdí, že zvyšková škoda je pripísateľná zrušeniu financovania dotknutého projektu Komisiou. V tomto ohľade treba uviesť, že škoda, ktorá vznikla spoločnosti odvolateľky, sa musí považovať za zjavnú, keďže dotknuté financovanie bolo určené na presnú úlohu, ktorá je identifikovateľná v realizovanom projekte, a jeho zrušenie môže viesť len k vzniku nákladov, ktoré by bez prispenia spoločnosti odvolateľky neboli predmetom dotknutej argumentácie už uvedenej v pripomienkach týkajúcich sa námietky neprípustnosti predloženej Komisiou (účtovná závierka spoločnosti odvolateľky tvorila navyše prílohu týchto pripomienok), ktoré neboli zohľadnené Všeobecným súdom, ktorý sa obmedzil na spochybnenie údajných nedostatkov žaloby týkajúcich sa utrpenej škody.
Nakoniec sa odvolateľka odvoláva na porušenie všeobecnej právnej zásady legitímnej dôvery, na nesprávne uplatnenie predpisov, ktorými sa riadi dôkazné bremeno a získavanie dôkazov a na nesprávne posúdenie skutkových okolností, ktoré by malo rozhodujúci vplyv na riešenie sporu, a to odkazom na príčinnú súvislosť.
V bode 57 napadnutého uznesenia, v súvislosti s tvrdeniami týkajúcimi sa príčinnej súvislosti, Všeobecný súd uviedol, že spoločnosť žalobkyne„neposkytla žiaden údaj o účinku predmetného konania Komisie na skutočnosť, že žalobca znáša náklady dotknutého projektu presahujúce maximálnu sumu pridelenú Komisiou“. Podľa odvolateľky je jasné, že v tejto veci sa Všeobecný súd dopustil zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností vyplývajúcich zo spisu týkajúceho sa tohto konania. V podstate Všeobecný súd skreslil predložené dôkazy tým, že odmietol uznať existenciu jasnej príčinnej súvislosti medzi konaním Komisie a škodou, ktorá vznikla odvolateľke. Týmto spôsobom Všeobecný súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia nezohľadnil okolnosti už uvedené v žalobe na prvom stupni alebo v následne predložených pripomienkach. Z tvrdení odvolateľky najmä jasne vyplýva, že údajné pochybenie na strane Komisie je vedľajšej a nie zásadnej povahy a spočíva v oneskorení s doplnením dokumentácie súvisiacej s projektom, ktorý bol v plnom rozsahu uskutočnený.
(1) Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 1655/2000 zo 17. júla 2000 o finančnom nástroji pre životné prostredie (LIFE) (Ú. v. ES L 192, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 121).
(2) Administratívneho usmernenia projektov tvoriace prílohu Grant Agreement.
Full & Egal Universal Law Academy