EUR-Lex -  62011CN0480 - SK

7.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 6/4

Odvolanie podané 21. septembra 2011: Akissi Danièle Boni-Claverie proti uzneseniu Všeobecného súdu (piata komora) z 13. júla 2011 vo veci T-350/11, Boni-Claverie/Rada

(Vec C-480/11 P)

2012/C 6/05

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Akissi Danièle Boni-Claverie (v zastúpení: L. Bourthoumieux, J. Vergès, R. Dumas a M. Ceccaldi, avocats)

Ďalší účastník konania: Rada Európskej únie

Návrhy odvolateľky

—

rozhodnúť, že odvolanie, ktoré podala Akissi Danièle Boni-Claverie, je prípustné,

—

zrušiť uznesenie T-350/11 z 13. júla 2011, ktorým bola konštatovaná neprípustnosť žaloby,

—

vrátiť vec Všeobecnému súdu, aby sa mohla odvolateľka domáhať svojich práv,

—

zaviazať Radu Európskej únie na náhradu trov konania na základe článkov 69 a 73 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania uvádza odvolateľka nasledujúce odvolacie dôvody:

—

Vyššia moc z dôvodu vojny, ktorá prerušuje premlčanie. Udalosti, ktorým odvolateľka čelila v Pobreží Slonoviny od novembra 2010, podľa nej predstavujú prípad vyššej moci v zmysle článku 45 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, vzhľadom na vojnový stav, ktorého dôsledkom je podľa nej prerušenie plynutia premlčacej lehoty aktov, ktoré voči nej prijala Rada.

—

Tento prípad vyššej moci z dôvodu vojny je podľa nej prekážkou pre možnosť odvolateľky môcť slobodne uplatniť jej právo na opravný prostriedok proti aktom, ktoré zjavne porušujú základné práva.

—

Základné práva a slobody majú podľa nej prednosť pred zásadou právnej istoty. Všeobecný súd tým, že sa pri vyhlásení neprípustnosti návrhu odvolateľky dovolával zásady právnej istoty, porušil základné právo na prístup k súdom a práva na obranu. Odvolateľka bola tiež zbavená svojho práva byť vypočutá príslušným súdom.

—

Nepoužiteľnosť dištančnej lehoty a lehoty na podanie opravného prostriedku v prípade vojny. Dištančná lehota a lehota na podanie opravného prostriedku by sa nemali uplatňovať voči osobám s bydliskom v štáte, v ktorom je otvorená vojna. Takéto lehoty by sa mali uplatňovať iba v čase mieru a iba na európskom kontinente. Odvolateľka sa však nachádzala na inom kontinente v dôsledku tejto skutočnosti je podľa nej prísne uplatňovanie článku 102 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu v prejednávanej veci nepochybne porušením článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

—

Prednosť článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Článok 102 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu podľa nej spôsobuje neplatnosť akejkoľvek povinnosti oznámenia, ako ju určuje Zmluva o fungovaní Európskej únie, ktorá stanovuje, že lehota na podanie opravného prostriedku začína plynúť od oznámenia alebo uverejnenia aktu alebo odvtedy, keď sa o akte dozvedela dotknutá osoba. Článok 102 rokovacieho poriadku totiž nezohľadňuje povinnosť odôvodnenia a neberie ohľad na deň, keď sa odvolateľka skutočne dozvedela o akte, čím obmedzuje znenie a ducha článku 263 ZFEÚ. Článok 102 tým spochybňuje práva priznané a chránené zmluvou, ktorá má vyššiu právnu silu a ktorá zaväzuje inštitúcie tvoriace Európsku úniu. Preto vzhľadom na to, že napadnuté akty neboli odvolateľke oznámené, a to v rozpore s článkom 263 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, mohla podľa nej lehota na podanie opravného prostriedku začať plynúť až od okamihu, keď sa dozvedela o aktoch, ktoré boli voči nej prijaté.

—

Závažné porušenie základných práv a slobôd. Zásada právnej istoty, ako ju uplatňuje Všeobecný súd, podľa nej závažným spôsobom spochybňuje právnu istotu ako celok, keďže voči osobám podliehajúcim právomoci súdu s bydliskom mimo Európskej únie v štáte, ktorý sa nachádza vo vojne, sa uplatňujú sankcie, proti ktorým nemôžu účinne uplatniť svoje práva na opravný prostriedok, lebo sa nedozvedeli o sankcii.

—

Subsidiárne sa odvolateľka domáha zrušenia aktov, ktoré voči nej prijala Rada, z dôvodu závažnosti porušenia základných práv a slobôd. Vzhľadom na to, že napadnuté akty podľa nej porušujú základné slobody chránené rôznymi medzinárodnými zmluvami, Súdnemu dvoru prislúcha zrušiť tieto akty, keďže ich nezákonnosť je podľa nej v rozpore so zavedeným európskym poriadkom, a z dôvodu, že vzhľadom na závažnosť porušenia chránených základných práv a slobôd sa nemožno dovolávať nijakej lehoty na podanie opravného prostriedku.

Full & Egal Universal Law Academy