26.11.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 347/21
Odvolanie podané 30. septembra 2011: ThyssenKrupp Elevator (CENE) GmbH, predtým ThyssenKrupp Aufzüge GmbH, a ThyssenKrupp Fahrtreppen GmbH proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 13. júla 2011 vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07, ThyssenKrupp Liften Ascenseurs a i./Európska komisia
(Vec C-503/11 P)
2011/C 347/31
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľky: ThyssenKrupp Elevator (CENE) GmbH, predtým ThyssenKrupp Aufzüge GmbH, a ThyssenKrupp Fahrtreppen GmbH (v zastúpení: K. Blau-Hansen, Rechtsanwältin)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateliek
Odvolateľky navrhujú
—
zrušiť rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) z 13. júla 2011 v spojených veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-150/07 a T-154/07 (ThyssenKrupp Liften Ascenseurs a i./Európska komisia) v rozsahu, v akom zamieta žalobu a v akom sa týka odvolateliek,
—
subsidiárne primerane ďalej znížiť pokutu uloženú odvolateľkám v článku 2 napadnutého rozhodnutia Európskej komisie z 21. februára 2007,
—
ďalej subsidiárne vrátiť vec Všeobecnému súdu na opätovné rozhodnutie,
—
zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľky týmto odvolaním napádajú rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) z 13. júla 2011 vo veci T-148/07 a i. (ThyssenKrupp Liften Ascenseurs a i./Európska komisia) v rozsahu, v akom tento súd zamietol žalobu zo 7. mája 2007 podanú proti rozhodnutiu Komisie K (2007) 512 v konečnom znení z 21. februára 2007 (vec COMP/E-1/38.823 — výťahy a eskalátory), a v akom sa týka odvolateliek.
Odvolateľky namietajú nepríslušnosť Komisie, porušenie podstatných formálnych náležitostí, porušenie Zmluvy o ES, resp. ZEÚ a, v prípade vykonania týchto zmlúv, porušenie uplatniteľných právnych noriem, ako aj zneužitie právomoci a porušenie základných práv v celkovo štyroch odvolacích dôvodoch:
Odvolateľky po prvé namietajú, že Všeobecný súd právne nesprávne potvrdil príslušnosť Komisie pre vykonanie konania. Zastávajú názor, že Všeobecný súd mal rozhodnutie Komisie z dôvodu neuplatniteľnosti článku 101 ZFEÚ (predtým článok 81 ES) na základe chýbajúceho medzištátneho významu vytýkaného lokálneho porušenia vyhlásiť za neplatné. Aj v prípade, že by Všeobecný súd vyhlásil článok 101 ZFEÚ za uplatniteľný, musel by zohľadniť, že príslušnosti Komisie v každom prípade bráni systém paralelných príslušností podľa oznámenia ESHS založený nariadením 1/2003 (1). Všeobecný súd napokon nezohľadnil, že dodatočné začatie konania Komisiou predstavuje porušenie zásady určitosti a zákonnosti v súvislosti s trestami, ktorá je chránená základnými právami.
Odvolateľky po druhé namietajú, že Všeobecný súd právne nesprávne potvrdil rozhodnutie Komisie zaviazať odvolateľky na solidárnu zodpovednosť na základe obratu koncernu ThyssenKrupp AG. Rozsudok tým porušuje článok 23 nariadenia 1/2003, zásadu právneho štátu v podobe nulla poena sine lege, zásadu primeraného trestu, zásadu in dubio pro reo a zásadu viny. Rozsudok je právne nesprávny v rozsahu, v akom spočíva na domnienke, že dcérska spoločnosť spoločne s jej materskou spoločnosťou (a inými spoločnosťami koncernu) vytvára ekonomickú entitu odôvodňujúcu solidárnu zodpovednosť. Ďalej bez ohľadu na to porušuje zásadu viny, lebo sa odvolateľkám spoločne s ich materskými spoločnosťami ukladajú pokuty, za ktoré zodpovedajú solidárne. Subsidiárne sa namieta, že Všeobecný súd potvrdil solidárnu zodpovednosť napriek chýbajúcemu nariadeniu podielov na dlhu vo vnútornom vzťahu.
Odvolateľky po tretie namietajú, že Všeobecný súd vo svojom rozsudku porušil svoju právom priznanú povinnosť rozsiahleho preskúmania tým, že iba nedostatočne preskúmal neprimeranosť stanovenia východiskovej sumy, násobného koeficientu na účely odstrašenia, ako aj chýbajúce posúdenie spolupráce odvolateliek Komisiou, a tým porušil základné právo na spravodlivý proces a v ňom spočívajúcu záruku súdnej ochrany.
Po štvrté sa namieta porušenie zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania v súvislosti so stanovením východiskovej sumy týkajúcej sa porušenia v Nemecku, keďže sa do stanovenia východiskovej sumy zahrnuli aj obraty nedotknuté týmto porušením, a to napriek tomu, že tomu bránia kogentné dôvody. Všeobecný súd naopak voči spoločnosti Schindler vykonal dostatočne diferencované odôvodnenie, protiprávne ale opomenul toto diferencovanie voči odvolateľkám vykonať.
(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).
Full & Egal Universal Law Academy