26.11.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 347/22
Odvolanie podané 30. septembra 2011: ThyssenKrupp Ascenseurs Luxemburg Sàrl proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 13. júla 2011 vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07, ThyssenKrupp Liften Ascenseurs a i./Európska komisia
(Vec C-504/11 P)
2011/C 347/32
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľka: ThyssenKrupp Ascenseurs Luxemburg Sàrl (v zastúpení: T. Schaper, Rechtsanwalt)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje
—
zrušiť rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) z 13. júla 2011 v spojených veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-150/07 a T-154/07 (ThyssenKrupp Liften Ascenseurs a i./Európska komisia) v rozsahu, v akom zamieta žalobu a v akom sa týka odvolateľky,
—
subsidiárne primerane ďalej znížiť pokutu uloženú odvolateľke v článku 2 napadnutého rozhodnutia Európskej komisie z 21. februára 2007,
—
ďalej subsidiárne vrátiť vec Všeobecnému súdu na opätovné rozhodnutie;
—
zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľka týmto odvolaním napáda rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) z 13. júla 2011 vo veci T-148/07 a i. (ThyssenKrupp Liften Ascenseurs a i./Európska komisia) v rozsahu, v akom tento súd zamietol žalobu zo 7. mája 2007 podanú proti rozhodnutiu Komisie K(2007) 512 v konečnom znení z 21. februára 2007 (vec COMP/E-1/38.823 — výťahy a eskalátory), a v akom sa týka odvolateľky.
Odvolateľka namieta nepríslušnosť Komisie, porušenie podstatných formálnych náležitostí, porušenie Zmluvy o ES, resp. ZEÚ a, v prípade vykonania týchto zmlúv, porušenie uplatniteľných právnych noriem, ako aj zneužitie právomoci a porušenie základných práv v celkovo troch odvolacích dôvodoch:
Odvolateľka po prvé namieta, že Všeobecný súd právne nesprávne potvrdil príslušnosť Komisie pre vykonanie konania. Zastáva názor, že Všeobecný súd mal rozhodnutie Komisie z dôvodu neuplatniteľnosti článku 101 ZFEÚ (predtým článok 81 ES) na základe chýbajúceho medzištátneho významu vytýkaného lokálneho porušenia vyhlásiť za neplatné. Aj v prípade, že by Všeobecný súd vyhlásil článok 101 ZFEÚ za uplatniteľný, musel by zohľadniť, že príslušnosti Komisie v každom prípade bráni systém paralelných príslušností podľa oznámenia ESHS založený nariadením 1/2003 (1).
Odvolateľka po druhé namieta, že Všeobecný súd právne nesprávne potvrdil rozhodnutie Komisie zaviazať odvolateľku na solidárnu zodpovednosť na základe obratu koncernu ThyssenKrupp AG. Rozsudok tým porušuje článok 23 nariadenia 1/2003, zásadu právneho štátu v podobe nulla poena sine lege, zásadu primeraného trestu, zásadu in dubio pro reo a zásadu viny. Rozsudok je právne nesprávny v rozsahu, v akom spočíva na domnienke, že dcérska spoločnosť spoločne s jej materskou spoločnosťou (a inými spoločnosťami koncernu) vytvára ekonomickú entitu odôvodňujúcu solidárnu zodpovednosť. Ďalej bez ohľadu na to porušuje zásadu viny, lebo sa odvolateľke spoločne s jej materskou spoločnosťou ukladá pokuta, za ktorú zodpovedajú solidárne. Subsidiárne sa namieta, že Všeobecný súd potvrdil solidárnu zodpovednosť napriek chýbajúcemu nariadeniu podielov na dlhu vo vnútornom vzťahu.
Odvolateľka po tretie namieta, že Všeobecný súd vo svojom rozsudku porušil svoju právom priznanú povinnosť rozsiahleho preskúmania tým, že iba nedostatočne preskúmal neprimeranosť stanovenia východiskovej sumy, násobného koeficientu na účely odstrašenia, ako aj chýbajúce posúdenie spolupráce odvolateľky Komisiou, a tým porušil základné právo na spravodlivý proces a v ňom spočívajúcu záruku súdnej ochrany.
(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).
Full & Egal Universal Law Academy