EUR-Lex -  62011CN0508 - SK

19.11.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 340/12

Odvolanie podané 3. októbra 2011: ENI SpA proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) z 13. júla 2011 vo veci T-39/07, ENI/Komisia

(Vec C-508/11 P)

2011/C 340/22

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľka: ENI SpA (v zastúpení: G. M. Roberti, D. Durante, R. Arras, E. D’Amico, I. Perego, advokáti)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

—

Zrušiť v celom rozsahu alebo čiastočne napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zamietol žalobu ENI vo veci T-39/07, a následne:

—

zrušiť v celom rozsahu alebo čiastočne rozhodnutie Komisie z 29. novembra 2006 (vec COMP/F/38.638 — BR/ESBR),

—

a/alebo zrušiť, alebo aspoň znížiť, pokutu uloženú ENI rozhodnutím Komisie z 29. novembra 2006 (vec COMP/F/38.638 — BR/ESBR),

—

subsidiárne zrušiť v celom rozsahu alebo čiastočne napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zamietol žalobu ENI vo veci T-39/07, a vrátiť vec Všeobecnému súdu, aby vo veci rozhodol s ohľadom na rozhodnutie, ktoré prijme Súdny dvor,

—

zaviazať Komisiu na náhradu trov tohto konania ako aj konania vo veci T-39/07.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Vo svojom prvom odvolacom dôvode, rozdelenom na štyri časti, ENI uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil viacerých porušení práva a nedostatku povinnosti odôvodnenia, ktorá mu prináleží, ako aj porušení základných zásad vyplývajúcich z Charty základných práv EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), čím porušil právo odvolateľky na obranu. ENI tvrdí, že:

—

predpoklad účinného výkonu rozhodujúceho vplyvu zo strany materskej spoločnosti nie je odôvodnený s ohľadom na zásady, ktorými sa riadia pripísanie zodpovednosti za porušenie hospodárskej súťaže a zásady v oblasti predpokladov vyjadrených ESĽP; v každom prípade sa Všeobecný súd nevyjadril k tvrdeniam uvedeným v žalobe, ktoré sa týkali rozsahu požiadavky účinného výkonu rozhodujúceho vplyvu,

—

dôkazy predložené ENI na vyvrátenie domnienky zodpovednosti neboli analyzované správne. Všeobecný súd sa totiž v tejto súvislosti odklonil od právnych pravidiel definovaných ustálenou právnou úpravou Súdneho dvora a samotného Všeobecnému súdu,

—

Všeobecný súd síce v súlade s judikatúrou potvrdil, že predpoklad zodpovednosti je možné vyvrátiť, ale počas uplatňovania tohto predpokladu prekrútil jeho skutočný rozsah, čím bolo nemožné podať vyvracajúci dôkaz požadovaný od ENI a uplatniť objektívny režim zodpovednosti,

—

Všeobecný súd bol bezdôvodne toho názoru, že nemôže posúdiť tvrdenia predložené ENI týkajúce sa relevantnosti zásady obmedzenej zodpovednosti spoločností pri pripísaní zodpovednosti materskej spoločnosti na základe predpokladu účinného výkonu rozhodujúceho vplyvu a vychádzal tak z nesprávneho uplatnenia právnych kritérií vyplývajúcich z judikatúry v oblasti nástupníctva podnikov v práve hospodárskej súťaže.

Druhým odvolacím dôvodom, rozdeleným na dve časti, ENI vytýka Všeobecnému súdu porušenie článku 23 nariadenia č. 1/2003 (1), zásady proporcionality a povinnosti odôvodnenia. ENI najmä tvrdí, že Všeobecný súd:

—

vychádzal z nesprávneho posúdenia závažnosti porušenia na účely uloženia pokuty, keď bezdôvodne poprel akúkoľvek relevantnosť skutočností predložených ENI na tento účel, ako aj tvrdení uvedených vzhľadom na neprimeranosť uplatneného multiplikačného faktora,

—

rozhodol o dôvodnosti vylúčenia Syndial z osôb, ktorým je napadnuté rozhodnutie určené, čím sa odklonil od kritérií judikatúry o nástupníctve podnikov a nezohľadnil účinky na maximálnu výšku pokuty.

(1)  Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205.

Full & Egal Universal Law Academy