17.12.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 370/18
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen Sad Sofia-grad (Bulharsko) 18. októbra 2011 — Zuheyr Freyeh Halaf/Darzhavna agentsia za bezhantsite pri Ministerski savet
(Vec C-528/11)
2011/C 370/30
Jazyk konania: bulharčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Administrativen Sad Sofia-grad
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Zuheyr Freyeh Halaf
Žalovaná: Darzhavna agentsia za bezhantsite pri Ministerski savet
Prejudiciálne otázky
1.
Má sa článok 3 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 (1) z 18. februára 2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov vykladať v tom zmysle, že pripúšťa, aby členský štát prevzal povinnosť vykonať posúdenie žiadosti o azyl, pokiaľ u žiadateľa o azyl neexistujú osobné okolnosti, ktoré odôvodňujú použitie humanitárneho ustanovenia podľa článku 15 tohto nariadenia, a pokiaľ s ohľadom na členský štát zodpovedný podľa článku 3 ods. 1 nariadenia platí aspoň jedna z nasledujúcich skutkových okolností:
a)
v spise Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) sú uvedené skutočnosti a závery, podľa ktorých členský štát zodpovedný de iure poruší právne predpisy Únie v oblasti azylu, ktoré sa týkajú podmienok prevzatia žiadateľov o azyl, prístupu ku konaniu alebo povahy konania o posúdení žiadosti o azyl;
b)
členský štát zodpovedný de iure neodpovedal podľa článku 20 ods. 1 nariadenia č. 343/2003 na žiadosť o prijatie žiadateľa späť, pričom toto nariadenie neobsahuje nijaké ustanovenie o dodržaní zásady solidarity podľa článku 80 ZFEÚ?
2.
Je na účely uplatnenia článku 3 ods. 2 nariadenia č. 343/2003 prípustné, aby vnútroštátny súd členského štátu, na ktorý bol na základe tvrdenia o porušení práva Únie v oblasti azylu v členskom štáte zodpovednom podľa článku 3 ods. 1 tohto nariadenia podaný návrh na uplatnenie tohto nariadenia, preskúmal porušenie tohto práva a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú pre práva žiadateľa o azyl, ktoré mu priznáva právo Únie v prípade jeho premiestnenia do zodpovedného členského štátu, bez toho, aby Súdny dvor Európskej únie konštatoval v konaní stanovenom v práve Únie, že tento členský štát porušil príslušné právne predpisy Únie?
V prípade kladnej odpovede na túto otázku sa žiada aj odpoveď na ďalšie otázky, ktoré sa týkajú kritérií na porušenie práva Únie:
Treba zohľadniť len závažné porušenia práva Únie a to, ktoré kritériá musí vnútroštátny súd použiť pri rozhodovaní, či bolo právo Únie porušené, na účely uplatnenia ustanovení nariadenia č. 343/2003, ktorého výklad treba vykonať? Treba porušenie práva Únie v oblasti azylu považovať za závažné len vtedy, pokiaľ vedie k porušeniu akéhokoľvek práva, ktoré je žiadateľovi o azyl zaručené na základe práva Únie, alebo musí byť obmedzené na porušenie práva na azyl v zmysle článku 18 Charty základných práv Európskej únie? Pokiaľ podľa všeobecných kritérií a pravidiel práva Únie neexistuje nijaký právny základ na to, aby sa žiadosti dotknutej osoby o azyl vyhovelo, treba potom iba preskúmať, či boli porušené podmienky na prevzatie žiadateľov o azyl v členskom štáte zodpovednom de iure?
3.
Aký obsah má právo na azyl podľa článku 18 Charty základných práv Európskej únie v spojení s jej článkom 53, ako aj v spojení s definíciou podľa článku 2 písm. c) a odôvodnenia č. 12 nariadenia č. 343/2003?
4.
Má sa článok 3 ods. 2 nariadenia č. 343/2003 vykladať v tom zmysle, že umožňuje vnútroštátnemu súdu členského štátu, aby vychádzal zo skutočnosti, že domnienka dodržania zásady nenavracania a bezpečnej krajiny v zmysle odôvodnenia č. 2 tohto nariadenia s ohľadom na členský štát zodpovedný podľa článku 3 ods. 1 nariadenia je vyvrátená, pokiaľ to nekonštatoval Súdny dvor Európskej únie, pričom treba zohľadniť:
—
uznané kontrolné právomoci Úradu UNHCR, ktoré vyplývajú z povinnosti podľa článku 78 ods. 1 ZFEÚ týkajúcej sa rešpektovania nástrojov medzinárodného práva v oblasti azylu a výslovne podľa článku 21 smernice Rady 2005/85/ES (2) z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca,
—
skutočnosti a závery uvedené v spisoch Úradu UNHCR, podľa ktorých členský štát zodpovedný podľa článku 3 ods. 1 nariadenia č. 343/2003 porušuje právne predpisy Únie v oblasti azylu?
5.
Má sa článok 3 ods. 2 nariadenia č. 343/2003 v spojení s povinnosťou rešpektovať nástroje medzinárodného práva v oblasti azylu podľa článku 78 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že členské štáty musia v konaní o určenie členského štátu zodpovedného podľa nariadenia č. 343/2003 požiadať Úrad UNHCR o stanovisko, pokiaľ sú v spisoch tohto úradu uvedené skutočnosti a závery, podľa ktorých členský štát zodpovedný podľa článku 3 ods. 1 nariadenia č. 343/2003 porušil právne predpisy Únie v oblasti azylu?
V prípade kladnej odpovede na túto otázku sa žiada odpoveď na nasledujúcu otázku:
Pokiaľ nebol Úrad UNHCR o také stanovisko požiadaný, je tým porušené konanie o určenie členského štátu zodpovedného podľa článku 3 nariadenia č. 343/2003 a je tým porušené právo na dobrú správu vecí verejných a právo na účinný prostriedok nápravy podľa článkov 41 a 47 Charty základných práv Európskej únie, a to aj s ohľadom na článok 21 smernice 2005/85, ktorý priznáva tomuto úradu právo poskytnúť pri posudzovaní jednotlivých žiadostí stanovisko?
(1) Ú. v. EÚ L 50, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 109.
(2) Ú. v. EÚ L 326, s. 13.
Full & Egal Universal Law Academy