21.4.2012
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 118/10
Odvolanie podané 8. decembra 2011: Grand Hotel Abi d’Oru SpA proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 20. septembra 2011 v spojených veciach T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08, Regione autonoma della Sardegna a i./Komisia
(Vec C-633/11 P)
2012/C 118/15
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolateľka: Grand Hotel Abi d’Oru SpA (v zastúpení: D. Dodaro a R. F. Masuri, avvocati)
Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Regione autonoma della Sardegna, Selene di Alessandra Cannas Sas a i.
Návrhy odvolateľa
—
zrušiť rozsudok Všeobecného súdu vyhlásený 20. septembra 2011 v spojených veciach T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08 v rozsahu, v akom:
a)
zamieta výhradu predloženú žalobkyňou založenú na porušení povinnosti oznámenia rozhodnutia o zmene podľa článku 254 ods. 3 ES a článku 20 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 (1) (body 103 až 112 rozsudku);
b)
zamieta žalobný dôvod predložený žalobkyňou, ktorý sa zakladá na nedostatku odôvodnenia, pokiaľ ide o posúdenie stimulačného účinku sporných pomocí (body 136 až 145 a 218 až 228 rozsudku) a
v ktorom došlo k skresleniu žalobných dôvodov, nesprávnemu právnemu posúdeniu a k nelogickému a protichodnému odôvodneniu,
—
zrušiť rozhodnutie Európskej komisie 2008/854/ES z 2. júla 2008 o schéme štátnej pomoci „regionálny zákon č. 9 z roku 1998 — zneužitie pomoci N 272/98“ (ex NN 158/03 a CP 15/2003) (Ú. v. EÚ L 302, s. 9),
—
zaviazať Európsku Komisiu na náhradu trov prvostupňového konania a konania o odvolaní.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
V napadnutom rozsudku došlo k nesprávnemu uplatneniu článku 254 ES, ako aj nariadenia (ES) č. 659/99 a k nelogickému a protichodnému odôvodneniu v tej časti, v ktorej sa uvádza, že „rozhodnutie o zmene bolo adresované výlučne Talianskej republike a nie príjemcom spornej schémy. Preto článok 254 ods. 3 ES nestanovuje Komisii povinnosť oznámiť rozhodnutie o zmene spoločnosti Grand Hotel Abi d’Oru“ (bod 107 rozsudku). Toto odôvodnenie je podľa odvolateľky v rozpore s bodmi 71 a 72 tohto istého rozsudku.
Rozsudok ďalej neumožňuje rozlíšiť odlišnú funkčnú kvalifikáciu rozhodnutia o zmene v porovnaní s rozhodnutím o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, ktorého napojenie na už začaté konanie podľa odvolateľky ukladá povinnosť vziať do úvahy účastníkov konania, ktorí sa už v praxi zúčastnili vlastného konania. Neprávne posúdenie, ktorého sa dopustil Všeobecný súd, keď asimiloval rozhodnutie o zmene s rozhodnutím o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, viedlo k nesprávnemu posúdeniu rozsahu pôsobnosti článku 20 ods. 1 nariadenia č. 659/1999.
V napadnutom rozsudku došlo ku skresleniu žalobných dôvodov, nesprávnemu právnemu posúdeniu, nelogickému a protichodnému odôvodneniu v rozsahu, v ktorom Všeobecný súd neodôvodnil, respektíve odôvodnil len implicitne dôvody zamietnutia výhrady založenej na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia pri posúdení stimulačného účinku pomoci.
Nakoniec tak Komisia v napadnutom rozhodnutí, ako aj Všeobecný súd v napadnutom rozsudku skreslili zámery žalobkyne tým, že konštatovali, že jej cieľom bolo prenesenie na ňu samotnú rozhodnutia, ktorého predmetom bola všeobecná schéma, a kvôli tomuto pochybeniu nesprávne nezohľadnili dopad, ktorý mohli mať skutočnosti, ktoré im žalobkyňa predložila, na posúdenie dosahu schémy pomoci vo všeobecnosti.
(1) Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339.
Full & Egal Universal Law Academy