UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 22. októbra 2012 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Zastavenie konania“
Vo veci C‑252/11,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný na základe rozhodnutia Krajského súdu v Prešove (Slovensko) zo 7. apríla 2011 a doručený Súdnemu dvoru 23. mája 2011, ktorý súvisí s konaním:
Erika Šujetová
proti
Rapid life životná poisťovňa, a.s.,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia A. Borg Barthet, M. Ilešič, M. Safjan (spravodajca) a M. Berger,
generálna advokátka: J. Kokott,
tajomník: A. Calot Escobar,
po vypočutí generálnej advokátky,
vydal toto
Uznesenie
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pani Šujetovou a Rapid life životnou poisťovňou, a.s. (ďalej len „Rapid life“), o zákonnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý ukladá pani Šujetovej povinnosť zaplatiť peňažnú sumu a trovy rozhodcovského konania.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
3 Dňa 12. júna 2007 uzatvorila pani Šujetová s Rapid life životné poistenie pre prípad jej úmrtia. Zo spisu vo veci samej vyplýva, že všeobecné podmienky, ktoré boli súčasťou uvedenej zmluvy, konkrétne stanovovali, že akýkoľvek spor týkajúci sa tejto zmluvy sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.
4 Po zaplatení prvého poistného pri uzatvorení spornej zmluvy sa pani Šujetová rozhodla zmluvu zrušiť. V rozhovore s pracovníčkou poisťovne Rapid life jej bolo oznámené, že na zrušenie zmluvy postačuje, ak prestane platiť poistné, čo aj urobila.
5 Keďže Rapid life sa domnievala, že nebolo zaplatené ešte ďalšie splatné poistné vo výške 23,93 eura, podala na Rozhodcovský súd v Košiciach (Slovensko) návrh na zaplatenie sumy. Dňa 30. júna 2010 doručil tento rozhodcovský súd pani Šujetovej rozhodcovský rozsudok, ktorým jej bolo uložené zaplatiť 23,93 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 230 eur. Zároveň bolo pani Šujetovej oznámené, že zmluva zanikla.
6 Pani Šujetová namietala objektívnosť uvedeného rozhodcovského súdu a podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na Okresnom súde Stará Ľubovňa, ktorý je v mieste jej bydliska. Rapid life na uvedenú žalobu reagovala tak, že požiadala o postúpenie veci na Okresný súd Košice, v ktorého obvode má svoje sídlo. Na podporu svojho návrhu uviedla ustanovenie § 88 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého je na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania.
7 Dňa 5. októbra 2010 Okresný súd Stará Ľubovňa rozhodol, že je na konanie príslušný.
8 O odvolaní podanom spoločnosťou Rapid life proti tomuto rozhodnutiu rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý sa domnieval, že riešenie sporu vo veci samej závisí od výkladu príslušných ustanovení smernice 93/13.
9 Za týchto okolností Krajský súd v Prešove rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Bránia čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice… 93/13… použitiu ustanovenia národného práva, podľa ktorého je na preskúmanie rozhodcovského rozsudku miestne príslušný vždy a výlučne ten súd, v ktorého obvode je podľa rozhodcovskej zmluvy alebo doložky sídlo rozhodcovského súdu resp. miesto rozhodcovského konania, ak súd dospeje k názoru, že táto rozhodcovská zmluva alebo doložka je nekalou podmienkou v zmysle čl. 3 ods. 1 uvedenej smernice?
2. Ak odpoveď na prvú otázku je negatívna, potom: bránia čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice… 93/13… použitiu ustanovenia národného práva, podľa ktorého má súd po prípadnom zrušení rozh. rozsudku pokračovať v konaní vo veci samej (t. j. o nároku, o ktorom sa pôvodne konalo pred rozhodcovským súdom) bez toho, aby nanovo skúmal svoju miestnu príslušnosť vo vzťahu k tomuto pokračujúcemu konaniu, hoci ak by bol daný nárok voči spotrebiteľovi od počiatku uplatnený na súde a nie na rozhodcovskom súde, bol by na konanie od počiatku miestne príslušný súd bydliska spotrebiteľa?“
Konanie pred Súdnym dvorom
10 Listom z 30. júla 2012 doručeným do kancelárie Súdneho dvora 3. augusta 2012 Rapid life oznámila Súdnemu dvoru, že medzi účastníkmi konania vo veci samej došlo k urovnaniu sporu zmierom. V tomto liste bolo tiež uvedené, že pani Šujetová zobrala svoj návrh na začatie vnútroštátneho konania späť a že Rapid life s týmto späťvzatím súhlasila.
11 V nadväznosti na tento list Súdny dvor listom z 20. augusta 2012 požiadal Krajský súd v Prešove, aby potvrdil, či pani Šujetová vzala svoju žalobu späť, a vyjadril sa k dôsledkom, ktoré toto späťvzatie môže mať na konanie o prejudiciálnych otázkach.
12 Listom doručeným do kancelárie 17. septembra 2012 vnútroštátny súd potvrdil, že pani Šujetová „zobrala… návrh späť… podaním doručeným Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 30.3.2012“, pričom však tvrdil, že spor vo veci samej sa nestal bezpredmetný. V tejto súvislosti vnútroštátny súd uviedol, že podanie, ktorým pani Šujetová vzala svoj návrh späť, bolo podané na súd prvého stupňa a že v tomto štádiu konania prináleží odvolaciemu súdu vyriešiť „otázku, ktorý súd má ako miestne príslušný (zákonný sudca) vo veci späťvzatia návrhu rozhodnúť“.
O návrhu na začatie prejudiciálneho konania
13 Podľa ustálenej judikatúry je konanie zavedené článkom 267 ZFEÚ nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva Únie potrebný pre tieto súdy na vyriešenie sporu, ktorý prejednávajú (pozri najmä rozsudky zo 16. júla 1992, Meilicke, C‑83/91, Zb. s. I‑4871, bod 22, a z 15. septembra 2011, Unió de Pagesos de Catalunya, C‑197/10, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 16).
14 Zo znenia i systematiky článku 267 ZFEÚ vyplýva, že predpokladom prejudiciálneho konania je to, že vnútroštátne súdy skutočne riešia prebiehajúci spor, v rámci ktorého majú vydať rozhodnutie, ktoré bude môcť zohľadniť rozsudok z prejudiciálneho konania (rozsudok z 20. januára 2005, García Blanco, C‑225/02, Zb. s. I‑523, bod 27).
15 Návrh na začatie prejudiciálneho konania totiž nesmeruje k formulácii poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale je odôvodnený potrebou spojenou s efektívnym riešením sporu (pozri uznesenie z 10. júna 2011, Mohammad Imran, C‑155/11 PPU, zatiaľ neuverejnené v Zbierke, bod 21 a citovanú judikatúru).
16 V prejednávanom prípade z listov, ktoré Súdnemu dvoru zaslali vnútroštátny súd a Rapid life, vyplýva, že pani Šujetová zobrala svoj návrh na začatie vnútroštátneho konania späť a že Rapid life s týmto späťvzatím súhlasila.
17 Preto treba konštatovať, že spor vo veci samej sa stal bezpredmetným.
18 Je totiž nepochybné, že prejudiciálne otázky sa týkajú miestnej príslušnosti vnútroštátneho súdu, na ktorý bol v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi dvoma stranami, určujúcim príslušnosť rozhodcovského súdu, podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Táto problematika bola predmetom veci prejednávanej vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania a na ktorý sa dostala v rámci sporu týkajúceho sa protizákonnosti daného rozhodcovského rozsudku.
19 Z dôvodu späťvzatia návrhu pani Šujetovou však už uvedené otázky nie sú sporné.
20 Z uvedených úvah vyplýva, že prejudiciálne konanie začaté na základe návrhu treba zastaviť.
O trovách
21 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) nariadil:
Konanie o prejudiciálnych otázkach vo veci C‑252/11, ktoré predložil Krajský súd v Prešove (Slovensko) rozhodnutím zo 7. apríla 2011, sa zastavuje.
Podpisy
* Jazyk konania: slovenčina.
Full & Egal Universal Law Academy