6.8.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 232/32
Žaloba podaná 27. mája 2011 — TF1/Komisia
(Vec T-275/11)
2011/C 232/58
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Télévision française 1 (TF1) (Boulogne Billancourt, Francúzsko) (v zastúpení: J.-P. Hordies a C. Smits, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
prijal jej žalobu ako prípustnú a dôvodnú,
—
na základe opatrení na zabezpečenie priebehu konania nariadiť v súlade s článkom 64 ods. 3 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, aby Komisia predložila dokumenty, na základe ktorých dospela k záveru o proporčnom a transparentnom charaktere verejného financovania, a to: správy o plnení článkov 2 a 3 vládneho nariadenia za účtovné roky 2007 a 2008 a návrh správy stanovený v článku 2 za rok 2009, ako aj dôvernú verziu napadnutého rozhodnutia,
—
zaviazať Komisiu na náhradu všetkých trov tohto konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Táto žaloba sa týka zrušenia rozhodnutia Komisie 2011/140/EÚ z 20. júla 2010, ktorým bola štátna pomoc, ktorú francúzske orgány zamýšľajú poskytnúť v prospech France Télévisions vo forme ročnej rozpočtovej dotácie, vyhlásená za nezlúčiteľnú so spoločným trhom.
Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza tri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom výklade účelového prepojenia medzi novým zdaňovaním, ktoré je súčasťou reformy verejnoprávneho rozhlasu a televízie, a financovaním France Télévisions. Žalobkyňa poukazuje na skutočnosti, na základe ktorých možno konštatovať existenciu záväzného účelového prepojenia medzi zdanením reklamného vysielania a elektronickej komunikácie, na jednej strane, a rozpočtovými dotáciami vyplatenými France Télévisions, na strane druhej, tak z právneho hľadiska, ako aj z hľadiska ekonomického, s prihliadnutím na mechanizmus stanovenia výšky pomoci, daňovej sadzby a jej účinného využitia.
2.
Druhý žalobný dôvod sa zakladá na riziku nadmernej nápravy súvisiacej s mechanizmom financovania France Télévisions. Žalobkyňa Komisii jednak vytýka, že vzhľadom na to, že nemala prístup k viacerým administratívnym dokumentom, nemôže účinne uplatniť svoje právo na podanie opravného prostriedku, a jednak, že vo svojej analýze zákonnosti sporného opatrenia podala nesprávny výklad článku 106 ods. 2 ZFEÚ, keďže nezohľadnila podmienky účinného hospodárstva v rámci poskytovania verejnoprávnych služieb.
3.
Tretí žalobný dôvod sa zakladá na nezohľadnení ďalších ustanovení ZFEÚ a sekundárneho práva. Žalobkyňa po prvé tvrdí, že zdanenie elektronickej komunikácie je v rozpore s článkom 110 ZFEÚ, po druhé, že sporné dane sú obmedzovaním slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa, pretože koncentrácia osobitných daní v odvetví vysielania a telekomunikácie vážne obmedzuje výkon ich hospodárskej činnosti vo Francúzsku, a po tretie, že sporné opatrenie je v rozpore so smernicou 2002/20 zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby, pretože ukladá daňovú povinnosť prevádzkovateľom elektronických komunikácií, ktorí konajú v rozpore s podmienkami stanovenými smernicou.
Full & Egal Universal Law Academy