30.7.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 226/28
Žaloba podaná 10. júna 2011 — Buzzi Unicem/Komisia
(Vec T-297/11)
2011/C 226/56
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Buzzi Unicem SpA (Casale Monferrato, Taliansko) (v zastúpení: C. Osti a A. Prastaro, avvocati)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
v celom rozsahu zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu neexistencie alebo nedostatku odôvodnenia a v dôsledku toho porušenia práva žalobkyne na obhajobu, ako aj zásady riadnej správy vecí verejných,
—
v celom rozsahu zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu prekročenia a zneužitia právomoci a v dôsledku toho prenesenia dôkazného bremena,
—
v celom rozsahu alebo čiastočne zrušil napadnuté rozhodnutie z toho dôvodu, že Komisia prekročila právomoci priznané článkom 18, a ďalej z dôvodu porušenia zásad proporcionality a riadnej správy vecí verejných, neexistencie predchádzajúceho kontradiktórneho konania v rozpore s Best Practices Komisie,
—
v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na neexistujúcom alebo nedostatočnom odôvodnení, porušení práva na obhajobu a porušení zásady riadnej správy vecí verejných
—
žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje povinnosť odôvodnenia, ktorá je Komisii uložená, ako aj právo žalobkyne na obhajobu tým, že neposkytuje alebo nedostatočne poskytuje informácie týkajúce sa predmetu a rozsahu šetrenia.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na prekročení a zneužití právomoci a prenesení dôkazného bremena
—
žalobkyňa tvrdí, že sa Komisia dopustila prekročenia a zneužitia právomoci tým, že žiadosť o informácie by mala slúžiť na overenie informácií, ktoré má už k dispozícii, a nie na vypracovanie úplnej databázy o trhu, pri neexistencii informácií. Toto porušuje tiež zásadu prezumpcie neviny s jasným prenesením dôkazného bremena.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na prekročení právomoci vo vzťahu k ustanoveniu článku 18 nariadenia č. 1/2003
—
žalobkyňa tvrdí, že typológia požiadaviek Komisie prekračuje právomoci priznané článkom 18, podľa ktorého Komisia môže požadovať iba nevyhnutné informácie, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré môžu byť podniku známe, a oznámiť, ktoré súvisiace dokumenty má k dispozícii.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality s odkazom na článok 18
—
žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie prekračuje hranice nevyhnutnosti stanovené článkom 18 a porušuje zásadu proporcionality tým, že požaduje informácie, ktoré nie sú nevyhnutné, ďalej tým, že Komisia nezvolila medzi vhodnými opatreniami také opatrenie, ktoré by predstavovalo menšiu záťaž pre podnik, a ďalej tým, že žiadosti sú pre žalobkyňu neprimerane nákladné.
5.
Piaty žalobný dôvod založený na porušení Best practices Komisie a zásady riadnej správy vecí verejných
—
žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila svoje Best Practices tým, že žalobkyňu najskôr požiadala o vyjadrenie k návrhu napadnutého rozhodnutia, ale potom toto vyjadrenie nijako nezohľadnila, tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie sa značne líši od návrhu. Žalobkyňa ďalej uvádza, že neustále zmeny žiadostí predstavujú jasný dôkaz o nedostatku starostlivosti, ktorú tejto veci Komisia venovala, v rozpore so zásadou riadnej správy vecí verejných.
Full & Egal Universal Law Academy