13.8.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 238/28
Žaloba podaná 10. júna 2011 — HeidelbergCement/Komisia
(Vec T-302/11)
2011/C 238/49
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: HeidelbergCement AG (Heidelberg, Nemecko) (v zastúpení: U. Denzel a T. Holzmüller, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje:
—
podľa článku 263 ods. 4 ZFEÚ zrušiť článok 1 a článok 2 rozhodnutia Komisie z 30. marca 2011 vo veci COMP/39.520 — cement a súvisiace výrobky v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,
—
podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod: Porušenie článku 18 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1)
Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003, pretože dostatočne nešpecifikuje predmet kontroly a vyžaduje informácie podniku, ktoré nie sú pre objasnenie vytýkaných skutočností „nevyhnutné“ v zmysle článku 18 nariadenia č. 1/2003.
—
Žalobkyni nebolo ani napadnutým rozhodnutím, ani iným spôsobom počas vyšetrovacieho konania oznámené, aké konkrétne konanie sa jej vlastne vytýka. Rozhodnutie je preto v rozpore s povinnosťou oznámiť účel vyšetrovania stanovenou v článku 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003. Podľa ustálenej judikatúry súdov Európskej únie musia byť vytýkané skutočnosti v rozhodnutí dostatočne špecifikované, aby adresáti a súdy mali možnosť posúdiť nevyhnutnosť požadovaných informácií pre dokazovanie.
—
V rozhodnutí sa vo veľkom rozsahu nanovo požadujú informácie poskytnuté Komisii už pri odpovedi na jej skoršie písomné žiadosti. Informácie, ktoré už boli Komisii predložené, neboli „nevyhnutné“ v zmysle článku 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003.
—
Nepreukázala sa žiadna súvislosť medzi požadovanými údajmi a „podozrením“ Komisie. Komisia zneužila svoje oprávnenia, ktoré jej vyplývajú z článku 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 s cieľom vykonať u žalobkyne všeobecnú kontrolu („fishing expedition“). Na účely vykonania takejto všeobecnej trhovej kontroly mala Komisia k dispozícii vyšetrovací nástroj podľa článku 17 nariadenia č. 1/2003.
—
Komisia prekročila svoje právomoci vyplývajúce z článku 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 pretože žalobkyni napadnutým rozhodnutím uložila povinnosť analyzovať a vyhodnotiť požadované informácie.
2.
Druhý žalobný dôvod: Porušenie zásady proporcionality
Rozsah požadovaných informácií, výber prostriedkov a stanovenie krátkej lehoty porušujú zásadu proporcionality.
—
Zhromaždenie a spracovanie požadovaných informácií v predpísanej forme žiadateľku neprimerane zaťažuje. Toto bremeno je neprimerané všeobecnej povahe požadovaných informácií a účelu vyšetrovania.
—
Stanovenie lehoty pre poskytnutie odpovedí v trvaní 12 týždňov a odmietnutie Komisie predĺžiť túto lehotu sú neprimerané. Žalobkyňa túto lehotu nemohla objektívne dodržať.
3.
Tretí žalobný dôvod: Porušenie povinnosti odôvodnenia podľa článku 269 ods. 2 ZFEÚ
Napadnuté rozhodnutie je aj v rozpore s požiadavkami stanovenými pre riadne odôvodnenie rozhodnutia v článku 296 ods. 2 ZFEÚ, pretože z neho nemožno zistiť, aké dôvody viedli Komisiu k žiadosti o takéto rozsiahle informácie, k postupu podľa článku 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 a k značnému časovému nátlaku v konaní.
—
Z napadnutého rozhodnutia jasne nevyplýva, aké konkrétne skutočnosti Komisia vyšetruje, ako ani to, prečo Komisia tieto neobvykle detailné a obsiahle informácie potrebuje.
—
Komisia neuviedla žiadne odôvodnenie, prečo na rozdiel od predošlých žiadostí o informácie považovala postup voči žalobkyni podľa článku 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 za primeraný a nevyhnutný.
—
Komisia dostatočne neodôvodnila, z akého dôvodu stanovila takúto krátku lehotu na poskytnutie odpovedí, a prečo túto lehotu odmietla predĺžiť.
4.
Štvrtý žalobný dôvod: Porušenie všeobecnej zásady presnosti
Napadnuté rozhodnutie a spoločne s ním doručený dotazník sú podľa názoru žalobkyne v rozpore s požiadavkami všeobecnej zásady presnosti, pretože sú v mnohých bodoch nejasné, nepresné a rozporuplné a žalobkyni neposkytli žiadne inštrukcie. Žalobkyňa nemohla bez pochybností rozpoznať, čo presne je povinná vykonať, aby sa tak vyhla riziku uloženia sankcie. Rozsiahlym žiadostiam a prosbám žalobkyne o upresnenie však Komisia nevyhovela vôbec alebo len nedostatočne.
5.
Piaty žalobný dôvod: Porušenie práva žalobkyne na obhajobu
—
Napadnuté rozhodnutie porušuje právo žalobkyne na obhajobu stanovené v článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a článku 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie tým, že žalobkyni ukladá povinnosť aktívne spolupracovať pri vyhodnocovaní a analýze údajov o podniku, ktoré sú predmetom dôkaznej povinnosti Komisie.
(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES, L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).
Full & Egal Universal Law Academy