11.1.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 9/8
Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 7. novembra 2013 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Raad van State — Holandsko) — Minister voor Immigratie, Integratie en Asiel/X (C-199/12), Y (C-200/12), Z/Minister voor Immigratie, Integratie en Asiel (C-201/12)
(Spojené veci C-199/12 až C-201/12) (1)
(Smernica 2004/83/ES - Minimálne ustanovenia pre priznanie postavenia utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu - Článok 10 ods. 1 písm. d) - Príslušnosť k určitej sociálnej skupine - Sexuálna orientácia - Dôvod prenasledovania - Článok 9 ods. 1 - Pojem „činy prenasledovania“ - Obava z prenasledovania na základe príslušnosti k určitej sociálnej skupine - Činy dostatočne vážne na odôvodnenie takej obavy - Právna úprava postihujúca homosexuálne činy - Článok 4 - Individuálne posúdenie skutočností a okolností)
2014/C 9/11
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Raad van State
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Minister voor Immigratie, Integratie en Asiel, Z
Žalovaní: X (C-199/12), Y (C-200/12), Minister voor Immigratie, Integratie en Asiel (C-201/12)
za účasti: Hoog Commissariaat van de Verenigde Naties voor de Vluchtelingen (C-199/12 až C-201/12)
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Raad van State — Výklad článku 9 ods. 1 písm. a), článku 9 ods. 2 písm. c) a článku 10 ods. 1 písm. d) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 304, s. 12; Mim. vyd. 19/007, s. 96) — Priznanie postavenia utečenca — Podmienky — Dôvody prenasledovania — Homosexualita — Pojem „určitá sociálna skupina“ — Právna úprava krajiny pôvodu stanovujúca trest odňatia slobody v trvaní minimálne 10 rokov v prípade homosexuálnych vzťahov
Výrok rozsudku
1.
Článok 10 ods. 1 písm. d) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany sa má vykladať v tom zmysle, že existencia trestnoprávnej legislatívy, akou sú právne úpravy v každom z konaní vo veci samej, ktorá sa týka špecificky homosexuálnych osôb, umožňuje konštatovať, že tieto osoby treba považovať za určitú sociálnu skupinu.
2.
Článok 9 ods. 1 smernice 2004/83 v spojení s jej článkom 9 ods. 2 písm. c) sa má vykladať v tom zmysle, že samotná kriminalizácia homosexuálnych činov ako taká nepredstavuje čin prenasledovania. Naopak trest odňatia slobody, ktorým sa trestajú homosexuálne činy a ktorý sa skutočne uplatňuje v krajine pôvodu, ktorá prijala takúto legislatívu, treba považovať za neúmerné alebo diskriminačné potrestanie, a teda predstavuje čin prenasledovania.
3.
Článok 10 ods. 1 písm. d) smernice 2004/83 v spojení s jej článkom 2 písm. c) sa má vykladať v tom zmysle, že iba homosexuálne činy považované za trestné v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov sú vylúčené z jej pôsobnosti. Pri posudzovaní žiadosti o získanie postavenia utečenca príslušné orgány nemôžu primerane očakávať, že na predídenie nebezpečenstvu prenasledovania žiadateľ o azyl skryje vo svojej krajine pôvodu svoju homosexualitu, alebo bude zdržanlivý v prejavovaní svojej sexuálnej orientácie.
(1) Ú. v. EÚ C 217, 21.7.2012.
Full & Egal Universal Law Academy