NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
ELEANOR SHARPSTON
prednesené 16. mája 2013 ( 1 )
Vec C‑120/12 P Vec C‑121/12 P Vec C‑122/12 P
Bernhard Rintisch
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)
„Odvolanie — Ochranná známka Spoločenstva — Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie — Dôkazy o existencii a platnosti skoršej ochrannej známky — Dôkazy a preklady predložené po uplynutí lehoty stanovenej ÚHVT — Diskrečná právomoc odvolacieho senátu“
1.
Odvolania, ktoré sú predmetom troch prejednávaných vecí, boli podané proti trom rozsudkom Všeobecného súdu, ktoré boli vydané v ten istý deň, majú podobné znenie a sú založené na rovnakom výklade článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 ( 2 ) a pravidla 20 ods. 1 a pravidla 50 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) ( 3 ). Odvolania sú založené na dvoch rovnakých odvolacích dôvodoch.
2.
V každej veci ten istý majiteľ ochrannej známky – pán Rintisch – namietal proti zápisu troch rôznych označení ako ochranných známok Spoločenstva na základe toho, že existovala pravdepodobnosť zámeny s určitými ochrannými známkami, o ktorých tvrdí, že je ich majiteľom. Svoje námietky oprel okrem iného o skoršie nemecké ochranné známky. V rámci námietok proti zápisom musel tiež preukázať existenciu a platnosť týchto skorších ochranných známok. Pán Rintisch však nepredložil námietkovému oddeleniu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ďalej len „ÚHVT“ alebo „úrad“) v lehotách, ktoré toto oddelenie stanovilo, všetky potrebné dôkazy na tento účel spolu s prekladmi relevantných dokumentov do jazyka konania, ktorým bola v každej veci angličtina. Námietkové oddelenie preto zamietlo námietky. Pán Rintisch následne v odvolacom konaní predložil ďalšie dokumenty a preklady listinných dôkazov. Odvolací senát ÚHVT ich v každej veci odmietol zohľadniť s odôvodnením, že na to nemá diskrečnú právomoc. Všeobecný súd zamietol žaloby podané proti rozhodnutiam odvolacieho senátu.
3.
Súdny dvor má v konaní o prejednávaných odvolaniach posúdiť, či sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia tým, že konštatoval, že odvolací senát nemá diskrečnú právomoc na zohľadnenie dôkazov o existencii a platnosti skorších ochranných známok, ako aj prekladov listinných dôkazov, ktoré boli predložené po uplynutí lehoty stanovenej námietkovým oddelením.
Známkové právo Únie
4.
Článok 42 nariadenia č. 40/94 nazvaný „Námietky“ stanovuje:
„1. V lehote troch mesiacov od uverejnenia prihlášky ochrannej známky [S]poločenstva môžu byť podané námietky voči zápisu ochrannej známky z dôvodov, pre ktoré nem[ožno] zapísať ochrannú známku podľa článku 8:[ ( 4 ) ]
…
3. Námietky musia byť podané v písomnej forme a musia špecifikovať dôvody, na základe ktorých sa podávajú. … V lehote stanovenej úradom môže namietateľ predložiť na podporu svojho prípadu fakty, dôkazy a argumenty.“
5.
V článku 74 nazvanom „Preskúmanie skutočností z moci úradnej“ sa uvádza:
„1. V priebehu konaní pred úradom preskúma úrad fakty na základe vlastnej iniciatívy; v prípade konaní týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa však úrad pri svojom skúmaní obmedzí na fakty, dôkazy a argumenty predložené stranami a na požadovaný žalobný nárok.
2. Úrad môže nebrať do úvahy fakty alebo dôkazy, ktoré neboli predložené zúčastnenými stranami včas.“
6.
Vykonávacie nariadenie stanovuje pravidlá nevyhnutné na vykonávanie nariadenia. ( 5 ) Jeho pravidlá „musia zabezpečiť plynulý a efektívny priebeh konaní o ochrannej známke pred úradom“. ( 6 )
7.
Pravidlo 18 opisuje začiatok konania týkajúceho sa prípustných námietok: ( 7 )
„1.
Ak sú podľa pravidla 17 námietky prípustné, úrad pošle stranám oznámenie o tom, že námietkové konanie sa bude považovať za začaté po uplynutí dvoch mesiacov od prijatia tohto oznámenia. …
…“
8.
Pravidlo 19 znie:
„1.
Úrad poskytne namietajúcej strane príležitosť predložiť fakty, dôkazy a argumenty na podporu svojich námietok, alebo doplniť akékoľvek fakty, dôkazy a argumenty, ktoré už boli predložené podľa pravidla 15 ods. 3, v lehote, ktorú určil…
2.
V lehote uvedenej v odseku 1 namietajúca strana predloží aj dôkaz existencie, platnosti a rozsahu ochrany svojej staršej známky [svojej staršej ochrannej známky alebo staršieho práva – neoficiálny preklad], ako aj dôkaz svojej oprávnenosti podať námietky. Namietajúca strana predloží najmä tento dôkaz:
a)
ak sa námietky zakladajú na ochrannej známke, ktorá nie je ochrannou známkou Spoločenstva, ako dôkaz o jej udelení alebo zapísaní sa predloží:
…
ii)
ak je ochranná známka zapísaná, kópiu príslušného potvrdenia o zápise a podľa potreby posledného potvrdenia o obnovení, v ktorom je uvedené, že lehota ochrany ochrannej značky [ochrannej známky – neoficiálny preklad] je dlhšia ako lehota uvedená v odseku 1, a všetky jej predĺženia alebo rovnocenné dokumenty vydané úradom, ktorý ochrannú známku zapísal;
…
3.
Informácia a dôkaz uvedený v odsekoch 1 a 2 je v jazyku konania alebo je preklad priložený. Preklad sa predkladá v lehote stanovenej na predloženie pôvodného dokumentu.
4.
Úrad neberie do úvahy písomne predložené dokumenty [písomné podania alebo dokumenty – neoficiálny preklad] alebo ich časti, ktoré neboli predložené alebo ktoré neboli preložené do jazyka konania v lehote, ktorú stanovil úrad.“
9.
Pravidlo 20 s názvom „Preskúmanie námietok“ stanovuje:
„1.
Ak až do uplynutia lehoty uvedenej v pravidle 19 ods. 1[ ( 8 ) ] namietajúca strana nedokázala existenciu, platnosť a rozsah ochrany svojej staršej ochrannej známky alebo staršieho práva ani svoje oprávnenie podať námietky, námietky sa zamietnu ako neopodstatnené.
2.
Ak sa námietky nezamietnu podľa odseku 1, úrad postúpi podanie [podanie namietateľa – neoficiálny preklad] prihlasovateľovi a vyzve ho, aby v lehote stanovenej úradom poskytol svoje stanovisko.
3.
Ak prihlasovateľ neposkytne nijaké stanovisko, úrad založí svoje rozhodnutie o námietkach na dôkazoch, ktoré má k dispozícii.
4.
Stanovisko, ktoré poskytol prihlasovateľ, sa oznámi namietajúcej strane, ktorú úrad, ak to považuje za potrebné, vyzve, aby sa k nemu vyjadrila v lehote, ktorú určí úrad.
5.
Pravidlo 18 ods. 2 a 3 platí mutatis mutandis po dátume, odkedy sa námietkové konanie považuje za začaté.
6.
V určitých prípadoch môže úrad vyzvať strany, aby obmedzili svoje stanoviská ku konkrétnym otázkam [na konkrétne otázky – neoficiálny preklad]; v takomto prípade povolí zúčastnenej strane vyjadrovať sa k ostatným otázkam v neskoršej fáze konania. Úrad v nijakom prípade nie je povinný informovať strany o tom, ktoré skutočnosti alebo dôkazy by mohli byť alebo neboli predložené.
…“
10.
V pravidle 50 ods. 1 prvom a treťom pododseku, ktoré je nazvané „Preskúmanie odvolaní“, sa uvádza:
„Pokiaľ nie je stanovené inak, tak ustanovenia týkajúce sa konania predtým ako útvar, ktorý prijal rozhodnutie, voči ktorému sa podáva odvolanie [konania pred orgánom, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, – neoficiálny preklad] sa uplatňujú na odvolacie konania mutatis mutandis.
…
Ak je odvolanie zamerané proti rozhodnutiu oddelenia námietok, výbor [senát – neoficiálny preklad] obmedzí svoje preskúmanie odvolania na skutočnosti a dôkazy predložené v lehote, ktorú stanovilo oddelenie námietok v súlade s nariadením a týmito pravidlami, ak komisia nezváži [ak senát nedospeje k záveru – neoficiálny preklad], že by sa mali vziať do úvahy ďalšie skutočnosti a dôkazy podľa článku 74 ods. 2 nariadenia.“
Konania pred ÚHVT
Vec C‑120/12 P
11.
Bariatrix Europe Inc. SAS (ďalej len „Bariatrix“) požiadala 17. marca 2006 o zápis slovnej ochrannej známky „PROTI SNACK“ ako ochrannej známky Spoločenstva pre výrobky zaradené do tried 5, 29 a 32 Niceskej dohody ( 9 ).
12.
Dňa 9. marca 2007 pán Rintisch podal námietky proti zápisu tejto ochrannej známky na základe dôvodu uvedeného v článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 (pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti na území, na ktorom je chránená skoršia ochranná známka). Medzi skoršie ochranné známky, na ktorých boli založené jeho námietky, patrili nemecké slovné ochranné známky „PROTIPLUS“ a „PROTI“ a nemecká obrazová ochranná známka „PROTIPOWER“.
13.
Pán Rintisch predložil spolu s námietkami dokumenty na preukázanie existencie a platnosti každej z týchto skorších ochranných známok. Námietkovému oddeleniu predložil najmä: a) potvrdenia o zápise, ktoré vydal Deutsches Patent‑ und Markenamt (Nemecký patentový a známkový úrad alebo „DPMA“) ( 10 ), a b) výpisy z on‑line registra DPMA. Boli predložené aj anglické preklady pôvodných potvrdení o zápise, no neboli predložené anglické preklady výpisov z on‑line registra.
14.
Dňa 26. apríla 2007 námietkové oddelenie oznámilo pánovi Rintischovi dátum začatia kontradiktórnej časti námietkového konania. Uviedlo, že je potrebné predložiť potvrdenie o obnovení zápisu pre ochranné známky, ktoré boli zapísané pred viac ako desiatimi rokmi, a že je potrebné preukázať existenciu a platnosť skorších ochranných známok úradnými listinami preloženými do jazyka konania. Ak sa tieto dôkazy nepredložia do 27. augusta 2007, námietky budú v súlade s pravidlom 20 ods. 1 vykonávacieho nariadenia zamietnuté bez akéhokoľvek preskúmania ich dôvodnosti.
15.
Dňa 25. septembra 2007, takmer jeden mesiac po uplynutí tejto lehoty, pán Rintisch predložil ÚHVT v súvislosti s každou skoršou ochrannou známkou: a) výpis z on‑line registra DPMA a b) vyhlásenie DPMA, ktoré potvrdzovalo, že pred dňom podania námietok došlo k obnoveniu zápisu ochranných známok. Tiež predložil anglický preklad tohto vyhlásenia.
16.
Dňa 31. marca 2008 námietkové oddelenie zamietlo námietky, lebo pán Rintisch v stanovenej lehote nepreukázal existenciu a platnosť skorších ochranných známok, na ktorých boli námietky založené. Po prvé, pôvodné potvrdenia o zápise predložené spolu s námietkami nepostačovali na preukázanie pretrvávajúcej platnosti skorších ochranných známok k 27. augustu 2007, keď uplynula lehota stanovená ÚHVT. Podľa nemeckého práva ochrana nemeckých ochranných známok zaniká uplynutím desiatich rokov odo dňa podania prihlášky. Po druhé, podľa pravidla 19 ods. 4 vykonávacieho nariadenia nebolo možné zohľadniť výpisy z on‑line registra DPMA ako dôkaz o dátumoch obnovenia zápisu skorších ochranných známok, lebo tieto výpisy neboli preložené do jazyka konania. Po tretie, námietkové oddelenie na základe pravidla 20 ods. 1 vykonávacieho nariadenia odmietlo vziať do úvahy dokumenty predložené 25. septembra 2007, lebo boli predložené oneskorene.
17.
Dňa 8. mája 2008 podal pán Rintisch proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Žiadal, aby odvolací senát odmietol zápis ochrannej známky „PROTI SNACK“ na základe existencie pravdepodobnosti zámeny. Tvrdil, že nepreložené výpisy z on-line registra DPMA si nevyžadujú bližšie vysvetlenie a postačujú aspoň na preukázanie toho, že došlo k obnoveniu zápisu skorších ochranných známok „PROTIPLUS“ a „PROTI POWER“. Znovu predložil dokumenty, ktoré predložil námietkovému oddeleniu 25. septembra 2007, spolu s ich prekladmi a požiadal odvolací senát, aby ich vzal do úvahy.
18.
Dňa 15. decembra 2008 odvolací senát zamietol odvolanie. Konštatoval, že námietkové oddelenie na základe pravidla 19 ods. 2, 3 a 4 a pravidla 20 ods. 1 vykonávacieho nariadenia správne rozhodlo, že pán Rintisch náležite nepreukázal existenciu a platnosť skorších ochranných známok. Stotožnil sa dôvodmi, na základe ktorých sa námietkové oddelenie rozhodlo nezohľadniť potvrdenia o zápise (nepreukázanie obnovenia zápisu ochranných známok) a výpisy z on‑line registra DPMA (neexistencia prekladu), ktoré boli predložené 9. marca 2007, a dokumenty predložené 25. septembra 2007 (oneskorené podanie). Ďalej uviedol, že odvolací senát ani námietkové oddelenie nemá podľa článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 diskrečnú právomoc na zohľadnenie dokumentov predložených po uplynutí lehoty stanovenej ÚHVT. Odvolací senát dodal, že aj keby mal takú diskrečnú právomoc, neuplatnil by ju v prospech pána Rintischa. Prihlasovateľ nepostupoval nesprávne ani nemal vplyv na predloženie dôkazov pánom Rintischom po uplynutí stanovenej lehoty.
19.
Dňa 13. februára 2009 pán Rintisch napadol toto rozhodnutie žalobou na Súde prvého stupňa.
Veci C‑121/12 P a C‑122/12 P
20.
Valfleuri Pâtes Alimentaires SA (ďalej len „Valfleuri“) požiadala 6. januára 2006 o zápis slovných ochranných známok „PROTIVITAL“ a „PROTIACTIVE“ ako ochranných známok Spoločenstva pre výrobky zaradené okrem iného do tried 5, 29 a 30 Niceskej dohody.
21.
Dňa 24. októbra 2006 pán Rintisch podal námietky proti obom zápisom z dôvodov uvedených v článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94. Jeho námietky smerovali proti výrobkom, pre ktoré boli podané prihlášky. Pán Rintisch oprel svoje námietky okrem iného o skoršie nemecké ochranné známky, vrátane slovných ochranných známok „PROTI“ a „PROTIPLUS“ a obrazovej ochrannej známky „PROTI POWER“.
22.
Dňa 16. januára 2007 pán Rintisch s cieľom preukázať existenciu a platnosť týchto skorších ochranných známok predložil v súvislosti s oboma námietkovými konaniami: a) potvrdenia o zápise, ktoré vydal DPMA, a b) výpisy z on‑line registra DPMA. V anglickom preklade predložil len potvrdenia o zápise pre každú z ochranných známok.
23.
Dňa 23. januára 2007 námietkové oddelenie oznámilo pánovi Rintischovi dátum začatia kontradiktórnej časti námietkového konania týkajúceho sa zápisu ochrannej známky „PROVITAL“. Dňa 13. marca 2007 uskutočnilo rovnaké oznámenie v konaní týkajúcom sa ochrannej známky „PROTIACTIVE“. Námietkové oddelenie výslovne uviedlo, že pán Rintisch musí preukázať existenciu a platnosť skorších ochranných známok predložením úradných listín preložených do jazyka konania. Odporučilo mu, aby predložil potvrdenia o obnovení zápisu pre tie ochranné známky, ktoré boli zapísané pred viac ako desiatimi rokmi. Termín na predloženie dôkazov bol v konaní týkajúcom sa ochrannej známky „PROVITAL“ stanovený na 4. júna 2007 a v konaní týkajúcom sa ochrannej známky „PROTIACTIVE“ na 26. mája 2007. Námietkové oddelenie upozornilo pána Rintischa, že ak dovtedy nebudú predložené relevantné dôkazy, zamietne námietky bez preskúmania ich dôvodnosti.
24.
Námietkové oddelenie v konaní týkajúcom sa ochrannej známky „PROVITAL“19. septembra 2007 a v konaní týkajúcom sa ochrannej známky „PROTIACTIVE“24. septembra 2007 zamietlo námietky z dôvodu, že pán Rintisch v lehote nepreukázal existenciu a platnosť skorších práv k ochranným známkam. Potvrdenia o zápise preukazovali pôvodný zápis skorších ochranných známok, no nepreukazovali, že tieto ochranné známky boli ku dňu uplynutia lehoty stanovenej námietkovým oddelením ešte stále platné. Tieto dokumenty posudzované samostatne v skutočnosti preukazovali, že platnosť ochranných známok zanikla. Námietkové oddelenie ďalej uviedlo, že podľa pravidla 19 ods. 4 vykonávacieho nariadenia nemôže zohľadniť výpisy z on‑line registra DPMA ako dôkaz o dátumoch obnovenia zápisu skorších ochranných známok, lebo nebol predložený ich anglický preklad.
25.
Dňa 23. októbra 2007 pán Rintisch podal proti obom rozhodnutiam odvolanie a požiadal, aby odvolací senát odmietol zapísať prihlásené ochranné známky na základe existencie pravdepodobnosti zámeny. Spolu so svojím odvolaním predložil výpisy z on-line registra DPMA a vyhlásenie DPMA s anglickým prekladom, v ktorom bolo uvedené, že pred dňom podania námietok došlo k obnoveniu zápisu skorších ochranných známok.
26.
Dňa 21. januára 2009 a 3. februára 2009 odvolací senát zamietol odvolanie v oboch konaniach. Konštatoval, že námietkové oddelenie správne zamietlo námietky, lebo pán Rintisch v stanovenej lehote nepreukázal existenciu a platnosť skorších ochranných známok. Potvrdenia o zápise predložené 16. januára 2007 samy osebe nepostačovali na preukázanie vymáhateľnosti skorších ochranných známok ku dňu podania námietok. Okrem toho námietkové oddelenie správne nevzalo do úvahy výpisy z on-line registra DPMA, lebo neboli preložené do angličtiny. Napokon námietkové oddelenie ani samotný odvolací senát nemal diskrečnú právomoc na zohľadnenie dokumentov predložených po uplynutí lehoty stanovenej ÚHVT. Pravidlo 20 ods. 1 vykonávacieho nariadenia výslovne stanovuje, že za týchto okolností sa námietky musia zamietnuť. Aj keby odvolací senát mal takú diskrečnú právomoc, neuplatnil by ju v prospech pána Rintischa: druhý účastník konania nepostupoval nesprávne a ani nemal vplyv na oneskorené predloženie dôkazov.
Zhrnutie rozsudkov Všeobecného súdu
Vec T‑62/09 ( 11 )(predmet odvolania vo veci C‑120/12 P)
27.
Žaloba proti rozhodnutiu odvolacieho senátu z 15. decembra 2009 bola založená na troch žalobných dôvodoch: a) námietkové oddelenie porušilo článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, b) odvolací senát porušil článok 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 a zneužil svoju právomoc a c) odvolací senát porušil článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
28.
Dňa 16. decembra 2011 Všeobecný súd zamietol žalobu.
29.
Všeobecný súd v bode 24 svojho rozsudku zamietol prvý žalobný dôvod ako neprípustný, lebo nesmeroval proti rozhodnutiu odvolacieho senátu.
30.
Všeobecný súd zamietol druhý žalobný dôvod ako nedôvodný. V bodoch 27 a 28 svojho rozsudku najprv zhrnul znenie pravidla 19 ods. 1 až 3 vykonávacieho nariadenia a dátumy predloženia dôkazov pánom Rintischom.
31.
Všeobecný súd sa ďalej v bodoch 29 až 32 zameral na znenie článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 a judikatúru, podľa ktorej a) účastníci konania spravidla môžu predkladať skutočnosti a dôkazy aj po uplynutí lehôt, v ktorých sa majú predložiť podľa ustanovení nariadenia č. 40/94; b) účastník konania nemá bezpodmienečné právo domáhať sa, aby ÚHVT zohľadnil oneskorene predložené skutočnosti a dôkazy a c) účastníci konania pred ÚHVT môžu predložiť skutočnosti a dôkazy po uplynutí lehôt stanovených na tento účel len vtedy, ak nie je uvedené inak.
32.
Všeobecný súd po tom, čo citoval znenie pravidla 20 ods. 1 a pravidla 50 ods. 1 prvého a tretieho pododseku vykonávacieho nariadenia, posudzoval, či druhé uvedené ustanovenie „nestanovuje inak“ a nebráni uplatneniu pravidla 20 ods. 1 na konanie pred odvolacím senátom:
„38
Na úvod treba poznamenať, že vzhľadom na to, že námietky boli podané 9. marca 2007, na prejednávanú vec sa vzťahuje znenie [vykonávacieho nariadenia] účinné po zmene a doplnení vyplývajúcom z nariadenia Komisie (ES) č. 1041/2005… Podľa odôvodnenia 7 tohto nariadenia bolo konkrétne jedným z cieľov tejto zmeny a doplnenia celkovo prehodnotiť ustanovenia týkajúce sa námietkového konania s cieľom jasne špecifikovať okrem iného právne dôsledky procesných nedostatkov.
39
Okrem nebezpečenstva uplatnenia tautologickej argumentácie na predmetné ustanovenia by pritom prijatie výkladu, ktorý uvádza žalobca, malo za následok značné obmedzenie pôsobnosti pravidla 20 ods. 1 [vykonávacieho nariadenia] v zmenenom a doplnenom znení.
40
Ak by totiž dôkazy na preukázanie existencie, platnosti a rozsahu skoršej ochrannej známky – ktoré námietkové oddelenie podľa nového znenia pravidla 20 ods. 1 [vykonávacieho nariadenia] uplatniteľného na prejednávanú vec nemôže zohľadniť, ak sú predložené oneskorene – mohol napriek tomu zohľadniť odvolací senát na základe svojej diskrečnej právomoci podľa článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94, právny následok výslovne stanovený v nariadení č. 1041/2005 pre tento druh nedostatkov, konkrétne zamietnutie námietok, by v určitých prípadoch mohol byť zbavený potrebného účinku.
41
Treba teda konštatovať, že odvolací senát sa nedopustil nesprávneho posúdenia tým, že konštatoval, že za okolností prejednávanej veci existovalo ustanovenie, ktoré bránilo zohľadneniu dôkazov, ktoré žalobca oneskorene predložil ÚHVT, a že odvolací senát teda nemal nijakú diskrečnú právomoc podľa článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94.“
33.
Všeobecný súd sa následne zaoberal tvrdením pána Rintischa, ktoré sa týkalo konštatovania odvolacieho senátu, že tento senát by v každom prípade uplatnil svoju diskrečnú právomoc v jeho neprospech:
„43
V tejto súvislosti treba konštatovať, že aj keď odvolací senát uviedol, že okolnosti prejednávanej veci v každom prípade bránili uplatneniu diskrečnej právomoci podľa článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 v prospech žalobcu, z bodu 39 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že toto konštatovanie bolo uvedené len subsidiárne a vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok CORPO livre ( 12 )…, na ktorom bola založená argumentácia odvolacieho senátu, bol predmetom odvolania na Súdnom dvore.
44
Je pritom potrebné poukázať na to, že Súdny dvor vo svojom uznesení K & L Ruppert Stiftung/ÚHVT ( 13 )… nespochybnil prístup Všeobecného súdu v rozsudku CORPO livre… Okrem toho, keďže podľa záveru uvedeného v bode 41 vyššie odvolací senát nemal diskrečnú právomoc upravenú v článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94, nie je potrebné preskúmať tvrdenia žalobcu smerujúce k určeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo v tejto súvislosti nesprávne vzhľadom na podmienky stanovené v rozsudku ÚHVT/Kaul ( 14 )…
…
46
Z toho vyplýva, že odvolací senát neporušil článok 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 tým, že v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil dokumenty, ktoré žalobca oneskorene predložil námietkovému oddeleniu s cieľom preukázať existenciu a platnosť skorších ochranných známok.“
34.
V bode 47 rozsudku Všeobecný súd vyhlásil za neprípustnú výhradu týkajúcu sa údajného zneužitia právomoci odvolacím senátom, lebo táto výhrada nespĺňala minimálne požiadavky prípustnosti výhrady, najmä požiadavku uvedenia tvrdení na podporu výhrady stanovenú v článku 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, pričom tieto ustanovenia sa podľa článku 130 ods. 1 a článku 132 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku vzťahujú na veci týkajúce sa duševného vlastníctva.
35.
Všeobecný súd v bode 62 svojho rozsudku tiež zamietol tretí žalobný dôvod ako nedôvodný, lebo vzhľadom na to, že dospel k záveru, že namietateľ náležite nepreukázal existenciu a platnosť skorších ochranných známok, nebol oprávnený preskúmať dôvodnosť námietok alebo osobitne analyzovať existenciu pravdepodobnosti zámeny predmetných ochranných známok.
Veci T‑109/09 ( 15 )a T‑152/09 ( 16 )(predmet odvolania vo veciach C‑121/12 P a C‑122/12 P)
36.
Žaloby pána Rintischa proti rozhodnutiam odvolacieho senátu z 21. januára 2009 a 3. februára 2009 boli založené na tých istých troch žalobných dôvodoch, ktoré uviedol vo veci T‑62/09.
37.
Dňa 16. decembra 2011 Všeobecný súd zamietol žaloby.
38.
Všeobecný súd tak vo veci T‑109/09, ako aj vo veci T‑152/09 zamietol všetky tri žalobné dôvody na základe argumentácie, ktorá je v podstate rovnaká ako argumentácia, na základe ktorej zamietol totožné žalobné dôvody vo veci T‑62/09 (ktorá je teraz predmetom odvolania vo veci C‑120/12 P).
Zhrnutie odvolaní a odvolacie návrhy
39.
Pán Rintisch v každom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor zrušil rozsudok Všeobecného súdu a uložil ÚHVT povinnosť nahradiť trovy konania.
40.
Odvolania sú založené na dvoch odvolacích dôvodoch: a) porušenie článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94, keďže Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že odvolací senát nemá diskrečnú právomoc pri rozhodovaní, že namietateľ nepreukázal skoršie ochranné známky, a b) zneužití právomocí.
Zhrnutie tvrdení účastníkov konania v troch odvolaniach
Porušenie článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94
41.
Pán Rintisch tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil článok 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 a pravidlo 50 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Všeobecný súd dospel k nesprávnemu záveru, že odvolací senát nemá nijakú diskrečnú právomoc pri rozhodovaní, že dokumenty predložené po uplynutí lehoty stanovenej námietkovým oddelením možno zohľadniť v jeho rozhodnutí. Všeobecný súd sa tiež dopustil nesprávneho posúdenia tým, že nekonštatoval, že odvolací senát nesprávne uplatnil diskrečnú právomoc, ktorú mu priznáva článok 74 ods. 2.
O existencii diskrečnej právomoci odvolacieho senátu
42.
Pán Rintisch sa opiera o rozhodnutie vo veci Henkel/ÚHVT – LHS (UK) (Kleencare), v ktorom Súd prvého stupňa konštatoval, že „zo zásady kontinuity funkcií totiž vyplýva, že v rámci pôsobnosti článku 74 ods. 1 in fine… je odvolací senát povinný založiť svoje rozhodnutie na všetkých skutkových a právnych okolnostiach, ktoré dotknutá osoba uviedla buď v konaní pred námietkovým oddelením, ktoré rozhodovalo o námietkach v prvom stupni, alebo – len s výhradou článku 74 ods. 2 – v odvolacom konaní“. ( 17 ) Odvolací senát preto bol povinný zohľadniť dokumenty predložené námietkovému oddeleniu po uplynutí lehoty, ako sú preklady dokumentov preukazujúcich obnovenie zápisu ochranných známok.
43.
Hoci pán Rintisch uznáva, že Súdny dvor v rozsudku ÚHVT/Kaul ( 18 ) konštatoval, že diskrečná právomoc v zmysle článku 74 ods. 2 je podmienená tým, že nie je uvedené inak, tvrdí, že toto ustanovenie samo osebe neobsahuje takú podmienku. Neexistuje ani nijaké iné pravidlo, ktoré by vylučovalo uplatnenie tejto diskrečnej právomoci odvolacím senátom. Pán Rintisch teda zrejme spochybňuje platnosť zásady stanovenej v rozsudku ÚHVT/Kaul.
44.
Pán Rintisch tvrdí, že hoci je pravda, že pravidlo 20 ods. 1 sa vzťahuje na námietkové konanie, Všeobecný súd nevzal do úvahy skutočnosť, že pravidlo 50 ods. 1 má prednosť pred pravidlom 20 ods. 1, keďže priznáva odvolaciemu senátu diskrečnú právomoc. Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosť, že tretí pododsek pravidla 50 ods. 1, ktorý je osobitným ustanovením týkajúcim sa preskúmania odvolaní, výslovne upravuje uplatnenie článku 74 ods. 2. V tejto súvislosti Všeobecný súd nerozlíšil úplne nové skutočnosti a oneskorené predloženie „ďalších“ skutočností a dôkazov. Všeobecný súd mal tiež konštatovať, že odvolací senát mal podľa článku 74 ods. 2 zohľadniť preklad predložený po uplynutí lehoty.
45.
ÚHVT tvrdí, že otázku, ktorú vyvoláva prvý odvolací dôvod, možno vyriešiť na základe dvoch úvah. Po prvé, pravidlo 20 ods. 1 treba vykladať vzhľadom na jeho vývoj. Toto pravidlo vo svojej staršej verzii nestanovovalo, aký následok vyplýva z nedodržania lehôt podľa pravidla 19 ods. 1. Pravidlo 20 ods. 1 v znením zmenenom a doplnenom nariadením č. 1041/2005 v súčasnosti výslovne stanovuje, že ak namietateľ pred uplynutím lehoty uvedenej v pravidle 19 ods. 1 nepreukázal existenciu, platnosť a rozsah ochrany svojej skoršej ochrannej známky, námietky sa musia zamietnuť ako neopodstatnené. Po druhé, v pravidle 19 ods. 3 sa výslovne uvádza, že dôkazy na podporu námietkového konania sa musia predložiť v jazyku konania alebo k nim musí byť pripojený preklad do tohto jazyka. Táto zásada je založená na potrebe dodržiavať pravidlo audi alteram partem a zabezpečiť rovnosť zbraní medzi účastníkmi konaní inter partes. Dôkazy vyplývajúce z potvrdení o zápise teda možno vziať do úvahy len vtedy, ak spĺňajú požiadavky uvedené v pravidle 19 ods. 3. Všeobecný súd preto správne rozhodol, že pravidlo 20 ods. 1 vykonávacieho nariadenia vylučuje akúkoľvek diskrečnú právomoc pri rozhodovaní o zohľadnení dôkazov a prekladov predložených po uplynutí lehoty.
46.
ÚHVT sa ďalej zaoberá možnou paralelou medzi pravidlom 20 a pravidlom 22 ods. 2. V súvislosti s posledným uvedeným ustanovením a s následkami predloženia dôkazov po uplynutí lehoty stanovenej ÚHVT podľa tohto pravidla Všeobecný súd predtým rozlíšil pôvodné dôkazy od ďalších dôkazov. Podľa názoru ÚHVT sa táto judikatúra týka predloženia dôkazov v neskoršom štádiu námietkového konania. Pokiaľ ide o dôkaz o náležitom používaní, ÚHVT uznáva, že kvalitu predložených dôkazov možno vykladať rôzne, a teda sa vyžaduje pružnosť. V rámci preukazovania existencie a platnosti skorších práv však nikdy nebude sporné, či sú predložené dokumenty dostatočné. V dôsledku toho toto rozlišovanie nie je v tejto súvislosti relevantné.
47.
Na rozdiel od spoločnosti Bariatrix vo veci C‑120/12 P, Valfleuri vstúpila do konania vo veciach C‑121/12 P a C‑122/12 P ako vedľajší účastník konania. Zastáva názor, že za okolností, za ktorých boli podané prejednávané odvolania, ÚHVT nemá nijakú diskrečnú právomoc. Jej tvrdenie je založené na znení pravidiel 19 a 20 vykonávacieho nariadenia a na skutočnosti, že obe ustanovenia bránia ÚHVT v tom, aby poskytol namietateľovi dodatočnú lehotu na preukázanie existencie, platnosti a rozsahu ochrany skoršej ochrannej známky. Ďalej spochybňuje odkazy pána Rintischa na judikatúru, ktorá sa netýkala uplatňovania pravidiel 19 a 20 vykonávacieho nariadenia v znení zmenenom a doplnenom nariadením č. 1041/2005. Valfleuri poznamenáva, že v prejednávaných veciach pán Rintisch mal k dispozícii požadované listinné dôkazy pred uplynutím lehoty stanovenej ÚHVT, avšak neuviedol nijaký dôvod, pre ktorý predložil tieto dokumenty až v októbri 2007.
Uplatnenie diskrečnej právomoci odvolacieho senátu
48.
Pán Rintisch tvrdí, že Všeobecný súd mal rozhodnúť, že odvolací senát nesprávne konštatoval, že ak by mal diskrečnú právomoc podľa článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94, túto diskrečnú právomoc by uplatnil v jeho neprospech. V tejto súvislosti mal Všeobecný súd preskúmať jeho tvrdenia týkajúce sa toho, že odvolací senát nezvážil, či zohľadnenie dôkazov predložených po uplynutí lehoty bolo opodstatnené, lebo po prvé tieto dôkazy zjavne mohli ovplyvniť výsledok námietkového konania a po druhé stav konania v čase, keď došlo k oneskorenému predloženiu dôkazov, a okolnosti súvisiace s ich predložením tomu nebránili.
49.
ÚHVT tvrdí, že tento odvolací dôvod je relevantný len v prípade, ak Súdny dvor konštatuje, že odvolací senát skutočne má diskrečnú právomoc. V každom prípade odvolací senát vysvetlil, ako by za okolností prejednávanej veci uplatnil túto diskrečnú právomoc.
Zneužitie právomocí
50.
Pán Rintisch zrejme uvádza ako druhý odvolací dôvod zneužitie právomocí Všeobecným súdom. Neuviedol však nijaké konkrétne tvrdenia na podporu tohto odvolacieho dôvodu.
51.
ÚHVT má pochybnosti o tom, či je tento dôvod v odvolaní vyjadrený. V každom prípade ho treba zamietnuť ako neprípustný pre neuvedenie tvrdení na jeho podporu.
Posúdenie
Diskrečná právomoc odvolacieho senátu a uplatnenie tejto diskrečnej právomoci
52.
Prvý odvolací dôvod možno rozdeliť na dve časti. Prvá časť sa týka otázky, či odvolací senát má diskrečnú právomoc na zohľadnenie dôkazov o existencii a platnosti skorších ochranných známok a prekladov týchto dôkazov predložených po uplynutí lehoty stanovenej námietkovým oddelením. Druhá časť sa týka uplatnenia tejto diskrečnej právomoci, pokiaľ táto právomoc existuje.
O existencii diskrečnej právomoci odvolacieho senátu
53.
V návrhoch, ktoré som tiež dnes predniesla vo veci New Yorker SHK Jeans/ÚHVT (C‑621/11 P), som vysvetlila, že pri analýze rozsahu diskrečnej právomoci ÚHVT pri zohľadnení dôkazov vo všetkých druhoch konaní treba vychádzať z toho, že ÚHVT, vrátane námietkového oddelenia a odvolacieho senátu, spravidla skutočne má diskrečnú právomoc na zohľadnenie dôkazov predložených po stanovenej lehote.
54.
Odvolanie vo veci New Yorker SHK Jeans/ÚHVT sa týkalo otázky, či námietkové oddelenie má diskrečnú právomoc na rozhodnutie o tom, či zohľadní druhú skupinu dôkazov predložených po uplynutí lehoty stanovenej ÚHVT s cieľom preukázať v námietkovom konaní náležité používanie.
55.
Prejednávané odvolanie sa týka a) dôkazov o existencii a platnosti ochranných známok, o ktoré sa namietateľ opiera, a b) prekladov týchto dôkazov. Ide o dôkazy, ktoré treba predložiť, s cieľom splniť prvú požiadavku námietkového konania. Ak neexistuje platná skoršia ochranná známka, nemožno namietať proti žiadosti o zápis novej ochrannej známky.
56.
Na základe všeobecného pravidla uvedeného v článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 považujem – rovnako ako Všeobecný súd ( 19 ) – za zrejmé, že v tomto prípade treba tiež vychádzať z toho, že odvolací senát má diskrečnú právomoc.
57.
Obsahuje nariadenie č. 40/94 alebo vykonávacie nariadenie výnimku, ktorá sa uplatní za okolností troch prejednávaných odvolaní?
58.
Túto otázku posúdim najprv v súvislosti s predložením dôkazov a prekladmi sa budem zaoberať osobitne.
59.
Nariadenie č. 40/94 neobsahuje okrem článku 74 ods. 2 nijaké výslovné pravidlo týkajúce sa diskrečnej právomoci odvolacieho senátu na rozhodnutie o zohľadnení alebo nezohľadnení dôkazov o existencii a platnosti ochranných známok predložených po uplynutí lehoty stanovenej námietkovým oddelením. ( 20 )
60.
Z článku 42 ods. 1 nariadenia č. 40/94 je však zrejmé, že námietky proti zápisu ochrannej známky môžu podať len majitelia (skorších) ochranných známok. Namietateľ musí preto poskytnúť informácie o ochrannej známke, o ktorú sa opiera, a svojich právach k nej. Vecné dôkazy o týchto skutočnostiach, teda o existencii a platnosti ochrannej známky, možno predložiť námietkovému oddeleniu neskôr. ( 21 )
61.
Hoci vecné dôkazy netreba predložiť spolu s námietkami, informácie o existencii a platnosti ochrannej známky sa týkajú prípustnosti námietok. Námietkové oddelenie ich preto musí posúdiť skôr, než rozhodne o dôvodnosti námietok. Vzhľadom na požiadavky procesnej efektívnosti, riadnej správy vecí verejných a právnej istoty som dospela k záveru, že článok 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 treba v tomto kontexte vykladať tak, že vylučuje možnosť, aby odvolací senát mohol posúdiť dôkazy, ktoré bez toho, aby ako celok boli predložené v skoršom štádiu odvolacieho konania, sa mu predkladajú na podporu okolnosti týkajúcej sa prípustnosti námietok, ako sú (osobitne) dôkazy o existencii a platnosti (skorších) ochranných známok.
62.
Tretí pododsek pravidla 50 ods. 1 vykonávacieho nariadenia potvrdzuje tento názor.
63.
V prvej časti tretieho pododseku pravidla 50 ods. 1 je stanovené všeobecné pravidlo uplatniteľné na odvolania proti rozhodnutiam námietkového oddelenia. Toto pravidlo – a najmä slovo „obmedzí“ – chápem tak, že odvolací senát môže posúdiť len skutočnosti a dôkazy, ktoré boli predložené v lehote, „ktorú stanovilo oddelenie námietok v súlade s nariadením a týmito pravidlami“. Hoci znenie tohto ustanovenia nerozlišuje dôkazy o existencii a platnosti skorších ochranných známok a iné dôkazy, predkladanie týchto dvoch druhov dôkazov upravujú v nariadení č. 40/94 a vykonávacom nariadení rôzne pravidlá. Pravidlá 19 a 20 vykonávacieho nariadenia upravujú predkladanie dôkazov o existencii a platnosti skorších ochranných známok a preklady akýchkoľvek predložených dokumentov.
64.
Na rozdiel od tvrdenia pána Rintischa prvá časť tretieho pododseku pravidla 50 ods. 1 preto nemá „prednosť pred“ pravidlom 20 ods. 1. Naopak, obsahuje „odkaz“ na toto ustanovenie, a pokiaľ ide o skutočnosti a dôkazy iné ako „ďalšie skutočnosti a dôkazy“, vylučuje možnosť odvolacieho senátu preskúmať skutočnosti a dôkazy predložené po uplynutí lehoty, ktorú stanovilo námietkové oddelenie v súlade s nariadením č. 40/94 a vykonávacím nariadením. Odvolací senát – rovnako ako námietkové oddelenie ( 22 ) – nemá nijakú diskrečnú právomoc na rozhodnutie o tom, či takéto dôkazy vezme alebo nevezme do úvahy.
65.
Druhá časť špecifikuje pravidlo uvedené v prvej časti vety: toto pravidlo sa uplatní, „ak [senát nedospeje k záveru], že by sa mali vziať do úvahy ďalšie skutočnosti a dôkazy podľa článku 74 ods. 2“, ktorý stanovuje všeobecné pravidlo diskrečnej právomoci.
66.
Existencia takej diskrečnej právomoci odvolacieho senátu teda závisí od toho, či dôkazy o existencii a platnosti skorších ochranných známok možno označiť za „ďalšie“ dôkazy. ( 23 ) Hoci sa domnievam, že na účely prejednávaných odvolaní nie je potrebné taxatívne vymedziť tento výraz, je zrejmé, že na to, aby dôkazy boli takto označené, museli byť v skoršom štádiu konania predložené iné dôkazy.
67.
Za okolností, keď vykonávacie nariadenie vymedzuje a) nevyhnutné formálne požiadavky prípustnosti dôkazov na preukázanie určitej skutočnosti a b) lehotu na predloženie týchto dôkazov, sa domnievam, že namietateľ nemôže predložiť neprimerané dôkazy v stanovenej lehote a potom neskôr – prípadne až v odvolacom konaní – predložiť dôkazy, ktoré sú v skutočnosti nevyhnutné, ako „ďalšie“ dôkazy.
68.
Bez ohľadu na to, čo je základom námietok, namietateľ musí vždy predložiť dôkazy o existencii, platnosti a rozsahu ochrany skorších ochranných známok, o ktoré sa opiera. Pravidlo 19 ods. 2 vykonávacieho nariadenia stanovuje: „Namietajúca strana predloží… tento dôkaz“. V odseku 2 písm. a) bode ii) následne vymedzuje listinné dôkazy vyžadované za okolností, keď sú námietky založené na ochrannej známke, ktorá nie je ochrannou známkou Spoločenstva, konkrétne príslušné potvrdenie o zápise a podľa potreby posledné potvrdenie o obnovení.
69.
Od zmeny a doplnenia pravidla 20 ods. 1 nariadením č. 1041/2005 toto ustanovenie jednoznačne stanovuje následok skutočnosti, že namietateľ pred uplynutím lehoty, ktorú stanovilo námietkové oddelenie, nepredloží príslušné potvrdenie o zápise (a v prípade potreby o obnovení zápisu): „námietky sa zamietnu ako neopodstatnené“.
70.
Hoci je pravda, že toto spojenie je podobné spojeniu „úrad námietky zamietne“ uvedenému v pravidle 22 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, domnievam sa, že tieto spojenia treba vykladať rozdielne.
71.
V návrhoch, ktoré som predniesla v už citovanej veci New Yorker SHK Jeans/ÚHVT, som dospela k záveru, že podľa druhej vety pravidla 22 ods. 2 vykonávacieho nariadenia musí námietkové oddelenie zamietnuť námietky, ak v čase uplynutia lehoty stanovenej ÚHVT nebol predložený nijaký dôkaz o náležitom používaní ochrannej známky. ( 24 ) Tiež som uviedla, že výnimka zo všeobecného pravidla uvedeného v článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 sa už neuplatní, ak namietateľ, ktorý bol požiadaný, aby preukázal náležité používanie svojej ochrannej známky, v dobrej viere predložil hodnoverné základné dôkazy preukazujúce toto používanie ( 25 ). Hoci pravidlo 22 ods. 3 opisuje, čo treba preukázať, a pravidlo 22 ods. 4 vymedzuje, ako to možno preukázať, neexistuje nijaký taxatívny zoznam nevyhnutných listinných dôkazov, ktoré sa musia predložiť na splnenie dôkazného bremena týkajúceho sa preukázania náležitého používania. V závislosti od okolností, akými sú druh ochrannej známky a trh, na ktorom sa ochranná známka používa, sa kvalita a množstvo dôkazov môže líšiť a prihlasovateľ môže počas konania inter partes oprávnene spochybniť dostatočnosť základných predložených dôkazov.
72.
Pravidlo 20 ods. 1 nevykladám rovnako. V pravidle 19 ods. 2 písm. a) bode ii) normotvorca v podstate vymedzil dôkazný prah: v prípade zapísaných ochranných známok, ktoré nie sú ochrannými známkami Spoločenstva, musí namietateľ predložiť kópiu príslušného potvrdenia o zápise a podľa potreby posledného potvrdenia o obnovení, v ktorom je uvedené, že lehota ochrany ochrannej známky je dlhšia ako lehota, ktorú stanovilo námietkové oddelenie, a všetky jej predĺženia, alebo rovnocenné dokumenty vydané úradom, ktorý ochrannú známku zapísal.
73.
Buď namietateľ predloží príslušné potvrdenie o zápise (a v prípade potreby o obnovení zápisu), alebo ho nepredloží. Preto súhlasím s ÚHVT, že nemožno spochybniť dostatočnosť dôkazov alebo diskutovať o tom, či ide o ďalšie dôkazy vo vzťahu k predtým predloženým dôkazom. Nevyhnutné listinné dôkazy nemôžu predstavovať ďalšie dôkazy vo vzťahu k iným listinným dôkazom. (Iné listinné dôkazy však môžu predstavovať ďalšie dôkazy vo vzťahu k nevyhnutným listinným dôkazom.)
74.
Na rozdiel od pána Rintischa sa domnievam, že nie je opodstatnené rozlišovať dokumenty predložené po uplynutí lehoty námietkovému oddeleniu a dokumenty predložené po tomto dátume odvolaciemu senátu. Pravidlo 19 ods. 2 písm. a) bod ii) a pravidlo 20 ods. 1 vykonávacieho nariadenia chápem tak, že námietkové oddelenie nemá nijakú diskrečnú právomoc na zohľadnenie potvrdení o zápise alebo potvrdení o obnovení zápisu predložených po stanovenej lehote. V súlade so zásadou kontinuity funkcií, a pokiaľ nie je uvedené inak, nie je opodstatnené dovoliť odvolaciemu senátu vziať do úvahy oneskorené nevyhnutné dôkazy, ktoré námietkové oddelenie nemôže zohľadniť. Kontinuita znamená súdržnosť pri uplatňovaní tých istých pravidiel. ( 26 )
75.
Podľa môjho názoru rovnaký záver platí pre oneskorené predloženie prekladov príslušných potvrdení o zápise (a v prípade potreby o obnovení zápisu).
76.
Pravidlo 19 ods. 3 vykonávacieho nariadenia jasne stanovuje, že dokumenty opísané v pravidle 19 ods. 2 sa musia predložiť buď v jazyku konania, alebo k nim musí byť priložený preklad. To isté pravidlo stanovuje, že preklad sa musí „pred[ložiť] v lehote stanovenej na predloženie pôvodného dokumentu“. Podľa pravidla 19 ods. 4 ÚHVT „neberie do úvahy“ dokumenty, ktoré neboli predložené alebo preložené v stanovenej lehote. Vzhľadom na túto jednoznačnú formuláciu sa domnievam, že námietkové oddelenie nemôže mať diskrečnú právomoc na rozhodnutie o tom, či zohľadní alebo nezohľadní preklady dokumentov opísaných v pravidle 19 ods. 2 písm. a) bode ii), ktoré boli predložené oneskorene. Túto právomoc nemôže mať ani odvolací senát.
77.
Na základe týchto úvah zastávam názor, že Všeobecný súd správne rozhodol, že odvolací senát sa nedopustil nesprávneho posúdenia, keď konštatoval, že nemá nijakú diskrečnú právomoc na zohľadnenie dôkazov o existencii a platnosti skorších ochranných známok predložených po uplynutí lehoty stanovenej námietkovým oddelením.
O uplatnení diskrečnej právomoci odvolacieho senátu
78.
Ak odvolací senát nemá nijakú diskrečnú právomoc na zohľadnenie a) dôkazov, ktoré nepredstavujú ďalšie dôkazy, a b) prekladov predložených po uplynutí lehoty stanovenej námietkovým oddelením, nemožno posúdiť, ako by mohol alebo mal uplatniť takúto diskrečnú právomoc.
79.
Preto súhlasím s ÚHVT, že tento odvolací dôvod je relevantný len v prípade, ak Súdny dvor konštatuje, že Všeobecný súd nesprávne vyložil článok 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94, a dospeje k záveru, že pokiaľ ide o dôkazy a preklady, ktoré sú predmetom týchto troch odvolaní, odvolací senát má diskrečnú právomoc na rozhodnutie o tom, či tieto dokumenty zohľadní alebo nezohľadní. Vzhľadom na záver, ku ktorému som dospela v súvislosti s prvou časťou tohto odvolacieho dôvodu, sa druhou časťou nebudem ďalej zaoberať.
Zneužitie právomoci
80.
Súhlasím s ÚHVT, že vzhľadom na neexistenciu akýchkoľvek odôvodnených tvrdení na podporu druhého odvolacieho dôvodu sa tento odvolací dôvod musí zamietnuť ako neprípustný.
O trovách
81.
Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý sa na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku vzťahuje na odvolacie konanie, Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Článok 184 ods. 4 stanovuje, že Súdny dvor môže rozhodnúť, že vedľajší účastník prvostupňového konania, ktorý sa zúčastnil na konaní, znáša vlastné trovy konania.
82.
ÚHVT požiadal v každej veci o náhradu trov konania a spoločnosť Valfleuri požiadala o náhradu trov konania vo veciach C‑121/12 P a C‑122/12 P. Podľa môjho názoru by pán Rintisch nemal uspieť v nijakej z vecí.
Návrh
83.
Z týchto dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor:
—
zamietol odvolania v celom rozsahu,
—
uložil pánovi Rintischovi povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil ÚHVT, a trovy konania vedľajšieho účastníka konania vo veciach C‑121/12 P a C‑122/12 P.
( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.
( 2 ) Hoci nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) (ďalej len „nariadenie č. 40/94“) v zmenenom a doplnenom znení bolo zrušené a nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1) (ďalej len „nariadenie č. 207/2009“), nariadením účinným v čase, keď pán Rintisch podal svoje námietky a keď nastali iné relevantné neskoršie udalosti v predmetných troch prípadoch, bolo nariadenie č. 40/94. V každom prípade nariadenie č. 207/2009 z vecného hľadiska len kodifikuje nariadenie č. 40/94 a jeho zmeny a doplnenia. Ustanovenia nariadenia č. 40/94, o ktoré ide v tomto konaní, zostali nezmenené.
( 3 ) Nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 40/94 (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189), zmenené a doplnené okrem iného nariadením Komisie (ES) č. 1041/2005 z 29. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 172, s. 4).
( 4 ) Článok 8 stanovuje relatívne dôvody zamietnutia zápisu.
( 5 ) Pozri piate odôvodnenie vykonávacieho nariadenia.
( 6 ) Pozri šieste odôvodnenie vykonávacieho nariadenia.
( 7 ) Pravidlo 17 stanovuje dôvody na vyhlásenie námietok za neprípustné. K týmto dôvodom patrí: nezaplatenie poplatku za námietky, oneskorené podanie námietok, neuvedenie dôvodov námietok, skutočnosť, že v námietkach nie je jasne uvedená staršia ochranná známka alebo staršie právo, na ktorom sú námietky založené, nepredloženie prekladu vyžadovaného podľa pravidla 16 ods. 1 a nedodržanie ustanovení pravidla 15.
( 8 ) Úvodnú formuláciu chápem takto: „Ak pred uplynutím lehoty uvedenej v pravidle 19 ods. 1“.
( 9 ) Niceská dohoda o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis ochranných známok z 15. júna 1957 v zmenenom a doplnenom znení.
( 10 ) Tieto potvrdenia o zápise pochádzali z marca 1996, októbra 1996 a marca 1997.
( 11 ) Rozsudok zo 16. septembra 2011, Rintisch/ÚHVT Bariatrix Europe (PROTI SNACK).
( 12 ) K & L Ruppert Stiftung/ÚHVT – Lopes de Almeida Cunha a i. (CORPO livre) (T-86/05, Zb. s. II-4923).
( 13 ) Uznesenie z 5. marca 2009 vo veci C‑90/08 P.
( 14 ) Rozsudok z 13. marca 2007 (C-29/05 P, Zb. s. I-2213).
( 15 ) Rozsudok zo 16. decembra 2011, Rintisch/ÚHVT – Valfleuri Pâtes alimentaires (PROTIVITAL).
( 16 ) Rozsudok zo 16. decembra 2011, Rintisch/ÚHVT – Valfleuri Pâtes alimentaires (PROTIACTIV).
( 17 ) Rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. septembra 2003 (T-308/01, Zb. s. II-3253, bod 32).
( 18 ) Už citovaný v poznámke pod čiarou 14, bod 42.
( 19 ) Pozri bod 30 napadnutého rozsudku vo veci T‑62/09 a bod 31 napadnutých rozsudkov vo veciach T‑109/09 a T‑152/09.
( 20 ) Pozri pravidlo 15 vykonávacieho nariadenia.
( 21 ) Pozri pravidlo 19 vykonávacieho nariadenia.
( 22 ) Pozri bod 74 týchto návrhov.
( 23 ) Rôzne jazykové verzie tretieho pododseku pravidla 50 ods. 1 nie sú celkom zhodné. Napríklad vo francúzskom znení je uvedené „faits et preuves nouveaux ou supplémentaires“ a v holandskom znení sa uvádza „aanvullende feiten en bewijsstukken“.
( 24 ) Pozri bod 57 návrhov, ktoré som predniesla vo veci New Yorker SHK Jeans/ÚHVT, už citovaných v bode 53 týchto návrhov.
( 25 ) Tamže, bod 65; článok 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 zodpovedá článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, o ktoré ide v tejto veci.
( 26 ) Pozri bod 111 návrhov, ktoré som predniesla vo veci ÚHVT/Kaul, už citovanej v poznámke pod čiarou 14 týchto návrhov.
Full & Egal Universal Law Academy