NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
PAOLO MENGOZZI
prednesené 18. júla 2013 ( 1 )
Vec C‑180/12
Stoilov i Ko EOOD
proti
Načalnik na Mitnica Stolična
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Administrativen săd Sofija‑grad (Bulharsko)]
„Rôzne rozhodnutia a opravné prostriedky týkajúce sa toho istého colného dlhu — Prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania — Zastavenie konania — Právna sila rozhodnutej veci — Články 41 a 47 Charty — Zásada riadnej správy vecí verejných — Právo na účinné súdne preskúmanie“
I – Úvod a prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania
1.
Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen săd Sofija-grad (Správny súd Sofia-mesto, Bulharsko), sa týka výkladu podpoložiek 54076130 a 63039210 kombinovanej nomenklatúry na rok 2009 (ďalej len „KN“) ( 2 ), ako aj výkladu colného kódexu ( 3 ), zásady legitímnej dôvery a článkov 41 a 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2.
Ako ukážem v týchto návrhoch, tento návrh na začatie prejudiciálneho konania v skutočnosti ukrýva inú otázku týkajúcu sa jeho prípustnosti, presnejšie skutočnosti, že počas konania sa tento návrh stal bezpredmetným, v dôsledku čoho by Súdny dvor podľa môjho názoru mal konštatovať, že už nie je potrebné odpovedať na prejudiciálne otázky.
3.
Preskúmanie tejto otázky však závisí od stručného opisu priebehu vnútroštátnych súdnych konaní, v rámci ktorých spoločnosť Stoilov i Ko EOOD (ďalej len „Stoilov“) podala takmer súčasne dve žaloby s rovnakým predmetom proti dvom rozhodnutiam, ktoré vydal Načalnik na Mitnica Stolična (riaditeľ Colného úradu hlavného mesta, ďalej len „načalnik“) na základe colného kódexu.
4.
V skratke, keď Stoilov colným vyhlásením podaným 8. januára 2009 deklarovala „materiál na výrobu roliet“ s pôvodom v Číne ako zaradený do podpoložky KN 6303 92 10, po kontrole a laboratórnom rozbore vzoriek colné orgány konštatovali, že tovar, ktorý bol predmetom uvedeného vyhlásenia, spĺňa podmienky na zaradenie do kapitoly 54 KN, konkrétne do podpoložky 5407 61 30.
5.
V dôsledku toho 27. apríla 2009 načalnik na základe článku 221 ods. 1 colného kódexu ( 4 ) oznámil spoločnosti Stoilov rozhodnutie (ďalej len „rozhodnutie o oznámení“), ktorým bol tovar, ktorý bol predmetom colného vyhlásenia z 8. januára 2009, zaradený do podpoložky 5407 61 30, čo malo za následok zvýšenie colnej sadzby zo 6,5 % na 8 % a uplatnenie konečného antidumpingového cla v sadzbe 74,8 %. Tým istým rozhodnutím bola spoločnosti Stoilov určená sedemdňová lehota na dobrovoľné zaplatenie príslušných súm v súlade s článkom 222 colného kódexu. ( 5 )
6.
Keďže Stoilov v stanovenej lehote požadované sumy nezaplatila, načalnik vydal rozhodnutie o nútenom vymáhaní štátnych pohľadávok zo 7. augusta 2009 (ďalej len „rozhodnutie o vymáhaní“) na základe článku 232 colného kódexu. ( 6 )
7.
Stoilov v septembri 2009 napadla toto rozhodnutie v správnom konaní, v rámci ktorého požiadala o vypracovanie nezávislého znaleckého posudku, a v októbri 2009 podala na vnútroštátny súd žalobu o neplatnosť rozhodnutia o vymáhaní.
8.
O niekoľko mesiacov skôr však Stoilov napadla rozhodnutie o oznámení na Administrativen săd Sofija-grad, ktorý rozsudkom z 30. decembra 2010 zamietol jej žalobu.
9.
Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie na Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd), na ktorom v čase podania prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania ešte stále prebiehalo konanie. Z písomných pripomienok predložených Súdnemu dvoru, ako aj z odpovede vnútroštátneho súdu na žiadosť o vysvetlenia zaslanú Súdnym dvorom však vyplýva, že Vărchoven administrativen săd rozsudkom z 5. júla 2012 zrušil rozsudok Administrativen săd Sofija-grad z 30. decembra 2010 a zmenil ho tak, že zrušil rozhodnutie o oznámení. Podľa vysvetlení, ktoré poskytol vnútroštátny súd vo svojej odpovedi na žiadosť o vysvetlenia, Vărchoven administrativen săd v podstate rozhodol, že colné zaradenie, ktoré uplatnil načalnik a potvrdil Administrativen săd Sofija-grad, je nesprávne vzhľadom na listiny a znalecké posudky založené v spise. Vărchoven administrativen săd navyše konštatoval, že Stoilov nadobudla legitímnu dôveru, že predmetný tovar bude zaradený do podpoložky 6303 92 10, keďže v prípade mnohých predchádzajúcich colných vyhlásení týkajúcich sa rovnakého tovaru pochádzajúceho od tohto istého dodávateľa v Číne colné orgány akceptovali tieto dovozy, pričom vykonali aj kontrolu dokumentov, a uplatnili uvedenú podpoložku bez uloženia sankcie.
10.
Vnútroštátny súd vo svojej odpovedi na žiadosť o vysvetlenia zaslanú Súdnym dvorom v súvislosti s vplyvom zrušenia rozhodnutia o oznámení na konanie vo veci samej okrem iného uznal, že musí overiť, či sú splnené procesné podmienky zákonnosti rozhodnutia o vymáhaní, ku ktorým patrí aj rozhodnutie o oznámení. …
11.
Na pojednávaní pred Súdnym dvorom načalnik pripustil, že vzhľadom na to, že Vărchoven administrativen săd zrušil rozhodnutie o oznámení, toto rozhodnutie už v bulharskom právnom poriadku neexistuje.
12.
So zreteľom na tieto skutočnosti treba pripomenúť, že úloha, ktorá je Súdnemu dvoru zverená v rámci spolupráce upravenej v článku 267 ZFEÚ, nespočíva v poskytovaní abstraktných poradných názorov a že predmet návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa môže v priebehu konania pred Súdnym dvorom stať úplne alebo čiastočne irelevantným, v dôsledku čoho by odpovede, ktoré by Súdny dvor na základe tohto návrhu poskytol, neprispeli k účinnému riešeniu sporu. ( 7 ) Inak povedané, pomoc, ktorú poskytuje Súdny dvor vnútroštátnym súdom v rámci článku 267 ZFEÚ, musí zaručiť, aby tieto súdy mohli vydať rozhodnutie, ktoré bude môcť zohľadniť rozsudok vydaný v rámci prejudiciálneho konania. ( 8 )
13.
Na základe tejto judikatúry Súdny dvor už konštatoval, že prejudiciálne konanie začaté na základe návrhu treba zastaviť, ak sa napriek tomu, že vnútroštátny súd na tomto návrhu trvá, spor, v ktorom bol tento návrh podaný, stal v priebehu konania bezpredmetným, najmä z dôvodu uzavretia zmieru medzi účastníkmi konania ( 9 ) alebo späťvzatia žaloby vo veci samej ( 10 ).
14.
Súdny dvor vzhľadom na skutkový stav, ktorý mu bol predložený, tiež konštatoval, že konanie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania treba zastaviť z dôvodu, že tento návrh je bezpredmetný, ak neumožňuje identifikovať prvky výkladu práva Únie, ktoré by vnútroštátny súd mohol užitočne uplatniť na riešenie sporu, ktorý mu bol predložený, podľa tohto práva. ( 11 )
15.
Je pravda, že situácia, o ktorú ide v prejednávanej veci, presne nezodpovedá týmto prípadom.
16.
Je však jasné, že podľa vyššie citovanej judikatúry a vzhľadom na informácie, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, ak Súdny dvor na položené otázky odpovie, vnútroštátny súd už v konaní vo veci samej nebude môcť vydať rozhodnutie, ktoré bude môcť zohľadniť rozsudok vydaný v rámci prejudiciálneho konania.
17.
Ako totiž vnútroštátny súd uznal vo svojej odpovedi na žiadosť o vysvetlenia zaslanú Súdnym dvorom, rozhodnutie o vymáhaní v súčasnosti – po tom, ako Vărchoven administrativen săd zrušil rozhodnutie o oznámení – nespĺňa jednu z podmienok svojej formálnej zákonnosti, keďže toto rozhodnutie už v bulharskom právnom poriadku neexistuje, čo pripustil aj načalnik. Postačí teda, ak vnútroštátny súd konštatuje – čo navyše mohol urobiť už po tom, ako Vărchoven administrativen săd vyhlásil rozsudok –, že uvedené rozhodnutie o vymáhaní sa musí nevyhnutne zrušiť na základe samotného vnútroštátneho práva, ako Stoilov správne uviedla na pojednávaní pred Súdnym dvorom.
18.
Hoci možno pochopiť tvrdenie, ktoré uviedol načalnik, že v bulharskom práve treba oznámenie výšky colného dlhu v zmysle článku 221 colného kódexu (teda v prejednávanom prípade rozhodnutie o oznámení) a rozhodnutie o nútenom vymáhaní uvedeného dlhu vydané na základe článku 232 tohto kódexu považovať za samostatné právne akty, ktoré možno napadnúť samostatnými žalobami, faktom zostáva, že vnútroštátny správny orgán – ako na pojednávaní pred Súdnym dvorom logicky uviedla Európska komisia – nemôže podľa zákona vymáhať colný dlh, ak tento dlh vôbec neexistuje, lebo príslušné vnútroštátne súdy zrušili rozhodnutie o jeho určení. Odlišný výklad by mal za následok bezdôvodné obohatenie štátu.
19.
Vnútroštátny súd bude teda – vzhľadom na to, že Vărchoven administrativen săd zrušil rozhodnutia o oznámení – nevyhnutne musieť vziať na vedomie skutočnosť, že rozhodnutie o vymáhaní, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, v súčasnosti nespĺňa základnú podmienku svojej formálnej platnosti, ktorou je samotné určenie colného dlhu, ktorého vymáhanie sa žiada a napáda v konaní pred týmto súdom, bez ohľadu na odpovede, ktoré by Súdny dvor mohol poskytnúť na štyri prejudiciálne otázky, ktoré mu tento súd položil.
20.
Ak by teda Súdny dvor na tieto otázky odpovedal, poskytol by poradný názor na hypotetické otázky, čo by bolo v rozpore s úlohou priznanou Súdnemu dvoru v rámci súdnej spolupráce zavedenej článkom 267 ZFEÚ.
21.
Okrem toho z odpovede vnútroštátneho súdu na žiadosť o vysvetlenia zaslanú Súdnym dvorom vyplýva, že uvedený súd chce postaviť Súdny dvor do úlohy arbitra medzi posúdením skutkových okolností konania vo veci samej vnútroštátnym súdom a ich posúdením, ktoré uskutočnil Vărchoven administrativen săd vo svojom rozsudku, ktorým zrušil rozsudok Administrativen săd Sofija‑grad z 30. decembra 2010 a zmenil ho tak, že zrušil rozhodnutie o oznámení, najmä pokiaľ ide o dôkazy, ktoré viedli k zaradeniu predmetného tovaru do jednej alebo druhej spornej colnej podpoložky. ( 12 ) Je však zrejmé, že Súdny dvor sa nemá miešať do posúdenia skutkových okolností sporu vo veci samej a už vôbec nemá v tejto súvislosti zohrávať úlohu arbitra medzi najvyšším súdom a nižším súdom členského štátu.
22.
Z toho podľa môjho názoru vyplýva, že Súdny dvor by mal zastaviť konanie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
23.
Pre prípad, že by sa Súdny dvor s týmto záverom nestotožnil, sa však ďalej budem stručne a subsidiárne zaoberať odpoveďami na otázky položené vnútroštátnym súdom.
II – Subsidiárna analýza prejudiciálnych otázok
A – O prvej prejudiciálnej otázke
24.
Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa má „tovar – zrolované pásy z netkaných textílií na výrobu interiérových roliet – na účely colného zaradenia podľa [KN] v závislosti od vlastností tovaru zaradiť ako ‚tkanina‘ do podpoložky 5407 61 30, alebo naopak, podľa svojho účelu použitia – výroba interiérových roliet – do podpoložky 6303 92 10, pričom je nutné zohľadniť tieto skutočnosti:
a)
pojem ‚celkom dohotovené výrobky‘ v zmysle poznámky 7… k triede XI (Textílie a textilné výrobky) [KN], ktorý sa vykladá v spojení s bodom 2 písm. a) všeobecných pravidiel na interpretáciu [KN], ktorý sa týka pojmu ‚nekompletný alebo nedokončený výrobok‘, pri zohľadnení prípadu uvedeného v bode 2 písm. b) uvedených pravidiel, vlastností predmetného tovaru a možnosti, že sa z neho vyrába jediný konečný výrobok;
b)
otázku, či pojem ‚tkanina‘ podľa kapitoly 54 podpoložky 5407 61 30 [KN] zahŕňa pásy látky, ktoré rovnako ako konečný výrobok, ktorý je ich jediným účelom použitia – interiérové rolety –, majú spevnené okraje na pozdĺžnej strane, a to vzhľadom na výslovné uvedenie tohto dokončeného výrobku v podpoložke 6303 92 10 uvedenej KN“.
25.
Táto otázka odráža spor, ktorý je predmetom konania vo veci samej, a to že Stoilov vo svojom colnom vyhlásení zaradila dovezený tovar do kapitoly 63 KN, zatiaľ čo colné orgány konštatovali, že tovar, ktorý bol predmetom tohto colného vyhlásenia, spĺňa podmienky na zaradenie do kapitoly 54 KN.
26.
Pripomínam, že KN sa zakladá na harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru vypracovanom Svetovou colnou organizáciou, pričom až do šiestej číslice číselného kódu preberá položky a podpoložky harmonizovaného systému a až siedma a ôsma číslica predstavuje vlastné delenie KN. Druhá časť KN, nazvaná „Zoznam colných sadzieb“, obsahuje zatriedenie tovaru do tried, kapitol, položiek a podpoložiek.
27.
Trieda XI KN je nazvaná „Textílie a textilné výrobky“. Podľa poznámky 7 týkajúcej sa tejto triedy pojem „celkom dohotovené“ znamená okrem iného:
a)
výrobky prirezané (pristrihnuté) do iného ako pravouhlého tvaru;
b)
výrobky dohotovené a spôsobilé na použitie bezprostredne (alebo použiteľné po ich oddelení len prestrihnutím deliacich nití) bez šitia alebo inej dodatočnej práce (napr. niektoré prachovky, uteráky, obrusy, štvorhranné šatky, prikrývky);
c)
výrobky s obrúbenými alebo stočenými okrajmi.“
28.
V tejto triede XI sa nachádza tak kapitola 54 KN, ako aj kapitola 63 KN.
29.
Kapitola 54, nazvaná „Chemické vlákna; pásiky a podobné tvary z chemických textilných materiálov“, zahŕňa okrem iného položku 5407, „Tkaniny z priadze zo syntetického vlákna…“, ktorá zahŕňa podpoložku 5407 61 30, „Ostatné farbené tkaniny, obsahujúce 85 % hmotnosti alebo viac netvarovaných polyesterových vlákien“ ( 13 ).
30.
Kapitola 63 podkapitola I KN, ktorá je nazvaná „Ostatné celkom dohotovené textilné výrobky“, zahŕňa položku 6303, „Záclony, závesy (vrátane drapérií) a interiérové rolety a žalúzie; záclonové alebo posteľové drapérie“, ktorá zahŕňa podpoložku 6303 92 10, „Ostatné [nie pletené alebo háčkované netkané textílie] zo syntetických vlákien…“. Z poznámky 1 ku kapitole 63 KN vyplýva, že jej podkapitola I „sa vzťahuje len na celkom dohotovené výrobky“, a to z akejkoľvek textílie.
31.
Treba tiež pripomenúť, že KN obsahuje úvodné všeobecné ustanovenia týkajúce sa jej výkladu. Z týchto ustanovení okrem iného vyplýva, že každé uvedenie výrobku v položke sa vzťahuje aj na taký výrobok, ktorý je nekompletný alebo nedokončený, ak v stave a za podmienok, za akých sa tento nekompletný alebo nedokončený výrobok predkladá, má podstatný charakter kompletného alebo dokončeného výrobku. Vzťahuje sa aj na taký kompletný alebo dokončený výrobok (alebo ktorý sa použitím tohto pravidla zatriedi ako kompletný alebo dokončený), ktorý sa predkladá v nezmontovanom alebo rozmontovanom stave. ( 14 ) V týchto ustanoveniach je tiež uvedené, že ak tovar možno zatriediť do rôznych položiek, treba ho v prvom rade priradiť k položke s najšpecifickejším opisom ( 15 ), pričom na právne účely sa zatriedenie určuje podľa znenia položiek a názvy tried, kapitol a podkapitol majú len orientačný charakter ( 16 ).
32.
Okrem toho treba zdôrazniť, že pokiaľ neexistuje osobitná väzba, predmetný tovar treba zatriediť s prihliadnutím na jeho objektívne znaky a vlastnosti, ako sú definované v znení položky KN, ktoré v záujme právnej istoty a uľahčenia kontrol predstavujú rozhodujúce kritérium na colné zaradenie tovaru. ( 17 )
33.
Hoci Súdny dvor v niektorých prípadoch rozhodol o colnom zaradení daného tovaru, v zásade mu neprináleží, aby v rámci konania o návrhu na začatie prejudiciálneho konania a vymedzenia právomocí medzi súdmi Únie a vnútroštátnymi súdmi, ktoré z neho vyplýva, rozhodol o takej otázke, keďže táto úloha prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý musí rozhodnúť vzhľadom na skutkové okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, a na výklad práva Únie, ktorý mu poskytne Súdny dvor. ( 18 )
34.
V tejto súvislosti sa domnievam, že vnútroštátny súd chce v podstate predovšetkým zistiť význam pojmu „celkom dohotovené výrobky“ v zmysle poznámky 7 k triede XI KN, aby mohol overiť, či tovar deklarovaný spoločnosťou Stoilov, teda „materiál na výrobu roliet“, skutočne môže patriť do jednej z podpoložiek kapitoly 63 KN.
35.
Ako totiž uviedla okrem iného Komisia, na to, aby predmetný tovar bolo možné priradiť k uvedenej kapitole, tento tovar musí mať znaky celkom dohotovených výrobkov, ku ktorým podľa tejto kapitoly patria interiérové rolety.
36.
Na prvý pohľad sa zdajú relevantné len dve z alternatívnych kritérií uvedených v poznámke 7 k triede XI KN. Komisia a načalnik sa domnievajú, že predmetný tovar vzhľadom na to, že má pravouhlý tvar, nezodpovedá kritériu uvedenému v poznámke 7 písm. a) k triede XI, v ktorej sú uvedené len „výrobky prirezané (pristrihnuté) do iného ako pravouhlého tvaru“. Také posúdenie, ktoré musí v konečnom dôsledku vykonať vnútroštátny súd, však nepovažujem za veľmi presvedčivé v prípade interiérových roliet, ktoré majú spravidla pravouhlý tvar. Vyvodiť z toho – tak ako to urobili títo účastníci konania –, že kapitola 63 sa neuplatní, by bolo podľa môjho názoru neprimerané. Zo skutočnosti, že predmetný tovar má pravouhlý tvar, by bolo možné nanajvýš vyvodiť, že nespĺňa prvé kritérium poznámky 7 k triede XI.
37.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa bodu b) poznámky 7 k tej istej triede k celkom dohotoveným výrobkom patria „výrobky dohotovené a spôsobilé na použitie bezprostredne“.
38.
Stoilov sa na toto ustanovenie odvolávala počas pojednávania pred Súdnym dvorom, pričom vysvetľovala, že predmetný tovar je určený len na zmontovanie, a navyše aj Vărchoven administrativen săd vo svojom už citovanom rozsudku z 5. júla 2012 rozhodol, že uvedený tovar bol pri dovoze spôsobilý na použitie bez toho, aby z neho bolo možné vyrobiť niečo iné ako interiérové rolety.
39.
Okrem toho treba zdôrazniť, že zo všeobecných ustanovení KN vyplýva, že každé uvedenie výrobku v položke sa vzťahuje aj na taký výrobok, ktorý je nekompletný alebo nedokončený, ak v stave a za podmienok, za akých sa tento nekompletný alebo nedokončený výrobok predkladá, má podstatný charakter kompletného alebo dokončeného výrobku alebo ak je predkladaný v nezmontovanom alebo rozmontovanom stave.
40.
Je teda úlohou vnútroštátneho súdu, aby vzhľadom na všetky skutkové a právne okolnosti uvedené v konaní pred ním overil, či predmetný tovar možno považovať za výrobky dohotovené a spôsobilé na bezprostredné použitie, v dôsledku čoho by mohli patriť do kapitoly 63 KN.
41.
Ak to tak nie je, tento tovar by mal patriť do kapitoly 54 KN.
42.
Protichodné úvahy dotknutých subjektov týkajúce sa otázky, či sú predmetné textílie netkané alebo tkané, považujem za relevantné len na určenie správnej podpoložky, a nie na určenie relevantnej kapitoly KN, čo je podľa môjho názoru jediná skutočne zásadná otázka.
B – O druhej prejudiciálnej otázke
43.
Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa možno domnievať, že bola v deklarantovi, ktorý je osobou zodpovednou za dovoz tovaru, vzbudená legitímna dôvera týkajúca sa colného zaradenia tovaru, ak a) v súvislosti s colným vyhlásením, ktorého predmetom bol rovnaký tovar s rovnakým číslom colného zaradenia a ktoré bolo podané skôr, neodobrali colné orgány po kontrole tovaru, ktorá bola zapísaná do protokolu, vrátane kontroly colného zaradenia tovaru, nijaké vzorky na analýzu a dospelo sa k záveru, že tovar sa zhoduje s údajmi uvedenými v colnom vyhlásení, a b) nekonala sa neskoršia kontrola po prepustení tovaru na základe piatich iných colných vyhlásení týkajúcich sa rovnakého tovaru s rovnakým číslom colného zaradenia, ktoré boli tiež podané skôr, a to pred dátumom a po dátume spísania protokolu o colnej kontrole, pri ktorej sa konštatovalo, že číslo colného zaradenia je správne.
44.
Táto otázka by podľa môjho názoru bola relevantná iba v prípade, ak by vnútroštátny súd dospel k záveru, že tovar sa mal v súlade s rozhodnutím o vymáhaní zaradiť do kapitoly 54 KN.
45.
V opačnom prípade by sa totiž toto rozhodnutie muselo zrušiť už z dôvodu nesprávneho zatriedenia uvedeného tovaru bez toho, aby vnútroštátny súd musel vychádzať z prípadného vzniku legitímnej dôvery spoločnosti Stoilov týkajúcej sa zatriedenia tovaru do kapitoly 63.
46.
Po tomto vymedzení odpovede treba pripomenúť, že podľa článku 68 colného kódexu môžu colné orgány overiť prijaté colné vyhlásenia buď vykonaním kontroly dokladov podľa bodu a) tohto článku, alebo prehliadkou tovaru, ktorá môže byť spojená s odberom vzoriek s cieľom jeho analýzy alebo podrobnej prehliadky, podľa písmena b) tohto článku.
47.
V prejednávanom prípade vnútroštátny súd vo svojej otázke uvádza, že v súvislosti s viacerými colnými vyhláseniami, ktorých predmetom bol rovnaký tovar s rovnakým colným zatriedením (kapitola 63 KN), uskutočnenými spoločnosťou Stoilov pred colným vyhlásením, ktoré je predmetom konania vo veci samej, colné orgány v jednom prípade vykonali fyzickú prehliadku dovezeného tovaru a v iných prípadoch akceptovali colné vyhlásenia spoločnosti Stoilov len na základe kontroly dokladov bez toho, aby uvedené colné zatriedenie spochybnili.
48.
Vnútroštátny súd sa teda pýta na vznik prípadnej legitímnej dôvery spoločnosti Stoilov na základe uistení, ktoré jej údajne poskytli colné orgány, keď overením jej colných vyhlásení pri predchádzajúcich dovozoch akceptovali zatriedenie toho istého tovaru do kapitoly 63 KN.
49.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článkom 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu, ktorý sa týka dodatočného nezohľadnenia ciel colnými orgánmi, a článkom 239 colného kódexu, ktorý sa týka odpustenia ciel, boli zavedené konania sledujúce ten istý cieľ, a to najmä obmedziť zaplatenie dovozného cla len na situácie zlučiteľné s dodržiavaním základnej zásady ochrany legitímnej dôvery. ( 19 )
50.
Podľa judikatúry týkajúcej sa prvého z týchto ustanovení má osoba zodpovedná za zaplatenie cla právo, aby sa k vymáhaniu cla nepristúpilo, pokiaľ sú splnené tri kumulatívne podmienky. ( 20 )
51.
Po prvé je potrebné, aby clo nebolo vyrubené v dôsledku chyby samotných príslušných orgánov. Po druhé chyba, ktorej sa tieto orgány dopustili, musí byť takou chybou, ktorú osoba zodpovedná za zaplatenie cla v dobrej viere nemohla primerane zistiť aj napriek svojej profesionálnej skúsenosti a starostlivosti, ktorú mala vynaložiť. Napokon osoba zodpovedná za zaplatenie cla musela dodržať všetky platné ustanovenia týkajúce sa colného vyhlásenia. ( 21 )
52.
Pokiaľ ide o prvú podmienku, ktorou je existencia chyby príslušných orgánov, Súdny dvor spresnil, že iba chyby, ktoré možno pripísať aktívnemu správaniu správnych orgánov, zakladajú nárok na to, aby nedošlo k dodatočnému vymáhaniu cla ( 22 ), pričom samotné nesprávne colné vyhlásenie osoby zodpovednej za zaplatenie cla nemôže stačiť na vylúčenie možnej chyby pripísateľnej uvedeným orgánom ( 23 ).
53.
Pokiaľ ide o možnosť zistiť chybu, ktorej sa dopustili príslušné orgány, Súdny dvor rozhodol, že je potrebné posúdiť ju najmä vzhľadom na zložitosť predmetnej právnej úpravy a na obdobie, počas ktorého orgány zotrvali v omyle ( 24 ), zatiaľ čo v súvislosti s kritériom týkajúcim sa starostlivosti, ktorú by mal deklarant vynaložiť, Súdny dvor spresnil, že to znamená, že deklarant musí príslušným colným orgánom poskytnúť v súvislosti s colným režimom požadovaným pre predmetný tovar všetky potrebné informácie stanovené predpismi práva Únie a vnútroštátnymi predpismi, ktoré ich prípadne dopĺňajú alebo preberajú ( 25 ).
54.
Vo všeobecnosti prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či sú všetky tieto podmienky splnené, pričom uvedené konštatovania nie sú nevyhnutne vyčerpávajúce.
55.
V tejto súvislosti poukážem len na niekoľko skutočností, na základe ktorých sa domnievam, že podmienky, od ktorých závisí nevymáhanie cla, sú zrejme splnené.
56.
Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že pred začatím konania vo veci samej colné orgány – s cieľom overiť colné vyhlásenia spoločnosti Stoilov – vykonali fyzickú prehliadku rovnakého tovaru, o aký ide v uvedenom konaní, s totožným pôvodom, ktorý bol zaradený do kapitoly 63 KN.
57.
Colné orgány sa teda tým, že pristúpili k fyzickej prehliadke tovaru, podľa môjho názoru správali aktívne v zmysle vyššie citovanej judikatúry, čo navyše zrejme potvrdili jednotlivé kontroly dokladov.
58.
Hoci vnútroštátny súd neuvádza obdobie, počas ktorého vnútroštátne colné orgány akceptovali colné zatriedenie uvedené spoločnosťou Stoilov, čo musí overiť uvedený súd, domnievam sa, že táto prax sa týkala viacerých colných vyhlásení s určitým časovým odstupom.
59.
Okrem toho pochybujem o tom, že priemerne obozretný hospodársky subjekt mohol primerane zistiť chybu príslušných orgánov, vzhľadom na to, že tieto orgány museli v rámci podrobného skúmania využiť technické znalecké skúmanie pomocou mikroskopu a infračervenej spektroskopie, na základe ktorého napokon odmietli zatriedenie uvedené spoločnosťou Stoilov v súvislosti s dovozom predmetného tovaru.
C – O tretej prejudiciálnej otázke
60.
Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa má „článok 243 ods. 1 [colného kódexu] s ohľadom na dodržanie zásady právnej sily rozhodnutej veci vykladať v tom zmysle, že opravný prostriedok možno podať len proti aktu, ktorý bol vydaný na základe článku 232 ods. 1 písm. a) tohto [kódexu], ak bol daný akt vydaný preto, lebo nedošlo k zaplateniu v stanovenej lehote, a zároveň tento akt stanovuje výšku dovozného cla a podľa vnútroštátneho práva členského štátu predstavuje exekučný titul na nútené vymáhanie ciel“.
61.
Ako veľmi správne poznamenala Komisia, okrem toho, že táto otázka je sformulovaná veľmi nejasne, nie je ľahké pochopiť, na čo sa vnútroštátny súd vlastne pýta.
62.
Odhliadnuc od tejto všeobecnej výhrady, ktorá by mohla jednoducho viesť ku konštatovaniu, že táto otázka by sa mala vyhlásiť za neprípustnú, by však túto otázku bolo možné chápať vzhľadom na okolnosti tohto konania.
63.
Vnútroštátny súd totiž tým, že výslovne spomína zásadu právnej sily rozhodnutej veci, chce zrejme predstihnúť prípadný rozsudok Vărchoven administrativen săd, ktorým by bol zrušený jeho rozsudok z 30. decembra 2010 týkajúci sa rozhodnutia o oznámení, pričom sa v konečnom dôsledku pýta, či sa má podľa colného kódexu považovať za napadnuteľné len rozhodnutie o vymáhaní, v dôsledku čoho by rozhodnutie o oznámení nebolo napadnuteľným aktom, a teda rozsudok Vărchoven administrativen săd, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o oznámení, by nemal nijaký vplyv na rozsudok, ktorý má vydať vnútroštátny súd.
64.
Inak povedané, vnútroštátny súd sa pýta, či je napadnuteľným aktom len rozhodnutie o vymáhaní vydané na základe článku 232 colného kódexu, pričom rozhodnutie o oznámení je v tomto zmysle len prípravným aktom, ktorý nemožno napadnúť žalobou.
65.
Je pritom zrejmé, že na takú otázku treba odpovedať záporne.
66.
Colný kódex totiž tým, že v článku 243 ods. 1 len stanovuje, že každá osoba má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov, ktoré sa vzťahuje na uplatňovanie colných predpisov a priamo a osobne sa jej týka, určite nebráni tomu, aby členské štáty – ako napríklad Bulharská republika –, ako tiež uznal vnútroštátny súd a načalnik, považovali oznámenie uvedené v článku 221 ods. 1 uvedeného kódexu (v prejednávanom prípade rozhodnutie o oznámení) za napadnuteľný akt podľa vnútroštátneho práva.
67.
Okrem toho Administrativen săd Sofija‑grad tým, že vo svojom rozsudku z 30. decembra 2010 meritórne rozhodol o rozhodnutí o oznámení, sám uznal, že uvedené rozhodnutie je aktom, ktorý nepriaznivo zasahuje do právneho postavenia spoločnosti Stoilov.
68.
Preto ustanovenia colného kódexu nebránia tomu, aby sa tak rozhodnutie o oznámení, ako aj rozhodnutie o vymáhaní mohli považovať za akt, ktorý nepriaznivo zasahuje do právneho postavenia dovozcu, a aby v dôsledku toho bolo možné obidve rozhodnutia napadnúť žalobou na vnútroštátnych súdoch.
D – O štvrtej prejudiciálnej otázke
69.
Svojou štvrtou a poslednou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa „článok 41 ods. 2 písm. a) a článok 47 [Charty] [majú] vykladať v tom zmysle, že ak povinná osoba podala návrh na vykonanie dokazovania prostredníctvom nezávislého znaleckého posudku, ktorý podala po tom, ako bola poučená v súlade s článkom 221 ods. 1 [colného kódexu], a colný orgán o ňom výslovne nerozhodol a v odôvodneniach neskorších rozhodnutí sa ním nezaoberal, ide o nenapraviteľné porušenie práva na riadnu správu vecí verejných a práva na obhajobu v správnom konaní, teda porušenie, ktoré nemožno napraviť v súdnom konaní, vzhľadom na skutočnosť, že podľa predpisov uplatňovaných v konaní vo veci samej dotknutá osoba má možnosť dokázať svoje námietky týkajúce sa colného zaradenia tovaru len v konaní pred súdom prvého stupňa, a to tak, že položí otázky nezávislému znalcovi“.
70.
V prvom rade treba uviesť niekoľko spresnení týkajúcich sa predmetu tejto otázky.
71.
Po prvé sa domnievam, že táto otázka je položená nesprávne, keďže sa týka článku 47 Charty, teda záruky účinného súdneho preskúmania, zatiaľ čo vnútroštátny súd v podstate hovorí o rešpektovaní práva byť vypočutý v správnom konaní.
72.
Okrem toho, ak by sme predsa chceli odpovedať na túto otázku z pohľadu článku 47 Charty, vzhľadom na všetky okolnosti konania vo veci samej je nepochybné, že Stoilov mala možnosť podať žalobu proti rozhodnutiu o vymáhaní, o ktorej vnútroštátny súd práve rozhoduje. Kvôli úplnosti navyše pripomínam, že Stoilov tiež mohla podať žalobu proti rozhodnutiu o oznámení, pričom v rámci konania o tejto žalobe bol vypracovaný nezávislý znalecký posudok, na základe ktorého Vărchoven administrativen săd vyhovel odvolaniu spoločnosti Stoilov.
73.
Po druhé treba poukázať na to, že vnútroštátny súd sa pýta na rešpektovanie práva byť vypočutý v časti správneho konania nasledujúcej po vydaní rozhodnutia o oznámení a toto právo vykladá tak, že jeho súčasťou je právo na nezávislý znalecký posudok, pričom tento posudok by bol z chronologického hľadiska vyžiadaný pred vydaním rozhodnutia o vymáhaní.
74.
Takýto predpoklad však zrejme nezodpovedá skutkovým okolnostiam sporu vo veci samej, keďže Stoilov podala návrh na vypracovanie nezávislého znaleckého posudku po vydaní rozhodnutia o vymáhaní. ( 26 )
75.
Pri zachovaní potrebného účinku otázky – odhliadnuc od „práva“ na nezávislý znalecký posudok – by bolo možné túto otázku preformulovať tak, aby jej predmetom bolo, či je colný orgán povinný dodržať právo byť vypočutý zakotvené v článku 41 ods. 2 písm. a) Charty pred vydaním rozhodnutia o vymáhaní, o aké ide v konaní vo veci samej, založeného na článku 232 colného kódexu.
76.
V tejto súvislosti je nesporné, že – vzhľadom na to, že rozhodnutie o vymáhaní bolo vydané na základe vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá jednoznačne patrí do pôsobnosti práva Únie, konkrétne colného kódexu – táto situácia predstavuje „vykonávanie“ tohto práva členským štátom v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, takže sa uplatnia práva priznané Chartou. ( 27 )
77.
Súdny dvor už rozhodol, že článok 41 ods. 2 písm. a) Charty v rámci práva jednotlivcov na prejednanie veci podľa zásad riadnej správy vecí verejných zaručuje jednotlivcom právo byť vypočutý v každom konaní, ktoré by mohlo viesť k nepriaznivému rozhodnutiu ( 28 ), pričom Súdny dvor navyše toto právo uplatnil v rámci konania o vymáhaní colného dlhu ( 29 ).
78.
Je potrebné pripomenúť, že právo byť vypočutý zaručuje každému možnosť účinne a efektívne oznámiť svoj názor v priebehu správneho konania, a to predtým, ako bude prijaté akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť jeho záujmy. ( 30 )
79.
Vo veci M., ktorá sa týkala preskúmania žiadosti o azyl a žiadosti o doplnkovú ochranu, Súdny dvor tiež zdôraznil, že ak sa členský štát rozhodol zaviesť dve rozdielne a na seba nadväzujúce konania, právo dotknutej osoby byť vypočutý musí byť zaručené v rámci oboch týchto konaní v neobmedzenom rozsahu. ( 31 ) Súdny dvor dodal, že toto právo bolo potrebné rešpektovať tým skôr, že podmienky na priznanie postavenia utečenca a podmienky na získanie doplnkovej ochrany boli odlišné, hoci vnútroštátny správny orgán odôvodnil zamietnutie žiadostí obdobne. ( 32 )
80.
Aj keď nepopieram určité rozdiely medzi citovanou vecou M. a konaním vo veci samej, vzniká otázka, či požiadavka rešpektovať právo byť vypočutý pred vydaním každého individuálneho správneho aktu analogicky platí za takých okolností, o aké ide v konaní vo veci samej, teda keď boli postupne vydané dve rozhodnutia – rozhodnutie o oznámení a neskôr rozhodnutie o vymáhaní –, ktorých predmet je takmer totožný.
81.
Hoci načalnik poznamenal, že dve predmetné rozhodnutia sú samostatné, na pojednávaní pred Súdnym dvorom uviedol, že dodržanie práva byť vypočutý v konaní, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia o oznámení, znamená, že právo byť vypočutý bolo dodržané aj v konaní, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia o vymáhaní.
82.
Hoci vnútroštátny súd vôbec neuvádza, či sa Stoilov mohla účinne a efektívne vyjadriť k zámeru colného orgánu prijať rozhodnutie o oznámení, ak by to tak bolo, domnievam sa, že existencia a uplatnenie takého práva by neviedli k popretiu možnosti takého subjektu, akým je Stoilov, byť vypočutý v správnom konaní, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia o vymáhaní.
83.
Obsah pripomienok, ktoré je hospodársky subjekt oprávnený uviesť pred vydaním rozhodnutia o oznámení v zmysle článku 220 colného kódexu, sa totiž nezhoduje s pripomienkami, ktoré môže predložiť správnemu orgánu, skôr než mu tento orgán uloží povinnosť zaplatiť colný dlh na základe článku 232 uvedeného kódexu.
84.
V prvom prípade – pokiaľ sa oznámenie vydané na základe článku 220 colného kódexu považuje za nepriaznivý akt, čo platí v bulharskom práve – uplatnenie práva byť vypočutý sa môže týkať spochybnenia colného zaradenia tovaru. Na základe článkov 224 až 229 colného kódexu môže tiež zahŕňať uvedenie dôvodov, ktoré môžu byť aj hospodárske alebo sociálne, na základe ktorých možno požiadať, aby správny orgán povolil odklad platby požadovanej sumy, alebo požiadať o uľahčenia platby. V druhom prípade môže hospodársky subjekt pred vydaním rozhodnutia o vymáhaní spojeného s výzvou na zaplatenie úrokov z omeškania vysvetliť dôvody, ktoré môžu byť aj hospodárske alebo sociálne a ktoré bránia vyžadovaniu uvedených úrokov, a požiadať správny orgán, aby podľa článku 232 ods. 2 colného kódexu upustil od ich vyžadovania.
85.
Keďže obsah pripomienok, ktoré možno uviesť v rámci týchto dvoch konaní, nie je úplne zhodný, jedine rešpektovanie práva byť vypočutý v každom z týchto konaní, ktoré vedú k vydaniu príslušných dvoch rozhodnutí, umožní hospodárskemu subjektu účinne a efektívne vyjadriť svoj názor.
86.
Napokon dodávam, že prináleží vnútroštátnemu súdu, aby podľa vnútroštátneho práva vyvodil dôsledky z porušenia práva zakotveného v článku 41 ods. 2 písm. a) Charty, a to pri dodržaní zásad efektivity a ekvivalencie. V súlade s týmto právom a týmito zásadami bude teda vnútroštátny súd musieť najmä overiť, či takéto porušenie má ipso facto za následok zrušenie rozhodnutia o vymáhaní, alebo či je taký následok podmienený tým, že dotknutý subjekt preukáže, že ak by k takému porušeniu práva byť vypočutý nedošlo, konanie by mohlo mať odlišný výsledok.
III – Návrh
87.
Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 12 až 22 týchto návrhov navrhujem, aby Súdny dvor zastavil konanie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen săd Sofija-grad (Bulharsko) rozhodnutím zo 4. apríla 2012.
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.
( 2 ) KN je uvedená v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1031/2008 z 19. septembra 2008 (Ú. v. EÚ L 291, s. 1).
( 3 ) Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, s. 1) (ďalej len „colný kódex“).
( 4 ) Podľa tohto ustanovenia, len čo je suma cla zapísaná do účtovnej evidencie, musí byť oznámená dlžníkovi v súlade so stanovenými postupmi.
( 5 ) Podľa tohto ustanovenia sumy cla oznámené v súlade s článkom 221 dlžníci v zásade musia zaplatiť v lehote, ktorá nesmie presiahnuť 10 dní od uvedeného oznámenia.
( 6 ) Tento článok okrem iného stanovuje, že ak suma cla nebola zaplatená v stanovenej lehote, colné orgány použijú všetky možnosti, ktoré im poskytujú platné právne predpisy, vrátane vymáhania, aby zabezpečili zaplatenie tejto sumy.
( 7 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. marca 1998, Djabali (C-314/96, Zb. s. I-1149, bod 19), a z 20. januára 2005, García Blanco (C-225/02, Zb. s. I-523, bod 28), ako aj uznesenia z 10. júna 2011, Mohammad Imran (C-155/11 PPU, Zb. s. I-5095, bod 21), a z 22. októbra 2012, Šujetová (C‑252/11, bod 15).
( 8 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Djabali (už citovaný, bod 18) a García Blanco (už citovaný, bod 27), ako aj rozsudok z 27. júna 2013, Di Donna (C‑492/11, bod 26), a uznesenie Šujetová (už citované, bod 14).
( 9 ) Ako to bolo vo veci, v ktorej bolo vydané už citované uznesenie Mohammad Imran.
( 10 ) Ako to bolo vo veci, v ktorej bolo vydané už citované uznesenie Šujetová.
( 11 ) Pozri rozsudky zo 16. septembra 1982, Vlaeminck (132/81, Zb. s. 2953, bod 13), a z 11. septembra 2008, Eckelkamp a i. (C-11/07, Zb. s. I-6845, bod 34).
( 12 ) Vnútroštátny súd totiž spresnil, že rozsudok, ktorý vydal Vărchoven administrativen săd, preň nemá právnu silu rozhodnutej veci, keďže tento rozsudok nemá povahu výkladového rozhodnutia a iba uplatňuje colné právo (a teda aj ustanovenia colného kódexu). V prejednávanom prípade teda nevzniká otázka vzájomného vzťahu medzi dodržiavaním práva Únie a dodržiavaním zásady právnej sily rozhodnutej veci. V súvislosti s týmto vzťahom pozri najmä rozsudky z 30. septembra 2003, Köbler (C-224/01, Zb. s. I-10239); zo 16. marca 2006, Kapferer (C-234/04, Zb. s. I-2585), a z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub (C-2/08, Zb. s. I-7501).
( 13 ) Do tejto kategórie „ostatné tkaniny“ nepatria tkaniny vyrobené z vysokopevnostnej priadze z nylonu alebo ostatných polyamidov alebo polyesterov, tkaniny vyrobené z pásikov alebo podobných tvarov, tkaniny uvedené v poznámke 9 k triede XI, ostatné tkaniny obsahujúce minimálne 85 % hmotnosti vlákien z nylonu alebo ostatných polyamidov, a ostatné tkaniny obsahujúce minimálne 85 % hmotnosti tvarovaných polyesterových vlákien.
( 14 ) Oddiel 1 prvej časti KN, časť A bod 2 písm. a).
( 15 ) Oddiel 1 prvej časti KN, časť A bod 3 písm. a).
( 16 ) Oddiel 1 prvej časti KN, časť A bod 1.
( 17 ) Pozri najmä rozsudok z 26. decembra 2000, Eru Portuguesa (C-42/99, Zb. s. I-7691, bod 13).
( 18 ) Ako Súdny dvor často pripomína (pozri naposledy rozsudok z 15. novembra 2012, Kurcums Metal, C‑558/11, bod 28), keď je na Súdny dvor podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania v oblasti colného zaradenia, jeho úloha spočíva skôr v tom, aby vnútroštátnemu súdu objasnil kritériá, ktorých uplatnenie umožňuje vnútroštátnemu súdu správne zaradiť predmetné tovary do KN, než aby sám vykonal toto zaradenie, o to tým viac, že nutne nedisponuje všetkými podkladmi nevyhnutnými v tejto súvislosti. Vnútroštátny súd sa zdá v každom prípade skôr príslušný na vykonanie zaradenia.
( 19 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. novembra 2008, Heuschen & Schrouff Oriëntal Foods Trading (C-375/07, Zb. s. I-8691, bod 57 a citovaná judikatúra), a uznesenie z 1. októbra 2009, Agrar-Invest-Tatschl/Komisia (C-552/08 P, Zb. s. I-9265, bod 52).
( 20 ) Pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 27. júna 1991, Mecanarte (C-348/89, Zb. s. I-3277, body 20 a 23); z 1. apríla 1993, Hewlett Packard France (C-250/91, Zb. s. I-1819, bod 12); zo 14. novembra 2002, Ilumitrónica (C-251/00, Zb. s. I-10433, bod 37), a uznesenie Agrar‑Invest‑Tatschl/Komisia (už citované, bod 51).
( 21 ) Pozri najmä rozsudky Hewlett Packard France (už citovaný, bod 13) a Ilumitrónica (už citovaný, bod 38).
( 22 ) Pozri rozsudky Mecanarte (už citovaný, bod 23) a Ilumitrónica (už citovaný, bod 42).
( 23 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Ilumitrónica (už citovaný, bod 45).
( 24 ) Tamže (bod 56 a citovaná judikatúra).
( 25 ) Tamže (bod 61 a citovaná judikatúra).
( 26 ) Pozri body 6 a 7 týchto návrhov.
( 27 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. februára 2013, Åkerberg Fransson (C‑617/10, bod 21).
( 28 ) Pozri rozsudok z 22. novembra 2012, M. (C‑277/11, body 83 až 85).
( 29 ) Pozri rozsudky z 18. decembra 2008, Sopropé (C-349/07, Zb. s. I-10369, bod 41), a zo 17. júna 2010, Komisia/Taliansko (C-423/08, Zb. s. I-5449, bod 45). Rešpektovanie práva byť vypočutý pred vydaním oznámenia uvedeného v článku 220 colného kódexu je tiež predmetom návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci Kamino International Logistics (C‑129/13, v konaní pred Súdnym dvorom).
( 30 ) Pozri najmä rozsudky Sopropé (už citovaný, bod 37) a M. (už citovaný, bod 87).
( 31 ) Rozsudok M. (už citovaný, bod 91).
( 32 ) Tamže (bod 92).
Full & Egal Universal Law Academy