3.3.2012
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 65/10
Odvolanie podané 17. januára 2012: Gino Trevisanato proti uzneseniu Všeobecného súdu (siedma komora) z 13. decembra 2011 vo veci T-510/11, Gino Trevisanato/Európska komisia
(Vec C-25/12 P)
2012/C 65/20
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolateľ: Gino Trevisanato (v zastúpení: L. Sulfaro, avvocato)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľa
—
zrušiť v celom rozsahu uznesenie siedmej komory Všeobecného súdu z 13. decembra 2011 vo veci T-510/11 a určiť prípustnosť a právomoc Všeobecného súdu rozhodnúť o návrhoch žaloby na nečinnosť podanej odvolateľom 29. septembra 2011 proti Európskej komisii v zmysle článku 265 tretieho odseku ZFEÚ,
—
následne v prípade prijatia uvedených návrhov rozhodnúť vo veci samej a o trovách konania, alebo subsidiárne vrátiť vec na konanie Všeobecnému súdu.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojich návrhov odvolateľ uvádza tri dôvody:
Odvolateľ predovšetkým tvrdí, že uznesenie obsahuje nesprávne právne posúdenie skutkových okolností, ktoré uviedol v návrhoch žalobca. Žalobca totiž nežiadal Všeobecný súd o konštatovanie nezákonného odmietnutia Komisie zaujať stanovisko prostredníctvom odôvodneného stanoviska v zmysle článku 258 ZFEÚ o nesprávnom prebratí smernice 98/59/ES (1) o hromadnom prepúšťaní, ako to predpokladá uznesenie. Žiadal totiž Všeobecný súd o určenie, že Komisia nezákonne konala, keď nezaujala a neoznámila mu právne záväzné stanovisko na otázku, ktorá bola 4 roky po sťažnosti znova podaná so žiadosťou z 11. júla 2011 týkajúcou sa práva talianskych zamestnancov požívať ochranu smernice 98/59/ES o hromadnom prepúšťaní, ktoré bolo talianskymi súdmi zamietnuté vo vzťahu k odvolateľovi, ktorý bol v Taliansku obeťou prepustenia takéhoto typu zo strany IBM.
Všeobecný súd sa taktiež dopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol o svojom nedostatku právomoci na základe judikatúry založenej na uznesení Súdneho dvora z 26. októbra 1995, C-199/94 a C-200/94 P, Pevasa a Inpesca. Táto judikatúra nie je relevantná vo veci samej, keďže sa v skutkových okolnostiach významne odlišuje o skutkových okolností uvedeného uznesenia.
Všeobecný súd mal nakoniec porušiť svoj rokovací poriadok a článok 47 Charty základných práv tým, že neoznámil žalobu druhému účastníkovi konania a neuverejnil v Úradnom vestníku zhrnutie žaloby, ani nekonzultoval generálneho advokáta.
(1) Ú. v. ES L 225, s. 16; Mim. vyd. 05/003, s. 327.
Full & Egal Universal Law Academy