10.3.2012
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 73/23
Žaloba podaná 18. januára 2012 — Európska komisia/Rada Európskej únie
(Vec C-28/12)
2012/C 73/40
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. Valero Jordana, K. Simonsson, S. Bartelt, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy žalobkyne
—
zrušiť rozhodnutie Rady a zástupcov vlád členských krajín Európskej únie zasadajúcich v Rade zo 16. júna 2011 o podpise a predbežnom vykonávaní Dohody o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane, Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane, Islandom na tretej strane a Nórskym kráľovstvom na štvrtej strane v mene Únie a o podpise a predbežnom vykonávaní Doplnkovej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane, Islandom na druhej strane a Nórskym kráľovstvom na tretej strane o uplatňovaní Dohody o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane, Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane, Islandom na tretej strane a Nórskym kráľovstvom na štvrtej strane v mene Únie (2011/708/EÚ) (1),
—
vyhlásiť účinky rozhodnutia 2011/708/EÚ za zachované,
—
zaviazať Radu na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
1.
Uvedenou žalobou sa Komisia domáha zrušenia „rozhodnutia Rady a zástupcov vlád členských krajín Európskej únie zasadajúcich v Rade“ zo 16. júna 2011 (rozhodnutie 2011/708/EÚ) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnuté opatrenie“) prijatého v oblasti leteckej dopravy. Napadnuté rozhodnutie sa týka podpisu a predbežného vykonania pristúpenia Islandu a Nórskeho kráľovstva k Dohode o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej ako aj podpisu a predbežného vykonania Doplnkovej dohody.
2.
Žaloba je založená na troch nasledujúcich žalobných dôvodoch.
3.
Komisia zastáva názor, že po prvé prijatím napadnutého rozhodnutia porušila Rada článok 13 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) v spojení s článkom 218 ods. 2 a 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ) v rozsahu, v akom z článku 218 ods. 2 a 5 ZFEÚ vyplýva, že Rada je inštitúcia, ktorá bola určená na poverovanie na podpis a na predbežné vykonanie dohôd. Z toho vyplýva, že rozhodnutie malo byť prijaté len Radou a nie aj členskými štátmi, ktoré sa zišli v rámci zasadania Rady.
4.
V druhom žalobnom dôvode Komisia zastáva názor, že prijatím napadnutého rozhodnutia porušila Rada prvý pododsek článku 218 ods. 8 ZFEÚ v spojení s článkom 100 ods. 2 ZFEÚ, podľa ktorého má Rada rozhodovať kvalifikovanou väčšinou. Rozhodnutie členských štátov, ktoré sa zišli v rámci zasadania Rady, nie je rozhodnutím Rady, ale akt prijatý spoločne členskými štátmi v pozícii zástupcov jednotlivých vlád a nie v rámci ich postavenia členov Rady. Vzhľadom na svoju povahu vyžaduje takého rozhodnutie jednohlasnosť. Z toho vyplýva, že prijatím oboch rozhodnutí ako jedného a podriadením rozhodnutia jednohlasnosti sa pravidlo o kvalifikovanej väčšine uvedené v prvom pododseku článku 218 ods. 8 ZFEÚ zbavuje svojej povahy.
5.
Na záver Rada porušila ciele stanovené v zmluvách a zásadu lojálnej spolupráce uvedenú v článku 13 ods. 2 ZEÚ. Rada mala vykonávať svoje právomoci takým spôsobom, aby neobchádzala inštitucionálny rámec Únie a konania Únie upravené v článku 218 ZFEÚ, pričom tak mala konať v súlade s cieľmi uvedenými v zmluvách.
(1) Ú. v. EÚ L 283, s. 1.
Full & Egal Universal Law Academy