21.4.2012
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 118/14
Žaloba podaná 9. februára 2012 — Rada Európskej únie/Európska komisia
(Vec C-66/12)
2012/C 118/23
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Rada Európskej únie (v zastúpení: M. Bauer a J. Herrmann, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy žalobkyne
—
v prvom rade zrušiť na základe článku 263 ZFEÚ oznámenie Komisie KOM(2011) 829 v konečnom znení z 24. novembra 2011 v rozsahu, v akom Komisia týmto oznámením s konečnou platnosťou rozhodla, že Európskemu parlamentu a Rade nepredloží príslušné návrhy na základe článku 10 prílohy XI služobného poriadku, a tiež zrušiť na základe článku 263 ZFEÚ návrh Komisie týkajúci sa nariadenia Rady, ktorým sa s účinnosťou od 1. júla 2011 upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie a opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na tieto odmeny a dôchodky, a
—
subsidiárne určiť na základe článku 265 ZFEÚ, že došlo k porušeniu Zmlúv tým, že žalovaná nepredložila Európskemu parlamentu a Rade návrhy na základe článku 10 prílohy XI služobného poriadku,
—
zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu prvého žalobného návrhu, ktorý smeruje k zrušeniu oznámenia Komisie z 24. novembra 2011, Rada uvádza jediný žalobný dôvod vychádzajúci z porušenia článku 10 prílohy XI služobného poriadku v spojení s článkom 13 ods. 2 druhou vetou ZEÚ a s článkom 241 ZFEÚ. Rada tvrdí, že záver Komisie, podľa ktorého v rámci Únie nedošlo k závažnému a náhlemu zhoršeniu ekonomickej a sociálnej situácie, je čiastočne chybný: Komisia podľa nej nezohľadnila všetky dostupné a relevantné objektívne údaje a nesprávne kvalifikovala niektoré údaje, na ktorých sa zakladala jej analýza. Vzhľadom na to, že podľa rozsudku Súdneho dvora z 24. novembra 2010 vo veci C-40/10 (bod 79) „je výkon právomoci, ktorú uvedený článok 10 [prílohy XI] zveruje Komisii, pre ňu len obyčajnou možnosťou“, tieto chyby v právnej kvalifikácii skutkových okolností, ktoré majú charakter zjavne nesprávneho posúdenia, majú za následok protiprávnosť rozhodnutia Komisie nepredkladať na tomto základe príslušné návrhy. Týmto zamietnutím Komisia tiež porušila povinnosť lojálnej spolupráce (článok 13 ods. 2 ZEÚ).
Druhý žalobný návrh sa týka zrušenia návrhu nariadenia, ktorým sa upravujú odmeny a dôchodky úradníkov založeného na „obvyklej metóde“ podľa článku 3 prílohy XI služobného poriadku. Rada tvrdí, že tento návrh je aktom zakladajúcim právne účinky, lebo podľa bodu 71 už citovaného rozsudku vo veci C-40/10 „sa Rada nemôže odvolávať v rámci uvedeného článku 3 na voľnú úvahu presahujúcu kritériá vymedzené v tomto článku“. Tým, že sa Komisia rozhodla predložiť návrh založený na „obvyklej metóde“ namiesto návrhu založeného na ustanovení o výnimke stanovenej v článku 10 prílohy XI, pripravila Európsky parlament a Radu o možnosť využiť svoju voľnú úvahu vo vzťahu ku kritériám zakotveným v tomto ustanovení o výnimke. Toto rozhodnutie je postihnuté rovnakými vadami ako záver Komisie uvedený v oznámení z 24. novembra 2011, podľa ktorého v rámci Únie nedošlo k závažnému a náhlemu zhoršeniu ekonomickej a sociálnej situácie. Rada ďalej uvádza, že Komisia tým, že predložila návrh na úpravu odmien založený na „obvyklej metóde“, porušila tiež povinnosť lojálnej spolupráce (článok 13 ods. 2 ZEÚ).
Rada nakoniec subsidiárne tvrdí, že ak by Súdny dvor nepovažoval oznámenie Komisie z 24. novembra 2011 za vyjadrenie Komisie v zmysle článku 265 druhého odseku ZFEÚ, Komisia porušila povinnosť vyplývajúcu z článku 241 ZFEÚ v spojení s článkom 10 prílohy XI služobného poriadku tak, ako ho vyložil Súdny dvor v už citovanom rozsudku vo veci C-40/10 (bod 79), konkrétne povinnosť predložiť na tomto základe návrh.
Full & Egal Universal Law Academy