26.5.2012
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 151/20
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Consiglio di Stato (Taliansko) 13. marca 2012 — Consiglio Nazionale dei Geologi/Autorità Garante della Concorrenza e del Mercato
(Vec C-136/12)
2012/C 151/36
Jazyk konania: taliančina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Consiglio di Stato
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Odvolateľka: Consiglio Nazionale dei Geologi
Žalovaný: Autorità Garante della Concorrenza e del Mercato
Prejudiciálne otázky
I.
Vo veci výkladu článku 267 ods. 3 ZFEÚ:
1.
Bráni uplatnenie článku 267 ods. 3 ZFEÚ, ktorý sa týka povinnosti súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, obrátiť sa na žiadosť účastníka konania na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania vo veci výkladu práva Spoločenstva vnútroštátnym procesným pravidlám, ktoré upravujú systém procesných prekluzívnych lehôt, ako sú lehoty na podanie žalôb, konkrétnosť žalobných dôvodov, zákaz meniť návrh v priebehu konania a zákaz meniť návrh účastníka konania súdom?
2.
Bráni uplatnenie článku 267 ods. 3 ZFEÚ, ktorý sa týka povinnosti súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, obrátiť sa na žiadosť účastníka konania na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania vo veci výkladu práva Spoločenstva „filtračnej“ právomoci vnútroštátneho súdu vo veci posúdenia významu položenej otázky a stupňa jasnosti právneho predpisu Spoločenstva?
3.
Je článok 267 ods. 3 ZFEÚ v prípade výkladu, podľa ktorého sa súdnemu orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, bezpodmienečne ukladá povinnosť obrátiť sa na žiadosť účastníka konania na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania vo veci výkladu práva Spoločenstva, v súlade so zásadou primeranej dĺžky konania, ktorú rovnako stanovuje právo Spoločenstva?
4.
V prípade akých právnych a skutkových okolností predstavuje porušenie článku 267 ods. 3 ZFEÚ zo strany vnútroštátneho súdu „zjavné porušenie práva Spoločenstva“ a môže mať tento pojem iný rozsah a význam na účely osobitnej žaloby proti štátu podľa zákona č. 117 z 13. apríla 1988 o „náhrade škôd spôsobených pri výkone súdnych funkcií a občianskoprávnej zodpovednosti sudcov“ a všeobecnej žaloby proti štátu pre porušenie práva Spoločenstva?
II.
V prípade, ak sa Súdny dvor Európskej únie prikloní k teórii „hrubého filtra“…, ktorá by bránila uplatneniu vnútroštátnych procesných pravidiel týkajúcich sa konkrétnosti žalobných dôvodov, prejudiciálne otázky musia byť Súdnemu dvoru Európskej únie predložené v [nasledujúcom znení], t. j. identicky ako ich formuloval účastník konania [vo veci samej].
1.
„… Súdnemu dvoru Európskej únie sa predkladá návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa výkladu článku 101 Zmluvy (pôvodný článok 81) v súvislosti, v prejednávanej veci, so zákonnou a profesijnou etickou úpravou výkonu povolania geológa, ako aj inštitucionálnych úloh a pravidiel prevádzky Consiglio Nazionale dei Geologi, ktorá sa uvádza ďalej, a to na účely posúdenia jej súladu a zákonnosti s ohľadom na európske predpisy (uvedený článok 101) upravujúce hospodársku súťaž. …
Článok 9, najmä s ohľadom na písmeno g), zákona č. 112/1963, ktorým sa stanovuje, že ‚Národná rada komory vykonáva, bez toho aby boli dotknuté právomoci, ktoré jej prisudzujú iné právne predpisy, tieto úlohy: a) je zodpovedná za dodržiavanie zákona upravujúceho výkon povolania a ostatných predpisov týkajúcich sa povolania; b) vedie zoznam a osobitný zoznam a zabezpečuje príslušné zápisy a výmazy; c) dohliada na ochranu profesijného mena a vykonáva činnosti zamerané na postihovanie nelegálneho výkonu povolania; d) prijíma disciplinárne opatrenia; e) na žiadosť zabezpečuje úhradu odmien; f) zabezpečuje správu majetku komory a každoročne zostavuje rozpočet a záverečný účet; g) prostredníctvom rozhodnutí, ktoré podliehajú schváleniu ministerstva spravodlivosti, v miere nevyhnutnej na pokrytie nákladov na prevádzku komory, stanovuje výšku ročného členského príspevku osôb zapísaných v zozname alebo v osobitnom zozname, ako aj výšku poplatku za zápis do zoznamu alebo osobitného zoznamu a poplatku za vystavenie potvrdení a stanovísk o úhrade odmien‘.
Článok 14 ods. 1 zákona č. 616/1966, podľa ktorého ‚osobe zapísanej do zoznamu alebo do osobitného zoznamu, ktorej konanie je v rozpore s profesionálnou cťou alebo dôstojnosťou, je možné podľa závažnosti prípadu uložiť jednu z týchto disciplinárnych sankcií: 1) pokarhanie; 2) pozastavenie výkonu povolania na obdobie nepresahujúce jeden rok; 3) vylúčenie‘.
Článok 17 zákona č. 616/1966, podľa ktorého sa ‚sadzba odmien a náhrad, ako aj kritériá na úhradu nákladov, stanovujú vyhláškou ministra spravodlivosti v spolupráci s ministrom priemyslu a obchodu (pozn. ed.: súčasný minister výrobných činností) na návrh Consiglio Nazionale dei Geologi‘.
Článok 6 NCD z 19. decembra 2006 (rozhodnutie č. 143/2006) v znení rozhodnutia č. 65 z 24. marca 2010, ktorý vo veci ‚Odborné služby‘ stanovuje, že ‚účinnosť a efektívnosť poskytnutej služby závisia predovšetkým od: vlastnej technickej zložitosti; rozsahu prevzatej zodpovednosti; pôvodnosti požiadavky; prípadnej existencie predchádzajúceho technického riešenia vhodného na danú situáciu; významu hodnotených technických prvkov; rozsahu technických prvkov podliehajúcich koordinácii; pôvodnosti riešenia; množstva času a intenzity vynaloženého úsilia; schopnosti komunikácie s klientelou a s inými zainteresovanými subjektami, vrátane podnikateľov; hodnoty diela‘.
Článok 7 NCD z 19. decembra 2006 (rozhodnutie č. 143/2006) v znení rozhodnutia č. 65 z 24. marca 2010, ktorý vo veci ‚Profesijná dôstojnosť‘ stanovuje, že ‚dôstojnosť osoby vykonávajúcej regulované povolanie spočíva predovšetkým: vo vyrovnanosti a úplnosti poskytnutia služby; v schopnosti prijať zodpovednosť, v dostupnosti účinného technicko-odborného vybavenia; v dostupnosti modernizovaných nástrojov pripravených na použitie; v organizácii účinnej administratívy a odborného tímu; v starostlivosti o pohotové zásahy; v dostupnosti nástrojov a štruktúr na neustálu modernizáciu, vrátane spolupracovníkov a zamestnancov; v schopnosti okamžitej a efektívnej komunikácie s klientelou, so súkromnými a verejnými inštitúciami a s verejnosťou všeobecne‘.
Článok 17 NCD z 19. decembra 2006 (rozhodnutie č. 143/2006) v znení rozhodnutia č. 65 z 24. marca 2010, ktorý vo veci ‚tarifné parametre‘ stanovuje, že ‚pri určovaní odmeny pre osoby vykonávajúce povolanie geológa sa musí postupovať podľa ustanovení zákonného dekrétu č. 223/2006, ktorý bol premenený na zákon zákonom č. 248/2006; zásady primeranosti podľa článku 2233 odseku 2 Codice civile a ostatných platných právnych predpisov upravujúcich túto oblasť. Tarifná odmena schválená ministerskou vyhláškou z 18. novembra 1971 v znení zmien a doplnení a sadzba pre oblasť verejných prác schválená ministerskou vyhláškou zo 4. apríla 2001 v časti vzťahujúcej sa na geológov sú pri posudzovaní, stanovovaní a určovaní odmeny medzi stranami zákonným a objektívnym technicko-odborným referenčným prvkom‘. Súdny dvor sa v tejto súvislosti žiada najmä o to, aby rozhodol, či platný právny predpis, ktorý je záväzný vo všetkých svojich častiach, t. j. zákonný dekrét č. 223/2006 s numericko-chronologickým systémom, teda s jediným historickým a zákonným systémom, a to na vnútroštátnej úrovni, ale aj na úrovni Spoločenstva, ktorý určite nemá nijaký vplyv na znalosť a záväzný dosah právneho predpisu, je v rozpore s článkom 101 Zmluvy.
Článok 18 NCD z 19. decembra 2006 (rozhodnutie č. 143/2006) v znení rozhodnutia č. 65 z 24. marca 2010, ktorý vo veci ‚Výpočet odmeny‘ stanovuje, že ‚geológ, ktorý vykonáva regulované povolanie v rôznych formách — individuálne, ako obchodná spoločnosť alebo združenie — musí v rámci platnej legislatívy na zabezpečenie kvality poskytovaných služieb v každom prípade vypočítať vlastnú odmenu v závislosti od významu a zložitosti zákazky, profesijnej dôstojnosti, požadovaných technických znalostí a úsilia. Komora s prihliadnutím na zásady profesijnej konkurencieschopnosti dohliada na dodržiavanie pravidiel.‘
Článok 19 NCD z 19. decembra 2006 (rozhodnutie č. 143/2006) v znení rozhodnutia č. 65 z 24. marca 2010, ktorý vo veci ‚Verejné obstarávanie‘ stanovuje, že ‚v rámci verejného obstarávania, kde verejný obstarávateľ oprávnene nepoužíva stanovenú profesijnú tarifnú odmenu ako parameter odmeňovania, musí geológ rovnako predložiť ponuku vypočítanú na základe významu a zložitosti zákazky, profesijnej dôstojnosti, požadovaných technických znalostí a úsilia‘.
Vo vzťahu k:
—
nariadeniu Rady (EHS) č. 2137/85 o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov (EZHZ) (1) zameraným na umožnenie alebo rozvoj hospodárskej činnosti jeho členov, v ktorého šiestom odôvodnení sa uvádza, že ustanovenia tohto nariadenia nemajú dosah na uplatňovanie právnych predpisov a/alebo etických kódexov na vnútroštátnej úrovni, ktoré sa týkajú podmienok vykonávania podnikateľskej činnosti alebo povolania,
—
smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií (2), v ktorej sa v odôvodnení č. 43 stanovuje, že ‚táto smernica zahŕňa taktiež, v rozsahu, v akom sú regulované, slobodné povolania, ktoré sú v súlade s touto smernicou vykonávané na základe príslušnej odbornej kvalifikácie osobne, na vlastnú zodpovednosť a odborne nezávisle osobami, ktoré poskytujú duševno-myšlienkové výkony v záujme klienta a vo verejnom záujme. Výkon povolania môže v členských štátoch podliehať, v súlade so zmluvou, osobitným právnym obmedzeniam založeným na vnútroštátnych právnych predpisoch a na právnych predpisoch stanovených autonómne, v tomto rámci, príslušným profesijným zastúpením, ktoré zaručuje a ďalej rozvíja profesionalitu, kvalitu služieb a dôvernosť vzťahu s klientom‘,
—
smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, známej ako ‚smernica o službách (3)‘, v ktorej sa v odôvodnení č. 115 stanovuje, že ‚cieľom kódexov správania na úrovni Spoločenstva je stanovenie minimálnych noriem správania a tieto kódexy dopĺňajú právne požiadavky členských štátov. Nebránia členským štátom, v súlade s právom Spoločenstva, prijímať prísnejšie opatrenia v podobe zákonov, ani vnútroštátnym profesijným orgánom stanoviť vo svojich vnútroštátnych kódexoch správania väčšiu ochranu.‘
Tiež sa žiada, aby Súdny dvor rozhodol o súlade rozdielu medzi komerčným podnikaním a vykonávaním povolania a medzi profesijnou súťažou a hospodárskou súťažou medzi podnikateľmi z právneho a organizačného hľadiska s článkom 101 Zmluvy.“
2.
„a)
Zakazuje a/alebo bráni článok 101 Zmluvy alebo iný európsky právny predpis, aby sa pri určovaní výšky profesijnej odmeny použil odkaz na prvky profesijnej — v prejednávanej veci geológov — cti a dôstojnosti;
b)
má odkaz na prvky profesijnej cti a dôstojnosti podľa článku 101 ZFEÚ alebo podľa iného európskeho právneho predpisu obmedzujúce účinky z hľadiska profesijnej súťaže;
c)
stanovuje článok 101 ZFEÚ alebo iný európsky právny predpis, že požiadavky cti a dôstojnosti, ako súčasť odmeny za poskytnutie služby v súvislosti so sadzbami, pri ktorých je výslovne uvedené, že sa od nich možno minimálne odchýliť — s výslovným a formálnym odkazom podľa článku 17 NCD, na zákonný predpis, ktorý takúto odchýlku umožňuje (zákonný dekrét č. 223/2006, premenený na zákon zákonom č. 248/2006), sa môžu považovať za nabádanie k praktikám obmedzujúcim hospodársku súťaž;
d)
zakazuje článok 101 ZFEÚ alebo iný európsky právny predpis odkaz na profesijnú tarifnú odmenu — ktorá sa pre geológov stanovuje prostredníctvom opatrenia štátu, ministerskou vyhláškou ministra spravodlivosti v spolupráci s ministrom výrobných činností, a od ktorej sa je možné minimálne odchýliť na základe, ako už bolo povedané, výslovného a formálneho odkazu na zákonný dekrét č. 223/2006 v súlade s článkom 17 NCD — ako jednoduchý technicko-odborný referenčný prvok pre určenie výšky odmeny;
e)
zakazuje článok 101 ZFEÚ alebo iný európsky právny predpis súvislosť medzi významom poskytnutých služieb, požiadavkami cti a dôstojnosti podľa článkov 6 a 7 NCD a profesijnou odmenou na základe článku 2233 odseku 2 Codice civile, v súlade s ktorým‚musí byť výška odmeny (pozn. ed.: profesijnej) primeraná významu diela a dôstojnosti povolania‘;
f)
je z tohto dôvodu možné považovať odkaz na článok 2233 odsek 2 Codice civile na základe článku 101 ZFEÚ za zákonný a nenabádajúci k praktikám obmedzujúcim hospodársku súťaž;
g)
stanovuje článok 101 ZFEÚ alebo iný európsky právny predpis v oblasti úpravy hospodárskej súťaže právnu rovnosť medzi profesijnou komorou, v tomto prípade komorou geológov, zriadenou podľa konkrétnych pravidiel, ktoré štát stanovil na účel dosahovania inštitucionálnych cieľov, s protisúťažnými dohodami a koncentráciami podnikov;
h)
umožňuje článok 101 ZFEÚ alebo iný európsky právny predpis postaviť na roveň zo zákona povinnú platbu v prospech orgánu záujmovej samosprávy — stanovenú na dosahovanie inštitucionálnych funkcií a cieľov — s činnosťou predaja tovaru a poskytovania služieb na dosiahnutie zisku, ktorá sa vykonáva a dosahuje prostredníctvom protisúťažných praktík zo strany koncentrácií podnikateľských subjektov;
i)
odôvodňuje článok 101 ZFEÚ alebo iný európsky právny predpis uplatnenie sankcie v prípade, ktorý je predmetom prejednávanej veci;
j)
je článok 101 ZFEÚ alebo iný európsky právny predpis právnym základom pre stanovenie povinných platieb z príspevkov v prospech orgánu záujmovej samosprávy, ktoré sú povinne uložené zákonom, pričom tento príspevok stavia na roveň zisku a príjmu na základe hospodársko-obchodnej protisúťažnej dohody? …“
III.
Ďalej vo veci výkladu článku 101 ZFEÚ a uvedených sekundárnych predpisov subsidiárne:
1.
Bráni právo Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže a právo Spoločenstva upravujúce výkon povolaní, najmä právne predpisy, ktoré odvolateľka uvádza vo svojom návrhu, v prípade, že Súdny dvor v otázkach výkladu článku 267 ods. 3 ZFEÚ rozhodne, že vnútroštátne procesné pravidlá sú irelevantné a že existuje povinnosť pomoci vnútroštátneho súdu a že prejudiciálna otázka položená účastníkom konania je všeobecná, prijatiu profesijných etických kódexov, podľa ktorých sa výška odmeny vypočítava na základe profesijnej dôstojnosti a cti, kvality a množstva vykonanej práce, s tým dôsledkom, že odmeny, ktorých výška nedosahuje stanovenú minimálnu sadzbu (a z toho dôvodu sú konkurencieschopné), by bolo možné disciplinárne stíhať pre porušenie etických pravidiel?
2.
Má sa právo Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, najmä predpisy, ktoré zakazujú obmedzujúce dohody, vykladať tak, v prípade, že Súdny dvor v otázkach výkladu článku 267 ods. 3 ZFEÚ rozhodne, že vnútroštátne procesné pravidlá sú irelevantné a že existuje povinnosť pomoci vnútroštátneho súdu a že prejudiciálna otázka položená účastníkom konania je všeobecná, že etické pravidlá stanovené orgánmi záujmovej samosprávy môžu zahŕňať možnosť obmedzujúcich dohôd, pokiaľ uvedené pravidlá uvádzajú profesijnú dôstojnosť a česť, a tiež kvalitu a množstvo odvedenej práce, ako parametre určujúce výšku odmeny odborníka, ktoré majú za následok stanovenie záväznej minimálnej sadzby, a z tohto dôvodu majú aj obmedzujúci účinok na hospodársku súťaž?
3.
Bráni právo Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, a najmä právne predpisy týkajúce sa dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž, v prípade, že Súdny dvor v otázkach výkladu článku 267 ods. 3 ZFEÚ rozhodne, že vnútroštátne procesné pravidlá sú irelevantné a že existuje povinnosť pomoci vnútroštátneho súdu a že prejudiciálna otázka položená účastníkom konania je všeobecná, a pokiaľ vnútroštátne právo stanovuje v porovnaní s právom Spoločenstva prísnejšie pravidlá ochrany hospodárskej súťaže, predovšetkým čo sa týka úpravy, podľa ktorej je možné upustiť od minimálnej sadzby profesijných tarifných odmien, kým právo Spoločenstva zrejme záväzné minimálne sadzby za určitých podmienok umožňuje, a z toho dôvodu, ak konanie orgánu záujmovej samosprávy, ktorý stanoví minimálne sadzby, predstavuje z hľadiska vnútroštátneho práva na rozdiel od práva Spoločenstva dohodu obmedzujúcu hospodársku súťaž, takému výsledku, na základe ktorého je v prípade, že vnútroštátne pravidlá ochrany hospodárskej súťaže sú prísnejšie ako pravidlá Spoločenstva, určité konanie možné stíhať ako obmedzujúcu dohodu na základe vnútroštátnych predpisov, avšak nie aj na základe predpisov Spoločenstva?
(1) Ú. v. ES L 199, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 255, s. 22.
(3) Ú. v. EÚ L 376, s. 36.
Full & Egal Universal Law Academy